„Niektorí si opaľujú zadky na bielych plážach. Iní čumia spoza okna na nákladný prístav.“
Všetci, okrem tých, ktorí na lodi ozaj robia, si myslia, že posádka lodí precestuje celý svet. „Precestuje“ je správne slovo. Každý deň sme sa totiž zobudili v inej krajine, v inom meste.
Prezradím ti, do akej miery sme tieto miesta mali šancu spoznať či vidieť my, ale aj pasažieri. Aj to kam sa plavia výletné lode.
Kam sa výletné lode plavia určujú itineráre
Väčšina spoločností má niekoľko lodí. Ak práve nie je pandémia, plavia sa celoročne podľa toho, kde je sezóna a bezpečne. Moria brázdia podľa itinerárov naplánovaných aj rok(y) dopredu. Menia sa, ak sa stane niečo nečakané, ako vírus či vojenský konflikt v niektorom z prístavov.
Itinerár tvoria plavby, teda turnusy, rôznej dĺžky, na ktoré lode vyplávajú z domovských (hlavných, kde sa menia hostia) prístavov. Môžu byť krátke, i 3-dňové, ktoré nikde nezakotvia. Najbežnejšie sú 7, 10 a 14-dňové, kedy sa tých každých pár dní lode vracajú do rovnakých prístavov.
Prípadne sa v itinerári striedajú 2 plavby. Počas jedného turnusu navštívi loď napríklad Janov, Rím, Marseille a Barcelonu, počas druhého začne opäť v Janove, no potom pre zmenu zastaví na Malte, vo Valencii či v Le Havre. A takto sa to opakuje aj polroka.
Nie je 15 návštev Malty nuda?
Zdá sa, že striedať polroka 8 prístavov môže byť pre posádku nuda. Pre mňa to bol splnený sen. Pri rovnakých prístavoch sme mali väčšinou ľahšiu robotu, pretože sa toľko nemenil promo materiál. Tiež som mala šancu vidieť oveľa viac, než ak by sme tam zastali len 2-krát, a jeden z tých dvoch razov by som ešte musela robiť.
Akurát to, že sa 6 mesiacov opakujú miesta, láka k lenivosti. Povieš si: „dnes chcem spať, pôjdem do mesta nabudúce.“ Ja som radšej príležitosť využívala, akoby sa už nemusela vyskytnúť.
Ako keď sme neplánovane zastali v Rotterdame. Kolegyne na obed padli únavou po náročnom ráne, ktoré sme mali po zmene itinerára plavby. Ja som ešte v uniforme letela do mesta a behala hore-dole pol dňa. Skrátka som si nemohla nechať ujsť šancu vidieť ďalšie miesto.
Keď sa plaví cez Atlantik
No a potom sú tu plavby repozičné. To sú také, keď sa medzi dvoma sezónami presúva loď k novým destináciám, itinerárom a do nového domovského prístavu. Napríklad zo Škandinávie do Karibiku.
Často je to z jednej časti sveta do druhej, my sme sa tak napríklad preplavili Atlantickým oceánom. Sú, samozrejme, aj pre pasažierov, loď bežne nevyráža na repozičnú plavbu len s posádkou. Super sú v tom, že nás zavedú do prístavov, kde sa bežne nekotví, ako Azory alebo New York.
Najvýnimočnejšie sú ale cesty okolo sveta, aj niekoľko mesačné plavby, ktoré zastavia na 5 kontinentoch. Každý deň v inom prístave, ktorý sa už nebude opakovať.
Od Európy po Severný pól
Kam sa teda výletné lode plavia? Kam ti len napadne. „Našu“ zimu, a niektoré aj celý rok, trávia v Karibiku. Na jar sa ako lastovičky sťahujú do Európy, kde brázdia Stredozemné či Baltské more, z ktorého pokračujú smerom k nórskym fjordom.
Karibik a Európa je už klasika. Dnes už má veľa spoločností v ponuku prístavy Ázie, Južnej Ameriky, zastavujú pri brehoch USA i Austrálie. No a potom sú tu expedičné plavidlá, ktoré prichádzajú až k pobrežiu Antarktídy a Arktídy.
Ale už aj „klasické“ spoločnosti „zablúdili“ k brehom Grónska. Dá sa povedať, že sa podobne ako cestovné kancelárie pretekajú, kto príde s väčšou exotikou. Skrátka, zaoceánske lode sa už dnes plavia do všetkých dostupných miest sveta.
Kotvenie medzi nákladnými kontajnermi
Asi vieš, ako vyzerá prístav v katalógu. Fotografie v nich ukazujú lode, ktoré sa hojdajú na priezračne modrej vode, hneď vedľa pláže s bielym pieskom. Pravdou je, že len málo prístavov je ako obrázok. A často sú mimo turisticky atraktívnej oblasti.
Ľudia často frflali na Karibik, že ich tam loď vyhodí na území nikoho. To nebola celkom pravda. Veľa prístavov je pri mestečku s trhom a plážou, kam sa dostať za pár minút taxíkom.
Najmä v Európe som zažila veľa až nákladných prístavov, kde do 30 minút jazdy nič zaujímavé nie je. Z prístavov v Hamburgu či Marseille sa do mesta ide aj 40 minút autobusom.
Takéto miesta sa členom posádky objavujú zle, majú na ne skrátka málo času. Aj moje najobľúbenejšie boli tie, kde sme vyliezli z lode priamo v centre, ako Havana, Malta a Geiranger.
Otravný tender
Potom sú tu ešte prístavy, kde loď nezakotví, napríklad preto, aby nepoškodila koralové útesy okolo. Len spustí kotvu uprostred mora a pasažierov i posádku na breh vozia vodné taxíky, ktoré voláme tender.
Tender nemá rád nikto. Aj pasažieri naň totiž musia čakať. Ráno dostanú lístky so skupinou v rôznych časoch. Čím skôr vstanú, tým skorší čas sa im ujde. Keď majú lístok, čakajú na hlásenie, že ich skupina môže nastúpiť na tender.
Posádka nemôže ísť von, kým sa nevylodí väčšina pasažierov. Často je to až okolo obeda. Čím dlhšia cesta, tým dlhšie to celé trvá. Loď má obmedzený počet tendrov, a hlavne východov, ku ktorým sa môžu „pricucnúť“.
Tender s kapacitou aj 300 ľudí, zvládne cestu za 15 minút, a potom 30 trvá, kým všetci úzkym vchodom vylezú. Preto sa veľa členov posádky ani neunúva. V extrémnych prípadoch sa odvezú a môžu sa otočiť a ísť naspäť.
6 hodín v raji
To koľko výletné lode kotvia, sa rôzni od prístavu k prístavu. Bežne v nich trávime od 6 do 12 hodín. Najmä v menších karibských rajoch je čas kotvenia kratší. Z času môže ukrojiť meškanie lode alebo zdržanie imigračnými úradníkmi.
Do prístavov obyčajne prichádzame ráno medzi 7.00 a 9.00 hod., čiže aj pasažieri musia dosť skoro vstávať, ak chcú ísť na dlhší výlet. Prístav opúšťame medzi 16.00 a 19.00 hod., výnimočne v noci.
Zriedkavo ostáva loď v prístave aj cez noc. Prenocovania sú medzi posádkou veľmi obľúbené. O tom ale inokedy.
