„Menej nablýskané, menej prehľadné, no výborne vybavené.“
Ak si už na výletnej lodi bol, máš pocit, že je to jedno veľké plávajúce mesto. To je blbosť. Loď sú dve plávajúce mestá. To nablýskané, luxusné a zábavné je pre hostí.
Pre členov posádky sú tieto priestory (väčšinou) tabu. Denne nimi prechádzajú, no ich mince vo vyhrávajúcich automatoch (našťastie) končiť nemôžu.
Existujú však priestory, kam nemôžu pasažieri. Sú dobre ukryté pred ich zrakmi a od luxusných majú ďaleko. Rozdiel si všimneš hneď, ako prídeš k schodisku.
Hneď za dverami zmizne koberec a nahradí ho chladné tmavé linoleum, sklenené zábradlie vystrieda surový kov. V „nehostinnom“ prostredí má však posádka všetko, čo potrebuje na prežitie i zábavu.
Diaľnica, na ktorej ťa môže aj niečo prejsť
Tak, ako všetky cesty vedú do Ríma, vedú všetky schody na „diaľnicu“. Na amerických lodiach ju volajú tiež I-95, podľa hlavnej medzištátnej diaľnice sever-juh na východnom pobreží USA.
Za touto prezývkou sa skrýva hlavný koridor mesta pre posádku. Býva tam poriadne rušno. Denne sa ním premelú stovky ľudí, ktorí sa náhlia do práce i z práce.
K tomu ťa môže zraziť vozík či klietka plná batožiny. Kufre odchádzajúcich pasažierov, tisíce z nich, sa totiž zhromažďujú na dolných palubách.
Občas je na ceste zápcha, ak ti cestu skríži niekoľko vozíkov. Býva ich tam celkom dosť, najmä, keď loď v prístave dopĺňa zásoby.
Pred jednotlivými plavbami (turnusmi) sa v domovskom prístave nakladajú suroviny, aby prestravovali tisíce pasažierov a členov posádky.
Ukladajú ich do obrovských skladov, chladených miestností a chladničiek s rôznymi teplotami a podmienkami. Držia v nich stovky kilogramov potravín od suchých, cez ovocie, zeleninu, po kilá mäsa či rýb.
Zásoby nemožno doplniť v každom prístave, preto sa, podľa toho, ako dlho vydržia, berú na celú plavbu i na dlhšie.
Kde sa varí a žije, tam sa vo veľkom produkuje odpad, a ten sa tiež musí niekde skladovať. Zhromažďuje a spracováva sa v triediacich miestnostiach.
Desiatky ton plastu, skla, papiera či smetí roztriedia, v niektorých prípadoch skompaktnia, a vyložia v prístave.
Okrem skladov s jedlom nájdeš v podpalubí tiež miestnosti s iným potrebným vybavením – papier na tlačenie aj utieranie zadku, čistiace prostriedky, písacie potreby. Skrátka všetko, čo prevádzka lode ako hotela na vode vyžaduje.
Na niektorých lodiach má „pri diaľnici“ cyklotím svoje „klientky“, kde skladujú bicykle a náhradné diely, aby ich dokázali v prípade potreby opraviť.
Takisto je tam jedna obrovská miestnosť, kde uchovávame výletné autobusy. Žartujem, tie „dostávame“ od tour operátora v destinácii.
Recepcia, kde pasažierske sťažnosti neriešia
Centrom hlavného koridoru sú kancelárie, v ktorých pracujú dôstojníci zodpovední za rôzne úlohy, napríklad spojené s bezpečnosťou či environmentalistikou.
Viacerí sa starajú o administratívu okolo lode a posádky. Jej členovia majú svoju recepciu – lodného hospodára. Ten je často prvou a poslednou osobou, s ktorou sa na lodi stretnú.
Pri nástupe kontroluje, či majú v poriadku papiere, námorné knižky, vydáva menovky, lodné kartičky (aj v prípade, že ju stratíš).
Počas pobytu na lodi rieši aj financie, napríklad tým, ktorí chcú hotovosť, vydá preddavok na výplatu.
Pred cestou domov zase poskytne detaily letov, organizuje odchod, vydáva potvrdenia o absolvovanom kontrakte.
V jeho okolí „sídlia“ ďalší ľudia, ktorých môže posádka potrebovať, napríklad ubytovací dôstojník. Ten sa, ako už názov napovedá, stará o všetko, čo súvisí s bývaním na lodi.
Za posledné roky sa veľmi dôležitým miestom a ľuďmi stali personalisti. Práca na lodi sa prestáva vnímať ako prechodná záležitosť, obdobie, po ktorom si nájdeš „normálnu“ robotu.
Viac sa cieli na budovanie kariéry, s čím poradí práve personalista. Môžeš sa s ním porozprávať o cieľoch, ďalšom umiestnení, organizuje kurzy, napríklad jazykové.
Jeden koridor, niekedy až tri jedálne
Svet posádky však netvorí len hlavný koridor, ale celé podpalubie. Zázemie pre ľudí, ktorí pracujú na mori, poskytuje niekoľko palúb.
Veľkú časť územia tvoria kajuty, ktoré som spolu s ubytovaní predstavila v článku Ako býva posádka výletnej lode?
Veľmi dôležitá je stravovacia časť. Niektoré lode majú stále až tri jedálne – rozdelené podľa toho, či sú pre posádku, personál alebo dôstojníkov a manažérov.
Niekde však už majú jednu jedáleň, v ktorej jedia všetci spoločne, bez ohľadu na postavenie.
Prekvapivo, nechýba ani obchod s oblečením, čo je lepší názov pre sklad s uniformami. Ak niekomu nesedí, upraví mu ju krajčír. Nielen uniformy si môžu členovia posádky vyprať v práčovni, ktorá je určená len pre nich.
Ak si na výletnej lodi bol, vieš, že v pasažierskych častiach je obchod vedľa obchodu. Jeden sa nájde i v podpalubí.
Nikdy nebol extra dobre vybavený a vždy bol drahý, taký duty free štýl s kopou sladkostí, suvenírmi a drogériou.
Ak sa však dlhšie nedostaneš z lode, nestihneš nakúpiť, niečo ti chýba alebo ťa večer prenasleduje chuť na sladké, máš kam ísť.
Posádka má „vlastný“ čerstvý vzduch
Členovia posádky síce nemajú až toľko voľného času, no majú ho kde tráviť. Veľmi obľúbeným „oddychoviskom“ je otvorená paluba.
Je z nej skutočne neskutočný výhľad. Najmä v momentoch, keď sa plavíme mestom, fjordmi alebo popri vodopádoch.
Aj tí, čo sa nedostanú z lode majú možnosť vidieť aspoň z diaľky strašidelnú osadu Pyramiden nórskeho súostrovia Špicbergy či ľadovec.
Tiež sa tam dobre chytá internet.
Vonkajšie priestory pre posádku sú na starších lodiach na 6. či 7. palube, priamo na „čumáku“. Lenže najnovšie plavidlá už stavajú aerodynamickejšie a ekologickejšie, s uzavretými prednými časťami.
Členovia posádky napriek tomu o vonkajšok nutne neprídu. Zvyknú ich presunúť do horných palúb a väčšinou k bazénu pridajú aj bar.
Diskotéka a bar, kde sa cez deň chodí fajčiť aj kávičkovať a večer zabávať, bývajú bežne v podpalubí.
Pre fitness maniakov je zase k dispozícii posilňovňa, o ktorej napíšem len, že existuje. Bola som sa tam na každej lodi v rámci orientácie pozrieť a raz špehovať cvičiacich kolegov (asi sme sa nudili).
Ako som spomenula aj v článku o bývaní, život posádky sa aktuálne snažia zlepšiť. Napríklad i tým, že na niektorých lodiach majú v podpalubí kaderníka či barbera.
V podpalubí sa stratíš oveľa ľahšie
Posádka má teda takmer všetko čo pasažieri, akurát je to menej nablýskané a prehľadné. Podpalubie má tisíce chodieb, schodov a dverí. Prvý týždeň som sa tam strácala nonstop, nevedela som nájsť ani kajutu.
Na veľkej a neskôr i malej lodi som hlavne na začiatku bezhlavo kráčala hore-dole po chodbe a hľadala schody k práčovni či obchodu.
Už som si pamätala, že musím zísť po druhých schodoch spredu na pravej strane na tretie poschodie, kde odbočím vľavo.
Lenže jedného krásneho dňa mi známu cestu zhatili zatvorené vodotesné dvere. Ako ich názov napovedá, slúžia na to, aby v prípade nehody udržali vodu v jednej zóne.
Počas dní na mori sú zatvorené a je zakázané ich otvárať, hoci blokujú tú jedinú naučenú cestu. Potom konečne nájdeš druhú a zistíš, že služba je mimo otváracích hodín.
A takúto odyseu absolvuješ s viacerým vecami. Potrebuješ vymeniť bielizeň alebo si zobrať vysávač? Hľadaj.
Našťastie, pri nových lodiach už pátranie výrazne uľahčili. Služby, ktoré členovia potrebujú, sú buď priamo v hlavnom koridore alebo maximálne rovno dole po schodoch.
Rozloženie sa však, podobne ako vybavenosť priestorov pre posádku, od spoločnosti k spoločnosti líši.
