Europoslanci, pivo či cikajúce postavičky. Na to si často spomenieme v súvislosti s Belgickom. Malá krajina na západe nášho kontinentu je však viac. Viac ako európske inštitúcie či bizarné sošky.
Presvedčila som sa o tom už niekoľkokrát. Časť Beneluxu som objavila po súši, vďaka priamym letom z Bratislavy, ktoré fičia už od nepamäti, časť po mori.
Výletné lode ma dostali na miesta, o ktorých by som ani neuvažovala, ako napríklad Zeebrugge. Vezmem ťa tam tiež, a k tomu ti poradím, kam v Belgicku jednoducho musíš vyraziť.
Bruggy
V Bruggách. Tak sa volal film s Colinom Farrellom, v ktorom dvaja zabijaci našli útočisko práve v romantickom meste kanálov. Film som nevidela, no Bruggy mi boli známe z obrázkov.
Naživo sú stokrát krajšie. Je to rozprávkové mesto s panorámou tvorenou vežami vysokých kostolov, ktoré sa odrážajú v stojatých vodách. Spájajú ich úzke dláždené ulice aj kanály.
Oboje vedie k námestiam s nedotknutou architektúrou. Bruggy sú jedno z najzachovalejších stredovekých miest v Európe. Ako jedno z mála nevyšlo z druhej svetovej vojny zničené.
Krajinu a mesto síce obsadili nemecké jednotky, no stredoveký klenot bombardovaniu unikol. Vďaka tomu Bruggy po rokoch neminul zápis do Zoznamu UNESCO.
Je to mesto so šarmom, lenže ten narúša fakt, že o ňom každý vie. Bruggy som navštívila v lete, kedy dopadajúce slnečné lúče ešte zvýraznili krásu historických skvostov. Vtedy sa však v uliciach takmer nedalo hýbať.
Ulicami sa mi oveľa ľahšie prechádzalo skoro na jar, v marci. To sme zase aj zmokli a plavba kanálmi bola skôr za trest. Ešteže pivo chutilo vždy rovnako dobre.
Kam v Belgicku v meste Bruggy?
Do historického centra
Veľkosťou zvlášť nevyniká. Leží v kruhu kanálov a je poľahky prístupné a schodné.
Môžeš sa potulovať úzkymi uličkami a námestiami, poznávať mesto. Vyraz z Walplein a okolo Katedrály svätého Salvátora z 13. storočia postupne prejdi do srdca mesta, na námestie Grote Markt.
Na živom a farebnom námestí stoja obchody, stánky s typickými „pommes frites“ aj niekoľko pozoruhodných budov.
Môžeš okolo nich prejsť, alebo, ešte lepšie, vychutnaj si ich z výšky. Na tento účel ti poslúži Belfort, jedna z najdôležitejších budov Brúgg.
Stredoveká, 83 metrov vysoká zvonica, ťa za zdolanie 366 schodov odmení parádnym výhľadom.
Je však miesto, ktoré ostane ukryté i pri pohľade z veže.
Je ním Bazilika Svätej krvi, ktorej vchod nájdeš zašitý na námestíčku za vežou. Chrámov som videla už mraky, ale tento je fakt parádny. Jeho prekrásnu výzdobu si môžeš pozrieť bezplatne.
Navyše vraj ukrýva látku so skutočnou Kristovou krvou.
Na pivo
Pred plavbou som sama so sebou uzavrela súkromnú stávku – ochutnať pivo v každom štáte, ktorým prejdeme. Najväčším zážitkom bolo v Belgicku.
Pivnú kultúru v Bruggách dokonca zapísali do Zoznamu UNESCO. Čapujú na každom rohu kúzelného stredovekého mesta. V 15. storočí malo viac ako 50 pivovarov, dnes sú iba tri.
Jedným z nich je De Halve Mann. Pre tých, ktorí sa chcú pozrieť za oponu, ponúkajú sprevádzané prehliadky. K nim patrí aj ochutnávka lokálneho piva Brugge Zot.
Cestou si pozrieš zariadenia vyrábajúce zlatý mok dnes, i tie, čo používali v minulosti. Dozvieš sa o procese výroby, a tiež ťa sprievodca zavedie až na strechu, za výhľadom na Bruggy.
„Ukáže“ ti aj potrubie, ktoré vedie pivo z De Halve Maan v historickom centre mesta do továrne 3 kilometre za mestom, kde sa plnia fľaše.
Potrubie neuvidíš, pretože ide priamo pod stredovekými uličkami, kanálmi a hradbami, niekde až v hĺbke 34 metrov pod povrchom.
Je dlhé 3 276 metrov a za hodinu ním pretečie 4 000 litrov piva, ktorým naplnia 12 000 fliaš. To by sa im isto nepodarilo, ak by pivo v sudoch stále vozili kamióny cez úzke dláždené ulice.
Ďalšie vynikajúce pivá a podmanivé priestory ma čakali v Bruges Beer Experience. Podobne ako v pivovare Guinness, i tu hovoria o všetkých aspektoch varenia piva – chuti, vôni, inovatívnych technikách jeho výroby.
Na to, aby si pivo ochutnal, samozrejme, nemusíš ísť nutne do pivovaru či múzea. Poslúži k tomu aj obyčajná „krčma“, ktoré sú v Bruggách jedna vedľa druhej.
Obľúbila som si napríklad The Beerwall. S bohatou ponukou patrí medzi top miesta, kam v Belgicku na pivo.
Zásobovať sa chodím zase do predajne The Bottle Shop. Tu sa ukazuje výhoda cestovania výletnou loďou – nemusím až tak riešiť batožinový a tekutinový limit.
Beguinage „Ten Wijngaerde“
Miesto je od historického centra vzdialené nielen metrami, ale i počtom ľudí, ktorí ho objavia. Lokalita pritom leží tesne vedľa pivovaru De Halve Mann.
Je to begináž, teda obydlie, uzavretá komunita, kam sa uchyľovali bekyne – nevydaté ženy. Žili nezávislejšie a slobodnejšie než mníšky.
Na okraji mesta, hneď za prvými mestskými hradbami, sa usadili už v 13. storočí. Pamiatka zo Zoznamu UNESCO bola po stáročia až dodnes nepretržite obývaná.
Aktuálne tam žije niekoľko mníšok z rádu svätého Benedikta a rádu Vincenta de Paul, ako aj slobodné ženy z Brúgg.
Je oázou pokoja, kam vstúpiš cez krátky kamenný most a hlavnú bránu z 18. storočia. Vovedie ťa do rozľahlého nádvoria, okolo ktorého stoja biele obytné domy. Samozrejmosťou areálu je kostol.
Prekrásna je najmä veľká záhrada uprostred s topoľmi a lipami. Na jar zakvitne narcismi, hyacintami a vzácnymi orchideami.
Na plavbu kanálmi
Návšteva Brúgg by nebola tým pravým bez výletu loďou rozsiahlou sieťou kanálov. Plavba je kratučká, trvá asi 30 minút.
No umožní ti užívať si mesto z pohľadu, z ktorého ho kedysi vídavali prichádzajúci benátski obchodníci.
Uvidíš ho z iných uhlov a dostaneš sa úplne blízko k najneuveriteľnejším miestam, ktoré by inak zostali bez povšimnutia.
Stanovištia týchto lodí nemusíš hľadať. Sú na každom rohu. Patrí medzi ne i Rozenhoedkai, jedno z najfotografovanejších miest Brúgg, ktoré je známe aj z filmov.
Gent
Len pár hodín stačilo prístavnému a univerzitnému mestu, aby ma očarilo. Gent je rozlohou i populáciou väčší než Bruggy. V rebríčku popularity na ne však zatiaľ nestačí. Turistov tu toľko niet.
Možno aj preto Gentu hovoria neobjavený flámsky klenot.
Mesto je dosť malé, aby si sa v ňom cítil útulne. A zároveň dosť veľké, aby to v ňom žilo.
Láka niekoľkými obdivuhodnými budovami. Niektorými z najzaujímavejších múzeí v Belgicku. Prastarými kostolmi. Nespočetnými mostmi, ktoré pretínajú rieky Šelda a Leie, pretekajúce cez mesto.
Čo vyskúšať v Ghente?
Graslei
Malé mólo či prístavisko výletných lodiek v historickej časti Gentu obkolesujú celkom pekné stredovekých budovy.
Leží tu jedna vonkajšia kaviareň vedľa druhej. Ich atmosféru vyhľadávajú turisti i domáci, sediaci vonku snáď v každom počasí.
V zime posedávajú pod dekou s horúcou belgickou čokoládou, v lete pod rozpáleným slnkom s vychladeným miestnym pivom.
Graslei si isto pozri aj z iného uhla – z mosta sv. Michaela, ktorý na populárnu uličku dozerá z výšky. Tiež je miestom, kde zachytíš nádhernú historickú panoráma Gentu.
Ochutnaj „Neuzeke“
Vďaka množstvu trendy kaviarní a reštaurácií Gent hrdo nesie vlajku reprezentanta typickej flámskej kuchyne. A prispel aj niečím svojím – cukrovinkou Neuzeke alebo aj Gentse neus (gentský nos).
Sú to kužeľovité cukríky tvrdé na povrchu s ovocnou náplňou vo vnútri. Objavil ich náhodou miestny lekárnik v 19. storočí.
Pôvodne boli fialové s malinovou náplňou. Dnes už hrajú všetkými farbami a chuťami. Kúpiš si ich z vozíkov na Groentenmarkt.
Katedrála sv. Bava
Architektonický klenot sa nachádza v samom srdci mesta. Krásna stavba je gotická. Teda, z väčšej časti. Keďže bola nepretržite budovaná 500 rokov, podpísali sa na nej rôzne štýly.
Kostol svetovo preslávilo aj jedno z najväčších belgických diel. Je to obraz Adoration of the Mystic Lamb, majstrovské dielo Jana van Eycka, ktoré je „len“ jedným z mnohých umeleckých skvostov.
Vďaka krypte kostola so stopami pôvodnej stavby z roku 942, storočným knihám, zvitkom, kalichom a iným fascinujúcim historickým artefaktom je katedrála klenotom i zvnútra.
Brusel
Mesto s veľkým „m“. Fascinujúca metropola Belgicka. To, čo tam nenájdeš pravdepodobne ani neexistuje. Administratívnemu centru EÚ prischlo množstvo prívlastkov. Byrokratické, multikultúrne, trendy.
Ale aj historické, čoho dôkazom je jeho gotické srdce – Grand Place. Jedno z najkrajších svetových námestí zapísali aj do Zozname UNESCO. Ním sa výpočet toho krásneho a zaujímavé ani zďaleka nekončí.
Ulice veľkomesta sa rozbiehajú ozaj všetkými smermi a ukrývajú neopísateľné. Napríklad Delirium Café, skvelý podnik kam v Belgicku musíš vyraziť za pivom.
A nie je jediný. Bruseli ti preto, na rozdiel od Brúgg či Gentu, isto nebudú na návštevu stačiť jeden až dva dni.
Kam v Belgicku v Bruseli?
Úprimne, v meste takom veľkom ako Brusel sa mi ťažko vyberá to naj. Opomeniem (čo by si isto nemal), už spomenuté prekrásne hlavné námestie a notoricky známu rodinku cikajúcich postavičiek.
Do múzea od výmyslu sveta
Parádne belgické múzeá som naznačila už pri Gente a Brusel ani zďaleka nezaostáva. Práve naopak. Mesto sa chváli viac 80 múzeami čohokoľvek.
Nechýba klasika – umelecké, historické, prírodopisné, mestské (napríklad Museum of the City of Brussels na Grand Place), ale ani tie menej tradičné – múzeum komiksu, čokolády, piva ako House of Belgian Brewers.
Ozaj si máš z čoho vyberať.
Pre mňa je aj po rokoch, a niekoľkých navštívených múzeách, najlepšie jedno – Royal Military Museum. Ak ťa zaujíma história, hlavne tá vojenská, niet o čom.
Zaujalo ma tiež Royal Museum for Central Africa, africké múzeum, venované najmä Kongu, bývalej belgickej kolónii. Hovorí o koloniálnej histórii, biodiverzite, ale aj umení, hudbe a rituáloch.
Navyše sídli pri rozľahlom zelenom parku. Je pretkaný chodníkmi medzi jazerami a historickými budovami, ktoré sa na ich vode odrážajú.
Nevýhodou lokality jej je poloha. Múzeum sa nachádza v podstate až za hranicami mesta, v Tervurene. Z centra Bruselu, zo stanice Gare Centrale trvá cesta s prestupom takmer 45 minút.
Do oáz zelene v strede mesta
Brusel je jedno z najzelenších hlavných miest Európy. Zeleň dominuje okoliu mesta, jeho okrajovým častiam, ale i centru plnom parkov.
Majú svoju dušu aj históriu. Tú pripomínajú budovy, ktoré môžeš obdivovať sediac na jemnom zelenom koberci.
Zo všetkých parkov patrí k obľúbeným perfektne obdĺžnikový Brussels Park. Tu okrem fontán a sôch púta pozornosť Kráľovský palác.
V parku Cinquantenaire zase stojí Víťazný oblúk. Okrem neho je v komplexe i niekoľko múzeí.
Svoj park majú i europoslanci. Môžeš ich tam zopár stretnúť jediacich, bežiacich.
To, že sú parky obľúbenými útočiskami miestnych aj turistov netreba ani zdôrazňovať. Možno len pripomenúť, aby si si nezabudol piknikový kôš a deku.
Na nákupy
Či už sa vyžívaš v luxusných dizajnérskych značkách alebo sa rád prehrabávaš v starožitných „haraburdách“ na tržnici, v Bruseli to nájdeš.
Kto je za prvú možnosť vyrazí na niektorú z populárnych nákupných ulíc – Rue Neuve alebo Rue Antoine Dansaert.
Mňa ako nemilovníka odchodov s „handrami“ skôr zaujali trhy. Tie Bruselské majú všetko od starožitností až po odevy, jedlo a kvety.
Posledné spomenuté dominuje trhom na Grote Markt. Zaujímavý je i Marché du Midi, najväčší trh v celej Európe.
Rovnako ako celá štvrť dýcha ďalekými kultúrami a ich špecialitami, orientálnymi čajmi a stredomorskými korením.
Zeebrugge
Neznáma lokalita je miestom kam v Belgicku zamieriš výletnou loďou. Tie totiž priamo v Bruggách kotviť nemôžu, mesto nemá prístup k moru. Zaujímavosťou je, že ho kedysi malo.
V tých časoch jeho námorný obchod kvitol nevídaným spôsobom.
Prítok Zwin, ktorý pôvodne spájal Bruggy so Severným morom a prvýkrát sa otvoril po búrke v 12. storočí, sa začal zapĺňať bahnom. Nakoniec sa priechod stal nesplavným a Bruggy ostali od mora odrezané.
Trvalo niekoľko storočí, kým sa k nemu dostali opäť vybudovaním medzinárodného námorného prístavu v Zeebrugge.
Ak tam ocitneš na deň a rozhoduješ sa, kam v Belgicku, či ostať v Zeebrugge alebo ísť do Brúgg, odpoveď je jednoznačná – Bruggy.
⚠️ Pozor, priame spojenie zo Zeebrugge do Brúgg nie je, musíš ísť vlakom z neďalekého Blankenberge.
V prípade, že máš času viac, určite Zeebrugge nejaký venuj. Ja som tam zakotvila hádam 15-krát a je mi dosť ľúto, že sme ho vždy brali ako zapadákov a neobťažovali sa vyliezť z lode.
Raz som však bola donútená so skupinou obec preskúmať a ostala som v šoku. Zeebrugge je malé, ale je krásnou ukážkou námorného priemyslu, obchodu, no najmä histórie.
Počas 1. svetovej vojny bolo obsadené nemeckými jednotkami, ktoré tam mali základňu ponoriek. Oblasť si pamätá niekoľko hrdinských činov štátov Dohody, hlavne Britov, v snahe prístav oslobodiť.
Z kategórie príjemnejších je malá čokoládovňa, kde nakúpiš lepšie a lacnejšie než v Bruggách.
Obec má i niekoľko pubov, kde posedávajú domáci „strýčkovia“ a parádnu pláž, ku ktorej cestu si môžeš skrátiť električkou.
⚠️ Električka Coastal Tram prepája krásne pobrežie Belgicka zo Zeebrugge až do Ostendu. Na zastávke nie je automat na lístky, dajú sa kúpiť v obchode Spar.
Blankenberge
Električkou, ale i pešo či na kolobežke sa z pláže pri Zeebrugge dostaneš až do nasledujúcej obce Blankenberge. Lákadlom oblasti je nekonečné (dĺžkou i šírkou) pobrežie s jemným pieskom a krásnymi dunami.
Z jednej strany je priezračné, no studené more, na druhej vyrástli príjemné reštaurácie, bary a plážové kluby. V centre obce zase uličky zdobia vily z 19. storočia z obdobia Belle Epoque.
Kvôli zašitému belgickému mestečku si nemusíš rovno kupovať letenku, no ak budeš v lete v okolí a zatúžiš po mieste, kde to žije, bude lokálny rezort pre teba ideálny.
Blankenberge ti tiež naznačí, aké poklady Belgicko ukrýva ďalej na pobreží, v obľúbenom letovisku Ostend.