Aspoň to bol pôvodný plán. Nakoniec sa z toho stal, kombináciou náhod a nečakaných objavov, Wachau vlakmi, loďou, autobusom, pešo, bicyklom a ruským kolesom.

Bolo tak super, že ti nedám jeden tip na výlet do Wachau, ale celý môj itinerár. Ber ho ako inšpiráciu, nie bibliu. Wachau sa dá poriešiť na 101 spôsobov. Ak si chceš spraviť vlastný itinerár, môžeš preskočiť rovno na rady, ktoré ti v tom pomôžu. 

1.deň: Z Bratislavy do Melku

Orientačný beh cez Krems

O 7.30 bratislavského času vyrážam do Viedne, aby som stíhala spojenie do mesta Krems o 10:05. Okolo 11.20 už vystupujem z vlaku vo svojej polocieľovej stanici.

Rozpačito sa rozhliadam okolo seba. Krems na mňa prvý dojem nespravil. Nehorím, že to nie je pekné mesto. Len mi vadí, že je to mesto. Wachau som si vyhliadla pre jeho zašité dedinky. A Krems, centrum v každom slova zmysle, má už od toho ďalej.

Loď mi však odchádza až o jednej, preto mestu nejaký čas venujem. Z vlakovej stanice k Donaustation 24, odkiaľ lode premávajú, je to asi 1 a pol kilometra. Cestu k prístavu si predĺžim cez historické centrum. Prejdem, popozerám, pofotím.

Vyberám sa smerom k Piaristenkirche. Krásne staré domy, muškáty v ich oknách a minitrh na námestí pri kostole zmierňujú prvotný šok.

To už odbíja poludnie, čo je poznať. Začína byť poriadne horúco. O to viac cítim ťažký batoh na chrbte. Fakt mega podmienky na výstup schodmi ku kostolu na kopci. Okrem tepla tu cítiť príjemný stredoveký nádych. A zhora je pekný výhľad.

Ak si už tu myslíš, že sa ženiem ako závodný kôň, máš pravdu. Keď budeš mať v Kremsi len hodinu a pol, choď sa radšej najesť. Alebo príď skôr a pozri si mesto aj choď na obed.

Ešte pár fotiek a vraciam sa na Obere Landstrasse. Vedie k jednej z dominánt mesta, jedinej stredovekej bráne – Steiner Tor. Kedysi patrila k mestským hradbám. Cestou k nej prechádzam popri reštauráciách, kaviarňach, vinárňach a kope obchodov.

Za bránou je rozľahlý Stadtpark, ktorý ma pomýlil na ceste k prístavu. Bol totiž ohradený kvôli festivalu, kde si vyhliadam ruské koleso a niekoľko pochúťok na posledný deň.

Loďou po Wachau

12:50 K Donaustation 24 napokon dobieham v predstihu. Na múroch už visia čakajúci ľudia. Lavičky tam boli asi tri. O pár sto metrov je však reštaurácia, keby si prišiel príliš skoro. Chodiť skoro sa neoplatí, loď i tak príde presne.

Na to, koľko ľudí na ňu čaká je až priveľká. Aj tak na nej musím by prvá. Teda skoro prvá, predbiehajú ma tri ešte viac nedočkavé deti.

13.10 sa loď pohýna. To už sedím na terase s pohárom vína a nastavujem fotoaparát. Prvý kúzelný objekt sa totiž rýchlo blíži. 

Samozrejme, že lietam hore-dole po lodi a hľadám najlepšie uhly na fotky. Chvíľu sa grilujem na vrchnej a otvorenej terase. Na chvíľu sa presúvam do klimatizovaných častí.

Plavba do Melku trvá asi 3 hodiny. Opačným smerom, po prúde, je to o niečo rýchlejšie. Je ideálna, keď chceš za relatívne krátky čas vidieť všetky kostoly a top miesta Wachau. Na lodi ti aj povedia, že kde si.

Zdolávame asi 36 kilometrov dlhé údolie, ktoré bolo vyhlásené za svetové dedičstvo UNESCO. Okrem klasických vrcholov (opátstvo Melk, hrad Schönbühel a Dürnstein) si do virtuálneho zoznamu najkrajších píšem aj kostoly vo Wiessenkirchene a dedinu Spitz a jej zrúcaninu hradu Hinterhaus.

A tiež prichádzam na to, že 3 hodiny sú na obdivovanie výhľadu, selfíčka a zabávanie sa na starej mame, ktorá naháňa 3 vnúčatá, asi aj trochu dlho.

Melk a konečne pevnina

16:05 kotvíme v mojej cieľovej stanici, v Melku. Tu mám ubytovanie na prvú noc. Predtým, ako sa ho vydám hľadať, ešte pár minút ostávam pri brehu Dunaja. Prebieham cez most, aby som zachytila opátstvo v plnej kráse. A pokúsila sa prvýkrát na výlete padnúť zo skaly.

Potom konečne v centre mesta nachádzam penzión a zbavujem sa batohu. Najradšej by som sa rovno rozbehla k opátstvu, no recepčná ničí moje nadšené plány. Opátstvo zatvára o piatej večer.

V penzióne napriek tomu neostávam. V Melku je čo vidieť, preto si pred večerou ešte nájdem čas na prechádzku starými ulicami pod benediktínskym opátstvom.

Tie najstaršie, najkrajšie a najhlavnejšie budovy sú na Linzer, Wiener, Abt Karl a Haupt Strasse. Spolu s námestiami – Rathausplatz a Hauptplatz, tvoria neveľké, za to veľmi príjemné centrum obce. Obzvlášť pekné je počas západu slnka.

Okrem starých domov je Melk plný cyklistov. A miest, kde sa dá najesť a napiť. Už bol na to najvyšší čas.

2.deň Melk & Dürnstein

Zlaté opátstvo

9:00 Kvôli opátstvu ostávam v Melku trochu zaseknutá. Vyrážam tam teda hneď po raňajkách. Mám šťastie, som medzi prvými návštevníkmi. I preto, že som dosť z nich predbehla na strmých schodoch.

No ešte len vychádzam z pokladne, a už sa vstupnou bránou valí skupina za skupinou. Jasné znamenie, že blízko zakotvila riečna loď.

V nádhernom žltom kláštore na skale nad Dunajom trávim niečo vyše hodinky. Najviac ma vábi vonkajšia terasa. No čarovné sa mi zdajú aj vnútorné priestory, kde je múzeum.

Nachádzam tu, nazvala by som ich cirkevné artefakty. Sály sú krásne zdobené, najviac môj pohľad priťahujú farebné fresky. Ešte viac ma z celého interiéru dostáva knižnica. Tá je úplne nádherná. 100 000 zväzkov kožou viazaných kníh na drevených policiach sú ako výzdoba.

Len sa tu čo? Nemôže fotiť.

Nakúkam i do baziliky, o ktorej hovoria, že je to učebnicové baroko. Jej dômyselne prepracované prvky, ale najmä zlatá a mramorová výzdoba, ochromia. Neprehliadnuteľný je tiež 60-metrový dóm. Mňa, samozrejme, zaujali katakomby po stranách. Odpočívajú tam kostry svätých, patrónov opátstva. 

Ešte predtým prechádzam na terasu, na ktorú sa teším najviac. Okolo nej netreba veľa obkecávať, fotky ti povedia všetko. Výhľad na Dunaj, Melk, ale aj fasádu opátstva patrí k najkrajším vo Wachau.

⚠️ Už asi vieš, že som trochu umelecký barbar, a na takýchto miestach čítam akurát otváracie hodiny. Mne teda na hodina na hýkanie a fotenie stačí. Ak si chceš dôkladnejšie pozrieť vnútorné priestory a niečo sa dozvedieť, ostaň dlhšie.

⚠️ Všetky praktické informácie (o vstupnom, otváracích hodinách) nájdeš na oficiálnej stránke.

⚠️ Opátstvo je veľmi obľúbené. Ak sa chceš vyhnúť davom, je najlepšie, keď prídeš poobede.

K modrému kostolu

10:30 je na čase vyraziť smer Dürnstein. Z penziónu beriem batoh a už prášim na autobus, ktorý o 11:40 zastavuje pod dedinou.

Do jej centra, kde mám ubytovanie na ďalšiu noc, vedie poriadne kopčisko. Už cestou k nemu mi je jasné, prečo toľko ľudí hovorí o Dürnsteine ako o najkrajšej obci Wachau.

Moje ubytovanie mi môj dojem z kúzelnej dedinky ešte potvrdí. Bývam v budove starej radnice. Síce jej hovoria stará, ale stále sa využíva. Je to veľmi príjemná budova, celá obrastená viničom. Pod ním, pri vchode, je stolík, kde má majiteľ „kanceláriu“.

Vybieham po schodoch, hľadám „recepciu“, ale vchádzam do zlých dverí. Obecné úradníčky ani neboli prekvapené, že im opäť raz niekto vbehol do kancelárie.

O pár minút po tom už lietam ulicami. Prvým cieľom je obed. V starých domoch je kopec reštaurácií, stačí si vybrať a sadnúť. Rovnako veľa je tu obchodov. Predávajú miestne víno, marhuľovicu, džemy, magnetky… Preto si hovorím, že Dürnstein bude fajn na nákup nejakých tých suvenírov.

Nakoniec pohrdnem obchodmi a nakupujem na „trhu“. Pred domom, na stolíku, sú vystavené domáce produkty s cenami. Predavača tam nenájdeš. Len pokladničku, do ktorej zaplatíš. Super nápad. A ešte lepšia marmeláda.

K vode…

Spomenula som, že Dürnstein je celkom malý? Vlastne je to iba jedna úzka hlavná ulica, z ktorej tu a tam vybieha pár kratších.

Prechádzam ňou, okolo rezidencií zo 16. storočia (opäť s tými muškátmi), niekoľkokrát. Idem pozrieť aj za dedinu, kde sú po oboch stranách viniče.

Strácam sa v nich, dúfajúc, že to nie je súkromný pozemok. A obdivujem čarovný pohľad na Dürnstein a jeho zachovalé múry, ktoré sa vynímajú v zeleni.

Ďalšia dláždená ulica, vlastne niekoľko z nich, ukryté ako v stredoveku, vedú k Dunaju. Ocitám sa na hrádzi, tvárou v tvár cyklistom. Na rozdiel od vyhriateho centra tu fúka príjemný vánok.

Sú tu lavičky, kde si ho môžeš užiť. Pozorovať modrú vežu kostola, Dunaj a jeho pláže a kompu druhú stranu.

…aj k zrúcanine hradu

Okolo 15.00 sa mi zdá „chladnejšie“, vydávam sa teda k zrúcanine hradu Dürnstein. Až pri stúpaní cítim, že je stále dosť teplo. Strmá cesta plná kameňov a vysokých schodov dáva zabrať.

Ale stojí za to. Síce je z hradu, kde väznili kráľa Richarda I. Levie srdce, len zrúcanina, ale parádna. Staré rozpadnuté múry a strmé skaliská sú ako ihrisko pre tých, čo majú viac odvahy a trúfnu si na ne vyliezť.

A kulisou pre nádherné fotky.

Na hrad sa dá vyjsť dvoma cestami. Ľahkou, s náučnými tabuľkami, ktoré ti odhalia históriu Dürnsteinu. A ťažkou, tú s tými kameňmi. Zdolateľné sú obe. Ak ti je život milý, nelez na ne v žabkách a balerínach.

Podľa tipu, ktorý som dostala, sa od hradu dá pokračovať na ešte krajšiu vyhliadku Vogelbergsteig. Mala však recenzie od „vylezie to moja babka“ po „náročné, potrebuješ feratový výstroj“.

Moju dilemu vyriešilo počasie. Dvakrát zahrmelo a už som letela dole kopcom. Sadnúť si do radšej na víno a zaliezť do penziónu.

Keď zmiznú turisti

Okolo 19:00 vyliezam opäť von. V uliciach už niet ani nohy. Kam sa stratili všetci turisti, všetci ľudia? Je mi jasné, že tu ani líšky nedávajú dobrú noc.

Tichý Dürnstein je však príjemný. Vinárne a reštaurácie svoje dvere ešte nezatvárajú, lákajú na večeru na terase. Vonku je po a pred dažďom fajn. Kým dopijem, dojem a opäť dopijem je už tma.

Vtedy mi napadá myšlienka pozrieť, či modrá veža svieti. Svieti. A pri rieke už nie je nikto, kto by krútil hlavou nad tým, že sa valím dole brehom k Dunaju, svietiac si mobilom, za lepším fotouhlom.

3.deň z Dürnsteinu do Bratislavy

Spontánny trip na bicykli

V Melku som si všimla službu zdieľaných bicyklov, ktoré sa dajú vrátiť kdekoľvek vo Wachau. V Dürsteine som im neodolala.

8:30 po výborných raňajkách, prejedená domácim lekvárom, vyrážam za ďalšou šialenosťou. Dedinu už atakujú prvé skupiny turistov. Tešia sa na víno a fotky pri vstupnej kamennej bráne.

Ja sa teším, že konečne nachádzam otvorený obchod, kde doplním zásoby vody. Po krátkom boji osedlávam bicykel a vyrážam smer Krems.

Google prezrádza, že by mi cesta, dlhá okolo 7 kilometrov, mala trvať asi 25 minút. To je na rozheganom bicykli s 10-kilovým mega batohom, voľne položeným na blatníku, nesplniteľná a nebezpečná úloha.

Idem radšej svojím slimačím tempom a cestou bavím poriadne vybavených cyklistov. Škoda je ponáhľať sa. Cesta je pekná, rozmanitá. Prechádzam popri Dunaji, pomedzi vinice. Míňam príjemné malé dedinky a krásne záhrady ich obyvateľov.

Cestu si „krátim“ aj cez most a zase naspäť.

V dedinke Stein si spravím pauzu, aby som vyliezla po ďalšom stredovekom schodisku, k ďalšej vyhliadke nad ďalším kostolom. Veď je to škoda obísť.

Krems z kolesa

Nezdržím sa dlho. O 10.30 vraciam bicykel pri Stadtparku v Kremsi. Mám perfektný čas. Do 11:00 je festival zadarmo.

Kým spustia koleso, mám ešte čas vyrabovať stánky s jedlom, pitím, vínom. Okrem nich je v parku milión atrakcií. Kolotoče od výmyslu sveta pre malých a veľkých. Tvárim sa, že ich nevidím. Nemám kam dať batoh, a už ani 10 rokov.

Festival sa volá Wachauer Volksfest a v Kremsi je pravidelnou udalosťou. Hoci vstupné začnú vyberať až v oficiálnu otváraciu dobu, do areálu sa dostaneš aj predtým.

12.30 prichádzam k záveru, že som v Kremsi videla všetko, čo som vidieť chcela a poberám sa slimačím tempom na vlak. Akurát sa cestou ešte zastavím po posledný Topfengolatschen.

Tipy na výlet do Wachau

Ako sa dostať do Wachau (z Viedne)

Do Wachau sa z Viedne najlepšie dostaneš vlakom. Do staníc Krems a Melk premávajú vlaky pravidelne, niekoľkokrát za hodinu. Cesta trvá okolo 50-70 minút.

Vlaky do mesta Krems premávajú z viedenských staníc: 

• Franz-Josefs-Bahnhof. Vlak stojí aj na Spitelau a je priamy. Premáva každú hodinu, cesta trvá cca 70 minút.
• Hauptbahnhof. Vlaky sú s prestupom v St. Poltene. Jazda je len o minúty dlhšia. Väčšina vlakov a autobusov z Bratislavy stojí na Hauptbahnhof, takže sa nemusíš nikam presúvať.
• Westbahnhof. Takisto s prestupom v St. Poltene. Jazda o 12 minút dlhšia.
• Spoje si môžeš pozrieť na stránke ÖBB.

Ak neprídeš na Hauptbahnhof, ale na Erdberg, môžeš chytiť vlak do Wachau zo:

• Spitelau. Oranžovou U3 pôjdeš na Landstrasse (smer Ottakring), potom zelenou U4 na Spitelau (smer Heiligenstadt). Cesta trvá cca 21 minút.
• Hauptbahnhof. Oranžovou U3 na Stephansplatz (smer Ottakring) a potom červenou U1 na Hauptbahnhof (smer Alaudagasse). Cesta trvá cca 21 minút.
• Westbahnhof. Oranžová U3 (smer Ottakring) ide priamo. Cesta trvá cca 18 minút.

 Ako vidíš, rozdiely sú minimálne. Kam ísť? Tam, odkiaľ ide vlak najskôr.

Metro (doprava) vo Viedni

• Lístok na metro si kúpiš v automatoch na mince, bankovky a platobné karty (už hovoria aj slovensky). Môžeš si vybrať, či bude platný hneď alebo neskôr (nezabudni ho označiť v označovači).
• V tomto prípade ti stačí lístok na 1 jazdu. Platí aj na cestu s prestupom. 
• Dobre si pozri, na ktorý smer ideš, keď prestupuješ.
• Tu je aj harmonogram viedenskej MHD.

Aké lístky na vlak do Kremsu sú v ponuke

Kúpiť si môžeš „klasický“ = jednosmerný lístok.

Spiatočný som kupovala až cestou späť, na stanici v Kremsi. Skôr som nevedela, kedy a odkiaľ pôjdem. Tento lístok zahŕňa aj MHD vo Viedni. Na 1 lístok sa tak dopravíš až na stanicu (či už Erdberg, Hauptbahnhof) alebo iné miesto.

Ak ideš na otočku, pouvažuj o „Das Wachau-Ticket Bahn & Schiff & Stift Melk Wachau“. Stojí (pre dospelého) 82 eur a zahŕňa:

• Lístok s ÖBB z Viedne do Wachau (Viedeň-Krems alebo Viedeň-Melk)
• Výlet loďou po Wachau s DDSG alebo Brandner. „Veľká“ plavba na trase Krems-Melk alebo naopak.
• Vstup do opátstva v Melku.
• Spiatočný lístok do Viedne (Krems-Viedeň alebo Melk-Viedeň). ⚠️ Platí len 36 hodín po ceste tam. Je to malými písmenami a po nemecky napísané na lístku.

⚠️ Finančne by sa to stále malo o niekoľko eur oplatiť, avšak 36 hodín je na údolie Wachau dosť málo.

Doprava po Wachau

Loďou

Plavba bola jedným z dôvodov, prečo som do Wachau šla. Pre loďofila ako som ja, je to asi najkrajší spôsob ako prejsť údolie. Je však ideálne ho skombinovať s inými dopravnými prostriedkami. 

Grosse Wachauschifffarft (Veľká plavba): 

Premáva na dlhších trasách: Krems / Stein – Melk/Altarm a späť (so zastávkami Dürnstein, Spitz an, Spitz ab, Emmersdorf) alebo Krems – Emmersdorf, Melk – Dürnstein.

Môžeš celú dobu, celú trasu, ostať na lodi, alebo vystúpiť a znova nastúpiť kdekoľvek na trase.

Napríklad: Prvou loďou z Kremsu sa odvezieš do Spitzu, pozrieš si dedinu. Tu nastúpiš na nasledujúcu loď, vystúpiš v Emmersdorfe, pozrieš si ho. Prestúpiš na tretiu, ktorou prídeš do Melku.

• Lodí premáva len niekoľko za deň, ak chceš prestupovať, vyraz tou prvou z Kremsu alebo Melku. 
• Rátaj aj s tým, že v dedinkách budeš mať menej času.
• Pri kupovaní lístku treba oznámiť, že chceš prestupovať.
• Využila som lode DDSG Blue Danube. Všetky informácie o lístkoch a časoch majú rozpísané na webe. ⚠️ Lode premávajú do konca októbra, ale zriedkavejšie než v sezóne.
• Na trase funguje aj spoločnosť Brandner, poznač si ju, „Wachau-Ticket“ platí aj u nich.
• Obe takisto prepravujú bicykle.

Jazda bola veľmi príjemná. Loď bola veľká a nebola plná. Ale nezažila som ju v totálnej turistickej špičke. Má otvorenú vyhliadkovú terasu, terasu so strechou aj vnútorné klimatizované priestory. Tiež je tu reštaurácia so slušnou ponukou nápojov a jedál.

Ceny sú turisticko-rakúske. Obed a niečo na pitie stojí okolo 15-20 eur, dvojka vína 4 eurá, dezerty 3-5 (aktuálny cenník je na webe). Ak máš nižší rozpočet, vezmi si aj niečo so sebou.

Kompa

Lode vo Wachau dopĺňajú kompy. Môžeš tak objavovať dediny na oboch brehoch bez toho, aby si sa musel vracať k mostom.

• Stoja pár eur, ušetriť môžeš, ak využiješ Wachaukarte (pozri nižšie).
• Premávajú na trasách Wiessenkirchen – St. Lorentz, Dürnstein– Rossatz, Spitz – Arnsdorf.
• Kompy ti prevezú aj bicykel.

Autobus

Časti Wachau, ktoré nespája vlak, sú pokryté sieťou autobusov. Premávajú pozdĺž rieky medzi Kremsom a Melkom, a takisto k turistickým cieľom ako Aggstein.

Čo a kam jazdí si vyhľadáš na stránke VOR. A tu je rozpis spojení po Wachau.

Bicykel

Jednou z najpočetnejších skupín vo Wachau sú cyklisti, ktorí tu majú výborné podmienky. Obce Melk a Krems spájajú po oboch brehoch cyklocesty. Majú cca 35 kilometrov, čo je vzdialenosť, ktorú prejdeš tak za 2 a pol hodiny.

Tu sa na čas nejazdí, prejsť tých „pár“ kilometrov trvá aj dni. Pretože je tam čo vidieť. Trasa je jednou z najkrajších v Európe. Plus sa na nej dobre jazdí.

• Má výborný terén, blbovzdorné značenie a zvládnu ju aj deti.
• Veľmi dobrá je aj infraštruktúra. Pri staniciach (vlakových, lodných) alebo priamo v dedinách, všade je dostatok miesta zaparkovanie.
• Bicykel prepravíš vlakom, autobusom, loďou, kompou.
• Množstvo ubytovacích zariadení ubytuje aj bicykel. Poradia, pomôžu s drobnými technickými problémami, prípadne zariadením zložitejšej opravy.

Ja som pre bicykel rozhodla spontánne. Podľa toho vyzerala aj moja príprava a výbava. A batoh, ktorý už asi nemohol byť ťažší. A nezmestil sa do košíka. Hoci, keby sa zmestil, asi sa niekde prevrátim.

Bicykel som si požičiavala cez službu Nextbike. Funguje to asi takto:

1. Na webe si vyplníš profil.
2. Zaregistruješ platobnú kartu (použila som maestro od SLPS) a zaplatíš vratný poplatok 1 euro.
3. Nainštaluješ si aplikáciu a prihlásiš sa.
4. Ďalšie kroky sú už pri bicykli, ktorý má na blatníku kód (ak ho nejaké pako neoškrabalo). Oskenuješ, pošleš a obratom ti príde kód, ktorým odomkneš zámok.
5. Jazdíš. Cena je 1 euro za hodinu, 10 eur za 24 hodín.
6. Po príchode cieľovej stanice zamkneš bicykel, na appke vyberieš lokalitu a vrátiš bicykel.
7. Svoje jazdy si môžeš pozrieť v histórii. Poplatok sa stiahne do pár dní.

Služba má výbornú myšlienku. Bicykel sa dá požičať a vrátiť na viacerých miestach, ktoré bez problémov, cez aplikáciu, nájdeš.

Chýbali mi lepšie bicykle. Ten môj splnil účel, ale, ako všetky, to bol taký dedinský krám, akým chodia babky do obchodu.

Veľké riadidlá, veľký a nepripevnený košík, dva prevody, jedna brzda na spätný chod. Na kratšiu vzdialenosť to bolo fajn, inak by som si vzala vlastný bicykel. 

Kde sa ubytovať

V každej dedine, ktorou som prechádzala, som si všimla tabuľky s nápisom „Zimmer frei“ – voľné izby. Aká je úspešnosť takéhoto hľadania, a koľko to stojí, som neskúšala. Ubytovanie som si rezervovala v predstihu. Bývala som v:

• Pension Weisses Lamm (Melk)
• Pension Altes Rathaus (Dürnstein)

S oboma penziónmi som bola spokojná. Sú to príjemné a tiché zariadenia, s čistou izbou a milým personálom. V oboch boli v cene pestré raňajky. „Radnica“ v Dürnsteine mala navyše pekný pohľad na dvor a výhľad na modrú vežu. 

Jedlo, pitie a iné

Ak sa dá, vezmi si ubytovanie s raňajkami. Nemôžem hovoriť za všetky dediny, no v Melku, a najmä v Dürnsteine, to s potravinami nebolo úplne ideálne.

V Melku je supermarket asi 15 minút peši od centra. Vodu kúpiš aj priamo v centre, v Bipe. V Dürnsteine sú potraviny asi 5 minút peši od centra, ale pozor, majú zaujímavé otváracie hodiny.

Daj si na to pozor, kvôli pitnému režimu. Vodu v dedine síce kúpiš, ale 0.5l za 1,50 – 2 eurá. 

Tipy na reštaurácie vo Wachau

Rathauskeller – Der Melker Gasthof. Jednu z najobľúbenejších reštaurácií v Melku som vyskúšala na odporúčanie v ubytovaní. Pekné miesto, kde sa dá sedieť vo vnútri, ale i na terase pri starej dláždenej ulici. Majú tradičné rakúske jedlá, aj vegetariánske, marhuľové gule a výborné víno.

Hotel Restaurant Zur Post. Reštauráciu v centre Melku odporúča snáď každý druhý blogger. Či je to davová psychóza už musíš zistiť sám. Ja som bola akurát na zmrzlinu, o ktorej hovoria ako o najlepšej vo Wachau.

Altes Presshaus. Príjemná reštaurácia na rohu jedinej a hlavnej ulici v Dürnsteine. Je tu dobrá atmosféra a sedenie vonku i vnútri. Tradičné jedlá dopĺňajú výborné syry. A chutné rakúske vína.

Schmiedl. Malá pekáreň v Kremse na Obere Landstrase, ale aj v Dürnsteine. Pýtaj si Topfengolatschen.

Ak si chceš overiť otváraciu dobu, alebo pohľadať ďalšie podniky, vyskúšaj aplikáciu myWachau.

Internet a peniaze

• Vlastné pripojenie na internet ti uľahčí život. Nie všetky reštaurácie a ubytká ho majú (použiteľný).
• Na druhej strane, výborné pripojenie bolo na lodi a všetkých vlakových staniciach. To ti však napríklad bicykel nepožičia.
• V jednom z ubytovaní sa dalo platiť len v hotovosti. Vo Wachau sa mi to stalo viackrát. V mestečkách sú bankomaty, ale neskúšala som ich.

Máš tiež tip na výlet vo Wachau? Podeľ sa oň v komentári 🙂