You are currently viewing 7 miest, ktoré ma v roku 2018 dostali najviac

7 miest, ktoré ma v roku 2018 dostali najviac

V roku končiacom číslom 8 som konečne prekročila 30tku. 30 navštívených krajín, medzi ktorými boli po prvýkrát i tie na druhej strane Atlantiku. Objavila som tiež doteraz „zabudnuté“ kúty starého kontinentu. Inšpiruj sa šťastnou sedmičkou miest, ktoré si zapamätám navždy.

1. Trinidad, Kuba

Ten z Trinidadu a Tobago? Nie, mesto v srdci Kuby. Aj keď, ja som mala pocit, že ideme na koniec sveta. Cestujúc z Havany sme sa v autobuse natriasali 5 hodín, kým sme dorazili tam, kde sa v uliciach kabriolety míňali s konskými povozmi. Do snáď najkrajšieho vonkajšieho „múzea“ na Kube.

Jeho živé, staré a dláždené ulice hrali všetkými farbami dúhy. A hoci sa i tam už viditeľne natlačili turisti a novinky, perfektne zachovalé španielske koloniálne sídlo pôsobilo, ako keby zamrzlo v čase.

2. Zátoka Balacar, Mexiko

Ak robíš na lodi, môžeš ísť poznávať na vlastnú päsť, na exkurziu (doprevádzať alebo tlmočiť) alebo na Famtrip (= infocesta). To posledné býva bez turistov, zato s plnou loďou piva. A často na miesta, kam by som sama ľahko nedostala. Takým bola lagúna Bacalar. Ťažko ju opísať slovami.

Sú to kilometre mora, sfarbeného do odtieňov modrej a zelenej, ktoré ani Instagram filtre nemajú. Na niektorých miestach natoľko plytkého, že sme mali vodu po členky. V nej, na bielom piesku, sme mohli len tak ležať. A váľať sa vo vraj liečivom bahne ako prasiatka.

3. Tabyana, Roatán, Honduras

Roatán, malý ostrov patriaci k Hondurasu, ma dostal úplne celý. Aj s odstupom času sa mi veľmi ťažko vyberá jeho najkúzelnejšie miesto. Keďže mám rada pláže, predstavím ti tú, ktorá sa mi páčila najviac. Taký klasický karibský gýč.

More snáď všetkých odtieňov modrej. A biely piesok, na ktorý si raz sadneš, a už nikdy ho nevytrasieš z plaviek. Tento zázrak leží v zátoke, ktorá už dávno nezíva prázdnotou. Mne to ale neprekážalo. To, čo ma očarilo najviac, bolo pod vodou, a takmer iba pre mňa. Koralový útes, začínajúci kúsok od pláže.

Posledný krát na Roatáne.

4. Lamanai, Belize

Belize máme uložené v pamäti ako krajinu, kam nám utekajú zločinci, a ako daňový raj. Asi preto som od neho čakala niečo viac, niečo modernejšie. Napriek tomu ma Belize prekvapilo i príjemne. Podmorským svetom, prírodou a mayskými pamiatkami. Lamanai kombinuje posledné dve.

Je to niekoľko parádnych ruín, pyramíd. Na jednu sme mohli vyliezť a užívať si výhľad. Iná sa na nás pozerala. Všetky stáli uprostred džungle, kde zo stromu viseli a naháňali sa opice. Na kusisku neporušenej prírody, kam sme sa plavili loďou popri nekonečnej zeleni.

Chceš sa dozvedieť viac o krajine takýchto krásnych mayských pamiatok? Prečítaj si článok „Belize. Daňový raj by ste si predstavovali inak“.

5. (letná) Viedeň

Viedeň je moja srdcovka. Cca rok som tam chodila do školy, a teda bývala, a už nemám potrebu hnať sa po pamiatkach. Mám svoje obľúbené miesta, ktoré ma nikdy nesklamali. A popri nich sa snažím zakomponovať si do programu niečo nové. Alebo pozrieť na ne z iného uhla. Či v inom čase.

Tentokrát som tam bola prvýkrát echt v lete. Myslela som si, že ma Viedeň už neprekvapí. A opäť sa jej to podarilo. Peckovými letnými podujatiami aj atmosférou. A už len tým, ako vyzerajú jej stáročné budovy, keď na ne dopadá augustové slnko.

Belvedere, krásny ako nikdy predtým.
„Lichtfest“ na Starom Dunaji, jeden z top eventov leta.

6. Trakai, Litva

V dedinke Trakai pri Vilniuse sme boli asi hodinu, ale trafili sme ten najideálnejší čas. Nad hradom, ktorý stále vyzerá viac ako k svetu, práve pomaly zapadalo slnko. Na oblohe sa, jeden za druhým, začali objavovať balóny.

Poletovali nad nekonečným jazerom, napriek pokročilej hodine stále živým. Preháňali sa po ňom lode. Krúžili okolo mohutného hradu a vychutnávali si pohľad naň. Ako my, akurát z dlhého dreveného mosta.

Chystáš sa do Vilniusu? Prečítaj si o jeho najkrajších miestach. I o tom, ako sa dostať do mesta Trakai. Alebo ako „dobyť“ celé Pobaltie.

Jazero…
…a hrad Trakai

7. Ponta da Piedade

Do Algarve som sa dostala náhodou. Vďaka lacným letenkám a fotkám útesov, na ktoré som sa tešila už pred cestou. Predčili moje očakávania. Keby to bolo na mne, asi ich sledujem až do Lisabonu. Nachodila som okolo nich viac ako 10 km.

Pozerala na ne zo závratnej výšky, stojace nad morom. I z vodnej hladiny, kde ma tí obri obklopovali. Loďou sme prechádzali popri bralách rôznych tvarov. Videli sme slona i kamenný ksicht. A aj nahého chlapa, ktorý nám mával.

K Algarve patrí takisto mesto Tavira, národný park Ria a Faro. Spoznaj čarovný kút Portugalska s „Veľkým sprievodcom predĺženým víkendom v Algarve“.

Mohutné útesy bez konca.
A jeden, ktorý sa na nás pozeral.

Hľadáš inšpiráciu na svoje cesty? Mestá, miesta, pláže, na ktoré sa viac než dobre pozerá? Pozri si topky z roku 2017.

Pridaj komentár

Jana Kristeková

Závisláčka od cestovania, ktorá sa plaví svetom na palube zaoceánskeho kolosu. A píše o tých naj miestach a momentoch, na ktoré pri tom narazila.