Pobaltie – Litva, Lotyšsko a Estónsko nie sú ešte taká známa trojica. Turisti mieria najmä do ich hlavných miest – Vilniusu, Rigy a Tallinnu.
Veď prečo nie, historické centrá všetkých troch metropol už zapísali do Zoznamu UNESCO. Potešia množstvom klasických i nevšedných stavieb.
Parádny je hlavne Tallinn. Nádherné, zachovalými hradbami opevnené staré mesto bolo pre mňa zo všetkých na Pobaltí najkrajšie.
O ňom ani o ostatných centrách však článok nebude. Myslím, že sa o nich píše veľa a všade. Zameriam sa na iné čriepky dovolenky na Pobaltí, ktoré sa spoja do úžasného zážitku.
Pozriem sa na atypické štvrte, krutý režim aj na opomínané lokality za hranicami populárnych miest.
Netradičné štvrte Pobaltia
Ako som naznačila v úvode, Tallinn, Vilnius a Riga sú oveľa viac než ich historické centrá. Práve z nich sa oplatí vystúpiť, aby si odhalil iné tváre metropol.
Kalamaja, Tallinn, Estónsko
Budovou Linnahall začína v Tallinne Kultuurikilomeeter. Je to turistická cesta, ktorá vyrozpráva príbeh o priemyselnej minulosti mesta a jeho vstupe do modernej éry.
Štvrť, ktorej sa týka, sa volá Kalamaja. Leží iba niekoľko sto metrov od kúzelných hradieb starého Tallinnu, pri ktorých pôsobí, akoby patrila inému mestu. Nejakému z inej planéty.
Kalamaja bola kedysi domovom hlavného rybárskeho prístavu, rybárov a morských vlkov.
Po železničnom prepojení Tallinnu s Petrohradom vyrástli v oblasti továrne a pri nich drevené domy, aby mali zamestnanci kde bývať.
Pôvodné, všetkými farbami hrajúce budovy tu stoja dodnes. Stále obývané sú architektonickým dedičstvom i tým, čo dodáva štvrti nezabudnuteľný šarm.
Veľa miest Kalajamy stále nesie ošarpanú priemyselnú stopu. Poznáš to na budove Linnahall aj ďalej na Kultuurikilomeetri. Smeruje pri pobreží, ktoré nevyzerá najvábnejšie.
Časť, kam sa chodia domáci kúpať, skôr pripomína kameňolom než pláž. Cestou sa ti pod nohy pripletú artefakty z rôznych období. Dnes už nikam nevedúce koľaje. Čudné pozostatky Sovietskeho zväzu.
Staré priemyselné a námorné budovy, alebo skôr ich „duchovia“, postriekaní farbou. Spustnuté továrne a škaredé garáže.
Dnes stoja vedľa luxusných novostavieb i budov, ktoré sa stihli zmeniť na bohémske kaviarne. Nový šat už dostalo niekoľko bývalých priemyselných komplexov.
Život im i štvrti vdýchli kaviarne, bary, galérie, divadlá aj parádna tržnica, ktorá predáva všetko od organickej kozmetiky až po estónsky dizajn.
Oblasť Telliskivi sa premenila na kreatívne mestečko. Patrí dnes v Tallinne medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce a priťahuje návštevníkov ako magnet.
Šnipiškės, Vilnius, Litva
Svoj bizár má aj Vilnius. Stredná a južná časť štvrte Šnipiškės sú ako biznismen a bezdomovec. Jeden v nažehlenom obleku, druhý otrhaný a zamazaný.
Sovieti im nevenovali rovnakú pozornosť. Juh postavil v urbanistickom plánovaní na piedestál. Ambíciou bolo vybudovať nové centrum mesta.
Staré domy zrovnali so zemou a nahradil ich hotel, planetárium i najväčší obchodný dom v sovietskom Vilniuse.
Neskôr, za novej éry, k nim pribudli prvé mrakodrapy Litvy, moderný bulvár Konstitucijos, nové námestie Europos, kde stojí i dnes najvyšší mrakodrap Europa Tower.
Ak sa vyvezieš do jeho vyšších poschodí, naskytne sa ti zhora desivý pohľad priamo do centrálneho Šnipiškėsu, ktorý ostal prakticky nedotknutý.
Presne takto vyzerali drevené predmestia Vilniusu 19. storočia. Ulice sú pôvodné, veľa z nich je bez dláždenia a asfaltu.
Drevené domy sa zasekli v minulosti. Fungujú bez vodovodu a kanalizácie, s toaletami vonku. Ohrieva ich drevo spaľované v kachliach.
Spolu s nimi sa v minulosti zasekli aj súčasní ľudia. Ak na to mali peniaze, obydlie renovovali, iní dúfali, že ich príbytok padne za obeť výstavbe a presťahujú sa do nového.
Dnes už mnohí tvrdia, že odísť nechcú, zvykli si, je to ich dedičstvo. Obraz štvrte, kde len neviditeľná línia delí moderné mrakodrapy a drevenice spred prvej svetovej vojny, sa preto tak skoro nezmení.
Užupis, Vilnius, Litva
Spomedzi všetkých nie úplne bežných štvrtí, ktorými sa Pobaltie pýši, ma najviac zaujal Užupis. Nikdy som neprišla na chuť galériám, kde obrazy bezducho pozerajú zo stien.
Ešte menej ma berú rôzne historické príbytky, zariadené nábytkom, ktorý využíval ešte Napoleon. Umenie si ku mne dokáže nájsť cestu vo forme, ktorá nepatrí k najbežnejším.
Aj preto sa mi zapáčil Užupis. Miesto, kde farebné, atypické umelecké diela zdobia inak šedé ulice. Sú to kreácie, ktoré vdychujú život zvláštnej republike.
Áno, prekročením mosta vstúpiš do republiky s vlastnou ústavou. Recesistický „mini štát“ je od zvyšku mesta oddelený tabuľou, mostom, z ktorého visí hojdačka, a riekou, kde pláva kus plastu. I tá je umeleckou inštaláciou.
„Hranice“ bez problémov prekročíš kedykoľvek, až na jeden deň v roku. Na 1. apríla republika oslavuje svoj deň nezávislosti. „Štátnosť“ si pripomínajú aj kontrolami na hranici.
Ak chceš pečiatku, nezabudni si pas. Pečiatkujú už aj na miestnej pošte.
Od chodenia a obdivovania užupiského umenia si môžeš oddýchnuť v príjemných kaviarňach a reštauráciách. Svoje miesto si tu našiel pivný raj Šnekutis.
Fajn je i reštaurácia vedľa rieky, kde sa stretáva miestny „barparlament“. V Užupise sa tiež konajú zaujímavé street food trhy.
Maskavas, Riga, Lotyšsko
Štvrť bola prvou, ktorú som zazrela po príchode do Rigy. Musím povedať, že ma trochu vydesila, hoci je vraj Pobaltie bezpečné.
Do Maskavasu patrí aj autobusová a vlaková stanica, kde som vystúpila. Nevyzerala najlepšie stavom ani osadenstvom, čo naznačí, že si tu lepšie dať pozor.
Celá oblasť má zvláštnu atmosféru a charakter, ktorý dotvárajú rozpadnuté budovy, narkomani, flákači, opilci a túlavé psy. Už od nepamäti bola chudobnou a neposlušnou štvrťou.
Jej názov, Maskavas Forštate (moskovské predmestie), vybraný po ceste spájajúcej Rigu s Moskvou, naznačí, že tam žilo a žije prevažne rusky hovoriace obyvateľstvo.
Je to mišmaš veľkých tehlových stavieb a tradičných dvojposchodových drevených bytových domov. K nim na začiatku 20. storočia pribudli secesné paláce.
Štvrť je tiež domovom Lotyšskej akadémie vied, veľkého trhoviska a nádherného Kostola a kláštora ruského staroverca Grebenščikova s veľkou kupolou.
Kadriorg,Tallinn, Estónsko
Kontrastom k týmto zvláštny kúskom miest sú parky, paláce a drevenice Kadriorgu. Je to vraj najkrajšia štvrť Tallinnu, ktorá pripomína mesto v meste.
Neleží ďaleko od centra, no je obklopená stromami, ktoré ju „odrezali“, vytvára svoj vlastný svet. Je známa svojimi malebnými uličkami, parkmi a nevšednými budovami.
Šarm celej štvrti dodávajú drevené vily z 19. storočia. Obývala ich ruská elita, ktorá prichádzala na Pobaltie za odpočinkom.
Zdobí ju nekonečná zeleň a parky. Kadriorgský park je najvýznamnejší palácový a mestský park Estónska. Je obrovský.
Najobľúbenejšími miestami na prechádzku sú záhony okolo rybníka Swan a cestička vedúca k prezidentskému palácu. Palác, pôvodne cisárske letné sídlo, je zo začiatku 18. storočia, no veľmi dobre sa zachoval.
⚠️ Kadriorg je asi 30 minút chôdze od starého mesta alebo 5 minút jazdy taxíkom. Premáva sem aj električka. V parku nájdeš množstvo múzeí, vrátane múzea Estónskeho umenia, Kadriorgského umeleckého múzea a Mikkeliho múzea.
Pobaltie a jeho jedlo i pivo
V pobaltskej kuchyni nájdeš veľa podobností s tou slovenskou či nemeckou. Je sýta a zároveň jednoduchá, i čo sa týka surovín. Zemiaky, ktorým sa darí aj v chladnom podnebí, sú so všetkým a všade.
Veľmi obľúbené sú vo všetkých troch krajinách zemiakové placky v najrôznejších podobách – či už plnené alebo klasické. Vo veľkom počte sa urodí aj červená repa, z ktorej varia výbornú polievku.
Vďaka polohe sa na jedálnom lístku (hlavne v Tallinne a Rige) objavujú ryby a morské špeciality. Odporúčam nakladané slede alebo lososa.
Najviac chutí Lotyšsko
Asi najviac si spájam s jedlom dni strávené v Lotyšsku. Možno aj preto, že som vyrazila na sprevádzanú Free Tour tržnicou.
⚠️ V meste som okrem klasickej prehliadky historického centra absolvovala aj alternatívnu, ktorá viedla štvrťou Maskavas. Určite odporúčam, dozvieš sa veľa zaujímavých vecí i o kuchyni krajiny.
Miestni (sprievodcovia) ti s úsmevom povedia, že krajina bola eko, bio a raw dávno predtým, ako to bolo cool.
Aj tu síce ľudia žijú v mestách, no na dedinách má veľa z nich rodinu a svoje záhrady, kde si dopestujú, čo potrebujú.
A hríbov. Stoly trhov sa prehýbali pod kuriatkami a lesnými hríbmi, ktoré boli aj v ponuke mnohých reštaurácií. Huby sú veľmi chutné a obľúbené. Hovorí sa, že každá rodina má svoj tajný revír.
Pre lotyšskú kuchyňu je typická sezónnosť, nie jedenie „gumových holandských paradajok v januári“. V auguste, keď som Rigu navštívila, bol čas zeleniny všetkého druhu, byliniek a rýb.
To, čo hneď nespotrebujú, zavaria, napríklad i paradajky, alebo predajú na trhu. Na plody svojej práce sú skutočne hrdí.
Dávajú si záležať na výrobkoch, ale aj ich značení. Napríklad medy nesú i meno majiteľa úľa. Konkurencia je v malej krajine veľká a značka sa musí prezentovať za každých okolností.
Miestni chodia vo veľkom nakupovať na hlavné trhovisko v štvrti Maskavas. Trh patrí k najväčším v Európe.
Postavili ho z bývalých hangárov na Zeppeliny, zvláštne lietajúce vzducholode, ktoré preslávili Nemci ich využitím na bombardovanie v prvej svetovej vojne.
Hangáre mali kedysi rozostavané niekde na vidieku. Kovové konštrukcie jednoducho rozobrali, preniesli a znovu zložili, akurát rozpolené. Lietadlá i hangáre boli priveľké a tržnica také vysoké stropy nepotrebovala.
Pivný rajom je Litva
Aj v reštauráciách, teda skôr stánkoch trhu, sa ukázalo, čo som netipovala – že Pobaltie je rajom gastronomickým, ale aj pivným.
Hoci v Lotyšsku (a tiež v Tallinne) mi pivo veľmi chutilo, čo ukázali aj špeciály podniku Folkklubs ALA, najlepšie kúsky mali vo Vilniuse.
V Litve je pivo dokonca najpopulárnejší nápoj. Tradícia jeho varenia siaha až do dávnej minulosti. Udržiavajú ju malé rodinné pivovary, ktoré si ako oko v hlave strážia svoje tajné receptúry.
V posledných rokoch minipivovary pribúdajú. Ich produkty si čoraz ľahšie nachádzajú cestu do barov vo Vilniuse i v ostatných mestách.
Miestne „zlatisté moky“ sú skôr sladšie, aromatickejšie, nie je v nich toľko chmeľu. Ak skôr miluješ klasické svetlé ležiaky – „plzničky“, nemusia ti chutiť.
Litovské pivá sú tiež silnejšie ako naše alebo české. Objavujú sa aj v netradičných príchutiach, napríklad medová alebo „trávová“. Najlepší sa mi zdal Jovaru Alus, jeho medová i klasická verzia.
K pivu v Litve patria tiež špeciality – placky alebo vyprážaný chlieb s cesnakom. A fakt chutia lepšie, než vyzerajú na mojej fotke.
⚠️ Litva dlho viedla rebríček konzumácie alkoholu, a tak pristúpili k úprave zákonov, ktoré obmedzujú jeho dostupnosť. Týka sa to časov aj veku, od ktorého si fľašu kúpiš. Podobne to majú tiež Riga a Tallinn. Pred cestou si over, čo aktuálne platí.
Miesta, kde v plnej sile udreli kruté režimy
Pobaltie kedysi patrilo do Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia neprosperovalo, len prežívalo a trpelo.
Proti usporiadaniu a v snahe získať nezávislosť náruživo protestovali. 23. augusta 1989 sa obyvatelia všetkých troch krajín spojili, aby vytvorili asi 600 kilometrov dlhú ľudskú reťaz z Tallinnu až do Vilniusu.
Asi dva milióny ľudí takto ukazovalo súdržnosť a neutíchajúcu snahu o nezávislosť. Všetky z krajín ju získali do 6. septembra 1991, kedy ju uznal aj ZSSR.
Od režimu už pekných pár rokov uplynulo, no ani jedna z troch krajín nenecháva na čierne obdobie v dejinách zabudnúť.
Múzeá brutality vo všetkých mestách
Pripomínajú si ho v mnohých múzeách. Ja som sa vybrala hľadať príbehy do múzeí KGB, sovietskej okupácie či proste okupácie. Volajú ich rôzne, no sú v zásade o tom istom.
Podobné múzeum som Tallinne som nestihla. To v Rige bolo pre zmenu v rekonštrukcii, a voľne prístupná expozícia bola dosť oklieštená.
Takže to nakoniec vyhral Vilnius a jeho Múzeum okupácií a bojov za slobodu (Museum of Occupations and Freedom Fights).
Atrakciu ťažko nazvať najkrajšou, skôr je brutálna. Vrchné poschodia sa ešte „miernia“. Venujú sa histórii, opisu udalostí, ktoré sa odohrali za nadvlády Sovietov a nacistov.
Dokumentujú ju staré texty, ale aj vybavenie, oblečenie, ukážky remesiel a umenia, ktorému sa obyvateľstvo venovalo v pracovných táborov.
Do čias KGB ťa prenesú kancelárie, sieň „slávy“ i odpočúvacia technika. Iný uhol pohľadu na nie tak dávne udalosti sa ti naskytne v suteréne múzea.
Tam bolo a je väzenie. Našťastie, dnes len v podobe zrekonštruovanej chodby, väzenských ciel, samotky a kúpeľní.
Je tak verne zobrazené, že prechádzajúc tmavým suterénom má človek pocit, akoby chodil medzi duchmi. A to si sa ešte nedostal do exekučnej miestnosti, ktorú tí, čo do nej prichádzali, opustili úzkym otvorom.
Premietané video v nej je na vlastnú zodpovednosť.
⚠️ Ešte väčšia bomba v podobe brutality je bývalé väzenie Lukiškių kalėjimas 2.0. Ak máš na to žalúdok, isto choď, uvedomíš si veci z histórie, na ktoré dnes mnoho ľudí zabúda.
Salaspils – Pamätník obetiam fašizmu, Lotyšsko
Ako už naznačí výstava v múzeu vo Vilniuse, obyvatelia to mali veľmi ťažké aj v období fašizmu. Pobaltie, za 2. svetovej vojny okupované aj Nemeckom, sa nevyhlo holokaustu.
Obete sa počítali v desiatkach tisícok. Aby sa na ne nezabudlo, vybudovali v krajinách viacero pamätníkov. Domovom jedného z nich je les pri obci Salaspils, kde bol v minulosti tiež koncentračný tábor.
Pamätník je symbol hranice medzi životom a smrťou.
Tvorí ho 7 betónových sôch nadživotnej veľkosti a 100-metrový betónový múr, v ktorom sa nachádza výstava venovaná neľudským režimom a táboru.
Pobaltie a oštary z komunizmu
Aj na Slovensku ostali po komunistickom režime nejaké architektonické „skvosty“. Na Pobaltí to nie je inak. Najvýraznejším je v Rige stojaci Stalinov „narodeninový koláč“.
Vodca ich dal postaviť niekoľko vo viacerých mestách krajín pod sovietskou nadvládou.
Poliaci tomu svojmu nevedia prísť na meno a Palác vedy a kultúry vo Varšave by niektorí najradšej zbúrali. Ich lásku k nemu najlepšie vystihne prezývka Stalinov penis.
Lotyšský narodeninový koláč
Lotyši nevhodný dar zobrali na milosť. Tvrdia, že budova, dnes Lotyšská akadémia vied (Latvian Academy of Sciences), nemôže za to, čím bola. Okrem toho, Akadémie by bola škoda.
Na jej 23. poschodiach sídlia vedátori, spoločnosti i koncertná sála „Rīga“. Súčasťou panorámy mesta je už viac ako pol storočia, od 50. rokov.
Priam z nej kričí socialistický realizmus a nestratí sa ani pre svoju výšku, ktorá ju dostala na turistickú mapu mesta. Z jej vyhliadkovej terasy budeš mať Rigu ako na dlani.
Dovidíš až do starého mesta, na jeho strechy a vysoké kostolné veže. V plnej kráse sa zo 17. poschodia vo výške 65 metrov ukážu oba brehy rieky Daugava.
Platforma je priestranná, dosť veľká, aby si tam len tak posedel a chvíľu sa kochal.
Linnahall, Tallinn, Estónsko
Oveľa viac miesta do šírky než do výšky zaberá Linnahall. Budova na dohľad z opevneného centra doslova kričí a nie v pozitívnom význame.
Opustená koncertná hala a športovisko sovietskeho obdobia je tŕňom v oku, ale celkom obľúbeným. Šedý ošarpaný bunker, ktorý navyše postriekali grafitmi, je parádnou vyhliadkou.
Inšpiruj sa estónskou mládežou, ktorá sem často vybieha (s fľašou v ruke) kochať sa pohľadom na mesto a more. Alebo si užívať západy (a východy) slnka.
„Opachu“ postavili pre olympiádu Moskve v roku 1980. Nachádza sa na nábreží neďaleko prístavu, preto sa tu konali plavebné súťaže.
Hoci ju dokončili relatívne nedávno, je už v zúfalom stave, pretože stavbu postavili v zlej kvalite, čo nebolo za sovietskych čias výnimočné.
⚠️ Netradičnú pamiatku som objavila len vďaka tomu, že som Linnahall navštívila v rámci prehliadky Communist Stories of Tallinn, ktoré bolo tiež úplne super.
Kúsok od Linnahallu pýta pozornosť strašidelná a opustená budova Patarei. Pevnosť z 19. storočia bola kasárňami a neskôr vysoko zabezpečenou sovietskou väznicou.
Dnes tu stojí v celej svojej biede a ošarpanosti. Chvíľu bola prístupná turistom, ale začala sa rozpadávať a je v rekonštrukcii. Opäť by mala otvoriť v roku 2026.
Von z mesta
Aj v tejto oblasti ponúka každá z lokalít niečo iné. Vyraziť môžeš za históriou i kúpaním.
Trakai, Litva
Ak by som si mala vybrať miesto, kam sa na Pobaltí ešte vrátim, bol by to Trakai. Neveľká dedina leží asi 30 kilometrov od Vilniusu, v rovnomennom národnom parku. V lete tu stráviš úžasný deň.
Trakai bol stredovekým hlavným mestom Litvy a o historický šarm stále neprišiel. Živý ho udržiavajú mestské festivaly.
Trakai formovala aj jeho karaimská menšina. Ochutnaj ich špecialitu kibinai, tradičné pečivo plnené baraninou a cibuľou.
Ide o celkom malú dedinu, ktorú tvorí pár pôvodných drevených domčekov hrajúcich všetkými farbami. Krásna je najmä preto, že je takmer zo všetkých strán obklopená vodou.
Na nej sa hojdajú lode a „plávajú“ desiatky ostrovčekov. Niektoré sú pospájané drevenými mostami, na iné akurát doplávaš. Máš na ne perfektný výhľad na prechádzke alebo pikniku pri vode.
Počas sezóny si tu môžeš za pár eur požičať vodný bicykel alebo drevenú loďku. Prevezieš sa ňou na ostrovy a okolo hradu. Pohľad naň z jazera je najkrajší.
Práve hrad Trakai je klenotom rovnomennej dediny. Stojí na jednom z ostrovov, ktorý je so zvyškom spojený mostom. Už z diaľky vidno jeho vysoké červené hradby, ktoré ukrývajú tajomstvá stredovekého života.
⚠️ Do obce Trakai sa dostaneš vlakom alebo autobusom z Vilniusu. Cesta trvá cca 30 až 45 minút. Lístky na autobus kúpiš na autobusovej stanici alebo priamo u vodiča.
Jurmala, Lotyšsko
Skôr na leto je tiež raj za hranicami Rigy, ktorá volá na pláž i do prírody. Povedal by si, že pobaltský štát môže lákať na pláž?
Ani ja nie. A v Lotyšsku som objavila najväčšie letovisko pobaltských troch štátov, ktorému občas hovoria aj baltská verzia francúzskej riviéry.
Jurmala je neveľké mesto s pár uličkami. Vyrástli v nich drevené secesné vilky, hrajúce všetkými farbami. Nimi lemovaná cesta ťa dovedie až do zeleného lesoparku Dzintari.
Stojí tu koncertná hala z 30. rokov minulého storočia. Zaujímavá je, keď sa v nej koná nejaká akcia. V parku sú nekonečné cyklocesty, vedúce pod mohutnými stromami k vyhliadke a Tarzaniáde.
Top lákadlom je pláž s jemným pieskom, dlhá viac ako 30 kilometrov. Láka modrou vlajkou, niekoľkými plážovými klubmi a vodnými atrakciami.
Pozýva na nekonečné prechádzky i do vody. Tá je však o poznanie studenšia ako v Stredomorí. Niet divu, že letovisko je obľúbené už od sovietskej éry, ktorej stopy sú tu stále viditeľné.
⚠️ Jurmala leží len pár kilometrov od centra mesta Riga. Dostaneš sa tam za cca 25 minút vlakom, ktorý premáva smer Sloka. Vystúp na zastávke Majori, v centre, kde vyrástlo niekoľko hotelov a reštaurácií.
⚠️ Zaujímavé miesto v Lotyšsku je i Rundale. Je ideálne pre nadšencov umenia a histórie. Stojí tu zámok, aký v Pobaltí nemá páru. Barokový palác z 18. storočia, ku ktorému neodmysliteľne patrí francúzska záhrada.
Pirita, Tallinn, Estónsko
Pobaltie a pláž znie ako bláznivá kombinácia. Na to, aby som tu i v lete vliezla do mora, by mi musela narásť hrošia koža. Napriek tomu som sa k pláži vybrala aj v Tallinne.
Volá sa Pirita a strávila som pri nej veľmi príjemný deň. Pohodu bolo cítiť už na promenáde, ktorá sa tiahne popri pobreží.
Stačí si zobrať bicykel a uháňať s vetrom vo vlasoch. Občas zastaviť a pozrieť sa, čo nechávaš za sebou – nádherný výhľad na pamiatky starého mesta.
Pláž Pirita je v Tallinne najväčšia a najpopulárnejšia. Má asi 3 kilometre a veje na nej modrá vlajka.
Typická je pre ňu plytká voda nekaribskej farby a jemný, i keď nie biely piesok. Voda má ideálnu teplotu pre domácich a ľadové medvede. Koncom augusta to bolo okolo 18 stupňov.
Dá sa tu prechádzať, hlavne po západe slnka (pozor, najvzdialenejšie oblasti pláže sú pre nudistov), opaľovať, vyblázniť sa. Sú tu ihriská na minigolf a volejbal.
Priľahlý hustý lesopark zase pretínajú cestičky na cykloturistiku a korčuľovanie. „Zaparkovať“ môžeš v plážovom klube.
Aktívnejší ocenia možnosť prenajať si paddleboard, šliapadlo a drevený čln, na ktorých môžu objavovať tajné zákutia rieky Pirita. Alebo si skráť čas skákaním z mostu ako miestne deti.
⚠️ Pláž je „prírodná“, bez ležadiel. Okrem bicykla sa sem dostaneš i autobusom. Premávajú z autobusového nádražia Viru Center.
Na Pobaltie za unikátnymi zážitkami
Hoci sú si mestá veľmi podobné, každé do dovolenkového mixu prihodí aj niečo svoje.
Plavba kanálmi v Rige
Rigu rozdeľuje rieka Daugava a niekoľko kanálov. Vďaka nim je tu obľúbenou atrakciou panoramatická plavba loďou. Zaujímavá je i tým, že jej časť absolvuješ priamo na mohutnej rieke Daugava.
Tento úsek je trochu dobrodružnejší. Rieka je divokejšia než kanál a môže sa ňou ísť rýchlejšie. Tu uvidíš najkrajšie pamiatky starej Rigy z úplne iného uhla a bez davov.
Loď preletí popri a popod moderné i pôvodné mosty. Prefrčí vedľa trhoviska a mestskej pevnosti. Strihne si to cez jachtársky prístav Andrejosta a vhupne späť do kanálu Pilsētas.
V tejto časti sa už neukazuje jeden historický klenot za druhým. Dominantou je zeleň. Očarí Bastion Hill aj upravené záhrady a záhony parku Kronvaldy.
Loď tu prechádza pod malé mestské mosty, poza Pamätník slobody. Až sa vráti naspäť k Bielemu domu, budove Lotyšskej národnej opery.
⚠️ Výlety ponúka niekoľko spoločností, nástupné miesta sú na viacerých miestach v Rige. Cena začína od 10 eur a závisí od typu lode. Najdrahšie sú gondoly. Prenajať sa dá aj kajak. Vyrazíš s ním vo dne i v noci, na výlety s organizovanou skupinou aj sám.
Let balónom, Litva
Úlet, a to doslovný môžeš zažiť vo Vilniuse.
Keď som prišla do metropoly Litvy prvý raz, nad mestom vznášali desiatky farebných balónov.
Najskôr som si myslela, že ide o nejaké podujatia. Až potom som zistila, že je to bežné. Vilnius je, čo sa balónov týka, takou litovskou Cappadociou.
Zatiaľ tu neplatia obmedzenia, takže vznášať sa v koši môžeš aj nad Starým mestom. Krásnym cieľom je tiež obec Trakai.
Ja som síce bola v Litve v sezóne letov (od apríla do októbra), no (vý)let balónom mi nebol dopriaty pre zlé počasie. Pri silnom vetre sa totiž aktivita totiž automaticky ruší.
Helsinki z estónskeho Tallinnu
Navštívil si tri krajiny a ešte ti nestačí? Z Pobaltia sa ľahko dostaneš aj do Fínska. Jeho metropola je z Tallinnu vzdialená od 1 a pol hodiny loďou.
Terminál, na ktorom vystúpiš, je veľmi blízko centra Helsínk. Najdôležitejšie pamiatky budeš mať ako na dlani.
Na pár krokov máš prístav, z ktorého sa dostaneš na opevnený ostrov Soumelinna, jednu z najväčších pevností na svete, patriacu pod ochranu UNESCO.
Kúsok iným smerom a prídeš na trhovisko, kde si pochutíš na miestnych špecialitách. Za ďalších pár minút zase prejdeš k jednej z najkrajších pamiatok a symbolu mesta, helsinskej katedrále.
Pretože sú všetky (turisticky atraktívne) časti mesta blízko seba, bez problémov by ti na návštevu mali stačiť 1 až 2 dni.
Veľkou výhodou je, že z Helsínk sa tiež lieta priamo do Viedne, takže sa už nebudeš musieť vracať do Tallinnu.
⚠️ Trajekt má denne viac ako 20 odchodov. V závislosti od spoločnosti a typu lode je čas jazdy 1,5 až 3,5 hodiny. Lístky stoja od 17 eur jednosmerne, v závislosti od operátora, sezóny, dňa v týždni a času. Spojenie si vyhľadáš na stránke Direct Ferries.
