2020 už klope na dvere a ty stále netušíš, kam pocestuješ? Choď na istotu, choď tam, kde je pekne.
Tentoraz som vybrala 12 budov, kútov, pamiatok, lokalít…nazvi ich ako chceš…, ktoré ma dostali najviac. Jednu na každý (ten na návštevu najvhodnejší) mesiac cestovateľského roku 2020.
Január: Blue Hole (Ocho Rios, Jamajka)
Blue Hole je kúzelný kút prírody pri Ocho Rios na Jamajke. Na mieste, ktoré ešte nie je také preplnené ako Dunn’s Riverfalls, ťa čaká tropická džungľa. Medzi jej zeleňou žiari azúrová voda osviežujúcej rieky.
Jej prúd vedie až na vrchol vodopádov a pozýva na dobrodružstvo. Do prírodného ihriska, kde sa môžeš hojdať na lane ako Tarzan, obdivovať parádne výhľady, skákať z útesu, alebo chillovali v obrovských kolesách. Aj kokosom v ruke.
Ako sa dostať k Blue Hole?
Odpoveď na otázku, a ďalších 9 jamajských pokladov, nájdeš v článku „Objav krajšiu tvár ostrova Jamajka s 10 atrakciami“.
Február: Panamský prieplav
Známejší než akékoľvek mesto či monument je v Paname jeden zo 7 divov technologického sveta. Prieplav, ktorý už viac ako 105 rokov spája Atlantický a Tichý oceán. Ponúka oveľa kratšiu a bezpečnejšiu alternatívu než je tá okolo Hornovho mysu.
Jeho prívodnými kanálmi a plavebnými komorami sa môžeš preplaviť loďou. Alebo sa z výšky vyhliadkových plošín pozerať, ako pracujú. Tak či onak, je to fascinujúca, i keď pomalá, „podívaná“.
Marec: Miradouro do Rei (Azorské ostrovy, Portugalsko)
Azory. To sú kopce potiahnuté zeleným kobercom, z ktorých vrcholov sú nádherné výhľady. Jedny z tých najkrajších nájdeš len 30 minút jazdy autom od mesta Ponta Delgada.
Stačí sa vyškriabať strmou cestou a ocitneš sa na Miradouro da Vista do Rei, kde sa ti v plnej kráse ukáže Lagoa das Sete Cidades a dve jazerá v sopečnej kaldere.
Ako ich mená, Lagoa Verde a Lagoa Azul, napovedia, jedno je zelené a druhé modré. A len slnko a jeho množstvo ukáže, aký rozdiel bude medzi ich odtieňmi.
Výhľad ti ale môže zmariť počasie. Hustá hmla, ktorá na Azoroch nie je zriedkavá.
Apríl: Ciutat de les Arts i les Ciències (Valencia, Španielsko)
Valenciou kedysi pretekala rieka Turia. Spôsobila ale kopec ničivých záplav a z mesta ju vyhnali. Odklonili ju. Jej (prázdne) koryto ostalo. Zmenilo sa oázu pokoja len kúsok od mestského ruchu.
Tento takmer 10 kilometrov dlhý zelený pás sa tiahne pozdĺž historického srdca a končí pri Ciutat de les Arts i les Ciències, ktoré mnohí považujú za symbol Valencie.
Komplex poteší nadšencov nevšednej architektúry. Moderné budovy fascinujú svojou zložitosťou, i tým, že vyzerajú akoby vyrastali priamo z vody, v ktorej sa odrážajú. Tvoju fantáziu naštartujú na plné obrátky. Uvidíš v nich obrovské oko, ležiaceho pásovca či prilbu gladiátora?
Okolo komplexu môžeš vyraziť loďou a šliapadlom. Alebo na bicykli. Jazdí sa tu oveľa lepšie ako v starom meste.
Máj: Fontana Pretoria (Palermo, Taliansko)
Ušmudlané Palermo má milión pamiatok a kúzelných budov. Najviac ma z nich očarila Fontana Pretoria, jedno z mála renesančných diel v meste.
Neprehliadnuteľná je vďaka sochám, ktoré ju obklopujú. Jej „nahotinky“ už od jej vzniku pohoršujú katolíkov, ktorí okolo fontány chodili do kostola. Práve oni jej dali prezývku „fontána hanby“.
Čo už, keď ju postavili na mieste s toľkými kostolmi. Za pohľad, i z vnútra, stojí najmä Church of Saint Catherine of Alexandria, ktorý má parádny interiér. A ešte krajší pohľad z výšky na fontánu.
Jún: Veža Guaiata (San Maríno)
Mikro štát je hodný návštevy úplne celý. Jeho klenotom medzi historickými pokladmi sú najmä tri veže. Najstaršia a najznámejšia z nich sa volá Guaiata a vyzerá ako menšia, no silná pevnosť.
Počas obliehaní chránila obyvateľov San Marína, dnes víta turistov, ktorí sa prechádzajú po jej vysokých hradbách.
I vnútri, kde labilný rebrík, zakončený úzkym otvorom, vedie na vrchol veže s výhľadom do všetkých smerov. Aj na veže Cesta a Montale, ktoré vytŕčajú v zeleni borovicových lesov.
San Maríno z Rimini
„Trpasličí“ štát leží kúsok od obľúbeného talianskeho letoviska, ktoré je zase blízko Bologne. Znie to komplikovane? Moje tipy ti cestu uľahčia.
Júl: Ostrov Tumski (Vroclav, Poľsko)
Pri nočnej prechádzke centrom Vroclavy nemôžeš v diaľke prehliadnuť rozsvietené veže. Patria ostrovu Tumski. Najstaršej a duchovnej časti mesta, ktorá si stále zachováva historickú atmosféru.
I vďaka tmavej postave, ktorá za súmraku prechádza ulicami a dlhou tyčou zažne všetky žiarovky magického ostrova. Svetlo plynových lámp ťa vráti do 19. storočia.
A zvýrazní romantickú atmosféru a pôsobivé (najmä sakrálne) pamiatky príjemného kúta Poľska.
August: Hrad Dürnstein (Wachau, Rakúsko)
Malú obec v slávnom rakúskom údolí Wachau tvorí kopa turistov a jediná hlavná ulica. Z nej tu a tam vybieha pár kratších.
Jedna z nich, stále chránená mestskými hradbami ako v stredoveku, vedie do kopcov, k zrúcanine hradu Dürnstein. Do výšky asi 312 metrov na morom ťa dovedie strmá cesta, plná kameňov a vysokých schodov.
Dá zabrať, no stojí za to. Trúfalcov odmení výhľadom na Dunaj a okolité dediny. Kulisou pre parádne fotky sú i staré rozpadnuté múry hradu, kde väznili kráľa Richarda Levie srdce.
Chystáš sa navštíviť Dürnstein a Wachau?
Choď si po radu do článku o rakúskom údolí Wachau, ktoré som krížom-krážom precestovala vlakom, loďou, autobusom, na bicykli a na kolotoči.
September: Longchamps, (Marseille, Francúzsko)
Koncom 19. storočia bol v Marseille veľký nedostatok vody. Sucho vyriešili na tú dobu moderným projektom. Vybudovali asi 85 kilometrovú sieť podzemných kanálov a potrubí, ktoré privádzala vodu z rieky Durance do Marseille.
Ukončenie dlhej konštrukcie siete a obdobia sucha „oslávili“ pamätníkom, Palácom Longchamps. Pozornosť upúta vďaka kolonáde a krásnej centrálnej fontáne, známej ako Vodný hrad. Navštíviť sa ju oplatí najmä, keď ňou tečie voda.
Október: Most Erasmus (Rotterdam, Holandsko)
Labuť. Takto prezývajú impozantný, viac ako 800 metrov dlhý, most Erasmus. Asi preto, že jeho do neba sa ťahajúci stožiar pripomína krk tohto vtáka. I vďaka tomu je most, skonštruovaný zo svetlo modrej ocele, jedným z najslávnejších v celom Holandsku.
Spája brehy rieky Nieuwe Maas, severnú a južnú časť Rotterdamu, historický Delfshaven a futuristický Kop van Zuid. A vytvára parádny vyhliadkový bod a vkusné pozadie prístavu. Hlavne za tmy. V plnej kráse a z iného uhla sa ukáže aj z lode.
November: Rieka Tiber (Rím, Taliansko)
Tiber je hlavnou tepnou, ktorou do Ríma už po stáročia prúdi život a prosperita. Prechádza mestom, krúti sa a otáča. „Cestou“ míňa klenoty „Večného mesta“, medzi ktorými utkvie v pamäti pevnosť Anjelsky hrad.
Alebo mohutná kupola Baziliky Sv. Petra, ktorá sa vkráda do fotiek snáď z každého miesta. Vyniká v žiarivých farbách jesene.
A púta pozornosť už z diaľky. Bez ohľadu na to, či ju obdivuješ z druhého brehu, niektorého z mnohých mostov alebo počas obľúbenej plavby riekou.
December: Kostol Mosta (Mosta, Malta)
Bol to vraj rímsky Pantheon, ktorý inšpiroval dizajn neoklasicistickej rotundy v Moste. Stačí sa na ňu, a na celú stavbu, pozrieť, a hneď ti bude jasné, prečo je to vraj najpôsobivejší kostol Malty.
Dostane ťa ohromujúcou a do detailu prepracovanou architektúrou. Bohato zdobeným interiérom v odtieňoch modrej, bielej i zlatej. A tiež príbehom, ktorý už desiatky rokov rozpráva.
Na kostol totiž počas 2. svetovej vojny hodil Luftwaffe 3 bomby. Dve minuli, tretia dopadla do kupoly plnej ľudí. Nevybuchla. A jej replika je dodnes vystavená vo vnútri kostola, aby pripomínala tento zázrak.
