V roku 2024 som až na Manámu či Casablancu nespravila výnimočný exotický objav. Skôr ma vítali krajiny, kam vyrážame bežne, ktoré už wow efekt nespôsobia. Ešteže som pôsobivé lokality našla i v tom „obyčajnom“ Grécku, Španielsku, Chorvátsku či dokonca na

Lodné výlety a výhľady. To sú dve veci, ktoré vždy hľadám na cestách. Karibik, o ktorom som si myslela, že je len plážový, ma nimi naozaj prekvapil. Dostalo ma už to, že nie všetky jeho ostrovy sú rovné ako placka,

Moja práca na výletnej lodi ma občas zaveje na miesta, o ktorých by som inak neuvažovala. Takto som sa, náhodou a na chvíľu, ocitla pri rieke Loire, v Nantes. Ide o príjemné prekvapenie západného Francúzska, kde sa stretáva dávna minulosť, sláva bývalého centra

Palma de Mallorca ma dostala ihneď. Je taká, akú som si ju predstavovala – slnečná s typickou južanskou atmosférou. Je odetá do medových farieb a vyzerá, akoby vystúpila z mora. Prvýkrát som ju navštívila so zoznamom aspoň 15 (top) vecí,

Island. Už od výbuchu sopky, ktorá ochromila dopravu v Európe, v húfoch vyrážame za jeho krásami. Väčšina chodí v prenajatých autách a po kempoch, aby trochu ušetrili a vyťažili maximum z vychytaných akciových leteniek. Ja som ostrov precestovala inak –

Sysle, bobre, ale aj diviaky ti môžu skrížiť cestu pri výlete po Donau-Auen, rakúskom národnom parku, ktorý sa tiahne od Bratislavy až po Viedeň. Jeho živou tepnou je Dunaj, ktorý sa rozlieva do ramien a vytvára pritom parádne scenérie. Vo

Štokholm a jeseň. Je to dobrá kombinácia? Fakt, že mám na sebe zimnú bundu možno hovorí „nie“. Žiarivé farby z fotografií však jasne jačia „áno“. Štokholm je rajom pre fotografov a milovníkov architektúry kedykoľvek. Keď k tomu prirátaš scenérie namaľované