„Niektorí si opaľujú zadky na bielych plážach. Iní čumia spoza okna na nákladný prístav.“
Všetci si myslia, že posádka výletných lodí precestuje celý svet. Všetci, okrem tých, ktorí na lodi ozaj robia. „Precestuje“ je často veľmi správne slovo. Každý deň sme sa totiž zobudili v inej krajine, v inom meste.
Do akej miery sme však mali šancu tieto miesta spoznať, či vidieť my, ale aj pasažieri? Kam sa plavia výletné lode?
Kam sa plavia výletné lode určuje itinerár
Väčšina plavebných spoločností prevádzkuje niekoľko lodí, ktoré sú, až na občasné týždne údržby, na mori prakticky celoročne.
Lode sa plavia podľa vopred zostavených itinerárov, ktoré určia, kde a na ako dlho zakotvia, koľko dní strávia na mori, aj aký bude ich domovský prístav.
Prihliada sa pritom na infraštruktúru lokality, jej atraktivitu, ale i sezónnosť. Zvyknem hovoriť, že výletné lode sú ako lastovičky, sťahujú sa za teplom.
Prechádzajú oblasťami, kde je vtedy bezpečné more, nehrozia hurikány, ani extrémne nepriaznivé počasie. Samozrejme, itinerár sa snažia zostaviť tak, aby sa lode vyhli lokalitám v konfliktoch.
To, a ani počasie, sa predvídať nedá, pretože plavebný kalendár plánujú dlho dopredu.
A tak sa aj itinerár lode, na ktorej práve dovolenkuješ, môže nečakane zmeniť. Cestu zhatí veľká búrka a zrazu zakotvíš v Rotterdame na miesto Amsterdamu.
Itineráre tvoria plavby, teda turnusy rôznej dĺžky – 3, 7, 10, 14 či až 21-dňové, ktoré sa dlhšie obdobie, asi pol roka, striedajú. Ja som počas svojej kariéry člena posádky zažila niekoľko itinerárov.
Prvý raz moja loď vyrážala z Hamburgu a jej cieľom boli raz nórske a ďalší týždeň islandské a škótske prístavy.
Neskôr som takto skúmala Karibik z Miami a Havany, kde sme na lodi zakotvenej priamo v centre meste aj prenocovali. Bol to nádherný itinerár, ktorý sa už, bohužiaľ, z politických dôvodov nejazdí.
No a posledné mesiace na palube pred pandémiou som spoznávala Stredomorie. Týždeň čo týždeň sme sa vracali do Janova, do ktorého sme smerovali cez mestá Civitavecchia, Marseille, Barcelona, Valletta a Palermo.
Zaujímavosťou bolo, že hoci sme mali domovský prístav (Janov), ľudia vystupovali a nastupovali aj v tých ostatných. Ich plavba bola napríklad od Marseille po Marseille, nemohli, a nemôže sa, vystúpiť len tak, hocikde si zmyslíš. Ak ti, teda, nezdrhne loď.
Od Európy po Severný pól
Teda, kam sa výletné lode plavia? Kam ti len napadne. „Našu“ zimu, a niektoré aj celý rok, trávia v Karibiku.
Na jar sa ako lastovičky sťahujú do Európy, kde brázdia Stredozemné či Baltské more, z ktorého pokračujú smerom k nórskym fjordom.
Karibik a Európa je dnes klasikou. V súčasnosti už má veľa spoločností v ponuku prístavy Ázie, Južnej Ameriky. Ich lode zastavujú pri brehoch USA i Austrálie.
No a potom sú tu expedičné plavidlá, ktoré prichádzajú až k pobrežiu Antarktídy a Arktídy.
Ale už aj „klasické“ spoločnosti „zablúdili“ k brehom Grónska. Dá sa povedať, že sa podobne ako cestovné kancelárie pretekajú, kto príde s väčšou exotikou.
Skrátka, zaoceánske lode sa už dnes plavia do všetkých dostupných miest sveta.
Keď sa plaví cez Atlantik
Existujú aj plavby repozičné. To sú také, keď sa medzi dvoma sezónami presúva loď k novým destináciám, itinerárom a do nového domovského prístavu.
Často je to z jednej časti sveta do druhej. Napríklad to býva zo Škandinávie do Karibiku. My sme sa tak napríklad preplavili Atlantickým oceánom.
Repozičné plavby sú, samozrejme, aj pre pasažierov, loď na ne bežne nevyráža len s posádkou. Super sú v tom, že sa objavia v prístavoch, kde sa bežne nekotví. Pre nás to boli vtedy Azory alebo New York.
Najvýnimočnejšie sú cesty okolo sveta, niekoľkomesačné plavby, ktoré zastavia na 5 kontinentoch. Každý deň sú v inom prístave, čo sa už nebude opakovať.
Znie to úžasne, no to pre mňa nebolo. Šialene by som trpela, keby som sa nedostala von na nejakom úžasnom mieste, na ktoré sa už nevrátime. Hoci by som isto videla desiatky iných krásnych miest.
6 hodín v raji
To ako dlho výletné lode na mieste kotvia, sa rôzni od prístavu k prístavu. Bežne v nich trávime od 6 do 12 hodín.
Najmä v menších karibských rajoch je čas kotvenia kratší. Z času môže ukrojiť meškanie lode alebo zdržanie migračnými úradníkmi.
Do prístavov obyčajne prichádzame ráno medzi 7.00 a 9.00 hod., čiže aj pasažieri musia dosť skoro vstávať, ak chcú ísť na dlhší výlet. Prístav opúšťame medzi 16.00 a 19.00 hod., výnimočne v noci.
Sú, samozrejme, aj výnimky. Tých je s rastúcim počtom lodí, ktorých nemôže naraz zakotviť neobmedzený počet, čoraz viac. Napríklad nedávno sme na Korfu boli od 13.00 do 21.00.
Zriedkavo ostáva loď v prístave cez noc. Prenocovania sú medzi posádkou veľmi obľúbené. O tom však inokedy.
Návšteva miesta výletnou loďou je v každom prípade takou ochutnávkou krajiny. Určite ju nepreskúmaš do hĺbky, nezžiješ sa s jej kultúrou.
To môže byť pre niekoho veľkou nevýhodou, no ver mi, má to i pozitíva. Veď lepšie vidieť krátko, než nevidieť vôbec.
Navyše, predstav si, že minieš kopu peňazí a 2 týždne dovolenky a vyberieš si zle. Destinácia sa ti nepáči. Ak sa tam vyberieš na palube výletnej lode, možno ťa jedna lokalita sklame, no ďalších päť očarí.
Ešte lepšie to majú niektorí členovia posádky, ktorí tam v podstate cestujú zadarmo (za prácu, ale chápeme sa).
V oboch prípadoch platí: „Nepáči sa ti tam? Fajn, už sa tam nevrátiš. Nadchla ťa krajina? Vieš ju navštíviť neskôr v rámci dlhšej dovolenky.“
Akurát zamestnanci výletnej lode majú na spoznávanie ešte menej času. Berie im z neho práca a iné povinnosti.
Poznávanie miest, kam sa plavia výletné lode, im komplikuje často aj vzdialenosť prístavu od mesta a atraktívnych cieľov.
Kotvenie medzi nákladnými kontajnermi
Asi vieš, ako vyzerá prístav v katalógu. Fotografie v nich ukazujú lode, ktoré sa hojdajú na priezračne modrej vode, hneď vedľa pláže s bielym pieskom.
Pravdou je, že nie všetky prístavy sú ako obrázok. Kotviť sa zvykne aj mimo turisticky atraktívnej oblasti.
Ľudia občas frflali na Karibik, že ich tam loď vyhodí na území nikoho. To nebola celkom pravda. Veľa prístavov je pri mestečku s trhom a plážou, kam sa dostať za pár minút taxíkom.
Najmä v Európe som zažila veľa až nákladných prístavov, kde do pol hodiny jazdy nič zaujímavé nie je, ako je to napríklad v Marseille.
Takéto miesta sa členom posádky objavujú zle, majú na ne skrátka málo času. Aj moje najobľúbenejšie boli tie, kde sme vyliezli z lode priamo v centre ako Havana, Valletta či Geiranger.
Otravný tender
Existujú prístavy, kde loď nezakotví, napríklad preto, aby nepoškodila koralové útesy okolo. Len spustí kotvu uprostred mora a pasažierov i posádku na breh vozia vodné taxíky či záchranné člny, ktoré voláme tender.
Tender nemá rád nikto. Aj pasažieri naň musia čakať. Ráno musia skoro vstať (ak teda nejdú s cestovkou a nespraví to za nich delegát), aby si vyzdvihli bezplatné časové lístky.
Čím skôr vstanú, tým skorší čas sa im ujde. Keď majú lístok, čakajú na hlásenie, že ich skupina môže nastúpiť na tender.
Posádku nepustia von, kým sa nevylodí väčšina pasažierov. Často je to až okolo obeda. Čím dlhšia cesta, tým dlhšie to celé trvá. Loď má obmedzený počet tendrov a hlavne východov, ku ktorým sa môžu „pricucnúť“.
Tender s kapacitou aj 300 ľudí, zvládne cestu za 15 minút, a potom 30 trvá, kým všetci úzkym vchodom vylezú. Preto sa aj návrat na loď spája s dlhým čakaním v rade.
A tak sa veľa členov posádky ani neunúva v prístavoch s tendrom ísť na súš. V extrémnych prípadoch sa odvezú a môžu sa otočiť a ísť naspäť. Alebo, ešte horšie, zaseknú sa v rade a nestihnú sa vrátiť včas do roboty.
15 návštev Valletty isto nie je nuda
Zdá sa, že striedať polroka 8 prístavov môže byť pre posádku nuda. Pre mňa to bol splnený sen. Pri rovnakých prístavoch sme mali väčšinou ľahšiu robotu, pretože sa toľko nemenil promo materiál.
Tiež som mala šancu vidieť oveľa viac, než ak by sme tam zastali len 2-krát, a raz z toho by som musela robiť. Niektoré lokality sa mi tak podarilo spoznať naozaj dobre, nie si len odškrtnúť turistické topky.
Navyše, to že som s loďou vo Vallette 20-krát zakotvila, neznamenalo, že som mala 20 príležitostí ísť von. Niekedy sme mali bezpečnostné cvičenie, inokedy som pracovala, alebo som mala len krátke voľno na obed.
Akurát to, že sa miesta opakovali 6 mesiacov, lákalo k lenivosti. Ľahko sa dalo povedať: „Dnes chcem spať, pôjdem do mesta nabudúce, či viac potrebujem vyprať, než behať po meste.“
Ja som sa snažila tieto hlasy nepočúvať a radšej som príležitosť využívala, akoby sa už nemuseli vyskytnúť. Že som mala pravdu mi potvrdila pandémia.
A tak keď sme neplánovane zastali v Rotterdame, kolegyne na obed padli únavou po náročnom ráne, ktoré sme mali po zmene itinerára plavby.
Ja som ešte v uniforme letela do mesta a behala hore-dole pol dňa. Skrátka som si nemohla nechať ujsť šancu vidieť ďalšie miesto.
Nie všetci členovia posádky sa dostanú von
„Vidíš svet a ešte ti za to platia,“ to je jeden z najbežnejších mýtov, ktorý koluje o práci na lodi. Členovia posádky mesiace brázdia svet na mori a naozaj sú takmer každý deň niekde inde.
To však neznamená, že všetky destinácie i zažijú.
V prvom rade pracujú, a aj na výletnej lodi sú odvetvia a zamestnanci, ktorí majú pracovnú dobu klasických od 09:00 do 17:00. To je akurát čas, kedy bývajú lode v prístave.
Mnohí majú voľna iba toľko, že si v prístave posedia na káve či internete, alebo nakúpia, no na poznávanie to nevydá. S možnosťami vidieť svet nie sú na tom dobre ani ľudia, ktorí už na lodi zastávajú vyššie funkcie.
Manažéri či ich asistenti a dôstojníci, sú síce dobre platení, no nevyhnutní. Preto sa zriedkavo dostanú ďalej než niekoľko metrov od lode.
Ktorí členovia posádky majú najlepšiu šancu vidieť miesta, kam sa plavia výletné lode?
Závisí to aj od spoločnosti či itinerára, no vo všeobecnosti sú to zamestnanci oddelenia exkurzií, ktorí chodia na výlety i v rámci práce.
Dobré podmienky majú tí, čo pracujú v obchodoch a kasínach, pretože oboje je v prístavoch zatvorené. Von dostanú animátori, predajcovia umenia či budúcich plavieb, ľudia, ktorí pracujú v nočných zmenách.
Šancu majú aj recepční v prípade, že sa pasažieri striedajú len v jednom prístave. Kompasom v tejto téme pre teba môžu byť aj videá od Lucy z Cruising as Crew, ktorá pracovala pre niekoľko spoločností.
