Od narodenia bývam asi 30 kilometrov od Bratislavy, a predsa mi trvalo 31 rokov a pár mesiacov, kým som sa konečne pozrela na Devín. Cestou k nemu som nedrala turistické topánky, ani gumy bicykla. Spojila som príjemné s príjemnejším a k zrúcanine na sútoku Dunaja a Moravy som sa nechala odviezť loďou.

To, že Malé Karpaty rozvoniavajú vínom mi bolo známe už dávno. Inak to nie je ani v prípade ich južných svahov, ktoré patria vinohradom našej najstaršej vinohradníckej oblasti. Do Rače, metropoly vína, som sa vybrala nadýchať sa atmosféry starých i nových pivníc, kochať sa výhľadom

Obec Lednice som mala v oku už pár rokov. Vždy ale, najmä v lete, dostali prednosť pláže a ďaleké i blízke “exotické” destinácie. Teraz prišiel rad aj na ňu, na juho-moravskú krásku. Zlákala ma mnohými atrakciami. Plavila som sa loďou, previezla sa na konskom povoze,

Týždeň za týždňom sme prichádzali do Valletty. Zakotvili sme pod jej medovými pevnosťami, kde sme občas len lenivo posedávali v blízkej kaviarni. Niekedy sme objavovali Vallettu, jeden z najkrajších európskych prístavov. Inokedy sme za prímorskými chuťami a úzkymi uličkami vyrážali o kúsok ďalej. Kamkoľvek sme

Zakaždým, keď sme vplávali do Grand Harbour (Veľký prístav), sme, s ksichtami nalepenými na okne, čakali na divadlo. Na moment, keď naša loď prepláva okolo hradieb opevnenej Valletty a jej náprotivku Birgu a zakotví oproti farebným dverám bývalých skladov. Hoci to bol pohľad za 1000 bodov, stále