Amsterdam a 7 postrehov

Amsterdam a 7 postrehov

Amsterdam som navštívila 2x. Minulú jeseň (2017). A pred 14 rokmi. Prvýkrát som vtedy šla do zahraničia i cestovala lietadlom. Veľa si už z toho výletu nepamätám.

Nejaké spomienky (ako sme šli úplne od veci a potom nadávali, že sme nenašli farebné cibuľky tulipánov, ktoré niektorým vydržali snáď večne) sa začali vynárať, keď som náhodou narazila na pirátsku loď Námorného múzea. Haluz, že tam ešte stojí. A ešte raz absolvovala plavbu kanálom loďkou, ktorá sa vôbec nezmenila.

Tešila som sa, že tentoraz mesto spoznám bližšie, čo sa mi úplne nepodarilo, keďže z plánovaných 6 zastávok boli nakoniec pre počasie len 3. Niečo z toho, čo Amsterdam ponúka mi ale udrelo do očí i uší.

1. Amsterdam je bicyklový raj

Alebo peklo. Podľa toho, na ktorej „strane“ stojíš. Čo sa týka „cykloštruktúry“, Amsterdam sa skutočne nemá za čo hanbiť. Cesty sú dokonalé. A mesto rovné ako placka najľahšie a najpohodovejšie obeháš na bicykli.

Navyše, tradičné bicykle pri kanáloch dotvárajú jeho kolorit. Dobre sa vynímajú na fotkách. Obyvatelia Amsterdamu si bez dvojkolesových tátošov nevedia predstaviť život. Preháňajú sa ulicami v húfoch. Vďaka nim pôsobí doprava ešte divokejšie než v Thajsku.

Keď ti niekto povie, že na cykloceste nemáš čo robiť, ber ho vážne. Je to ich revír a jazdia poriadne rýchlo.

2. Zelená je tráva…

Áno. Amsterdam a marihuana. Stará známa klasika. Prísnejšie zákony pozatvárali dvere niektorých coffee shopov, vrátane toho najstaršieho, okresali ich počet. No opantávajúca vôňa sa šíri celý mestom.

Udrie ti do nosa v uličke coffee shopov, kde sa za zatvorenými dverami domáci stretávajú a oddávajú miestnej kultúre. Keď sa predieraš davom. Z kabátov i vlasov mladých aj starých. A hlavne turistov, ktorí potom nevedia, čo so sebou a na prechode húkajú ako električky.

3…aj celý Amsterdam

Hneď ako slnko vykukne z poza oblaku, domáci balia prenosné grily a kvantá jedla a vyrážajú k najbližšiemu kúsku zelene. Do jedného z 30 mestských parkov.

Najväčší a najznámejší je Vondelpark s open-air divadlom, kde sa v lete konávajú koncerty, s barmi a kopou iných atrakcií. Obľúbený je aj Rembrandtpark alebo Sarphatipark, záhrady v anglickom štýle s jazerami v bohémskej štvrti De Pijp.

Museumplein

De Pijp bol kedysi domov pracujúcej triedy, dnes je jednou z najobľúbenejších obytných štvrtí Amsterdamčanov. Aj preto, že je vzdialená od ruchu centra. Je kotlom kultúr a národností so zaujímavou architektúrou.

Nájdeš tu aj najznámejšie amsterdamské trhy, Albert Cuypmarket. Vyše 100 stánkov so všetkým možným. Vrátane farebných tulipánov, ktoré sa vynímajú medzi zeleňou porastenými tehlovými domami.

De Pijp

Ešte krajšia a zelenšia je štvrť Jordaan, vraj najkrajšia časť Amsterdamu. Miesto, kde má človek pocit, akoby sa vrátil v čase. Tvoria ho úzke ulice, ktoré predeľujú kanály. Zaujme i atypickými, zeleňou potiahnutými, budovami.

Jordan

4. Gastronomické nebo

Obe štvrte sú top miestami, ak hľadáš niečo na zahryznutie. Špecifickú vôňu „trávy“ tu na každom rohu prebíja pre gurmánov niečo oveľa lákavejšie. Vôňa všakovakého lahodného jedla.

Od európskych klasík po netradičné chute a vône. Reprezentovaného napríklad aj autentickými špecialitami Afganistanu, Sýrie, Maroka, Ázie. Ale nestratia sa ani tradičné lokal podniky. I keď musím dodať, že holandská gastronómia až tak chuťou nevyniká.

Syry a waffle. Holandská klasika.

Rovnako vybavené je aj centrum. Jedlo vedieť a cítiť v každej druhej budove. Farebné stánky, dizajnové reštaurácie i kaviarničky s tromi stolmi na rohoch. Vábia každého, kto prechádza.

Napriek tomu, som si vybrala niečo úplne od ruky. Taký zvláštny podnik Hannekes Boom, pri vode, s výhľadom na TÚ pirátsku loď. Je štýlovo zariadený recyklovaným nábytkom. Ako inde v meste, ani tu nebolo kam sadnúť. Asi preto nemali nič proti, keď som si pivo vzala na mólo.

5. Hriešnou uličkou…

Môžem ti olízať tvár? Chceš vidieť ten najväčší „ehm“ na svete? Aj takýchto ponúk sa nám dostalo v „Červených uličkách“. A to sme tam neboli ani dve hodiny.

Prechádzali sme ulicami, popri výkladoch, v ktorých lákali kňažky lásky tak, ako akciové kabáty o pár ulíc ďalej. Mnoho ľudí sem prichádza práve preto – za nočnou atmosférou vykričanej štvrte. Je vraj tým, čo musíš v Amsterdame zažiť, kde sa musíš zabávať.

Možno. Ak ti nevadí zobrať si pivo do ruky, sadnúť ku kanálu a nasávať atmosféru. Inak je to boj. O miesto aspoň na státie, o pozornosť čašníčky. My sme skúsili. A zamierili na Rembrandtsplein, kde je pár pubov aj tanečných klubov.

Red Light cez deň. Ani vtedy tam nie je nuda a ticho.

6. Kráľovstvo kanálov

Asi 90 ostrovov, vyše 100 km kanálov a 1500 mostov. Tým sa Amsterdam líši od iných európskych metropol. Nenájdeš tu široké bulváre. Popri kanáloch sa tiahnu ulice také úzke, že som rozmýšľala ako sa tam zmestia autá.

Vedú k najkrajším, tajomným i známym, miestam miesta. Za každým kanálom sa tu skrýva niečo nové, pekné, zaujímavé. Čo ma lákalo ísť ďalej až do momentu, kým som pomaly nevedela, kde som.

Mala som to šťastie užiť si oba pohľadnicové pohľady. Cez deň i v noci, keď mosty cez kanále osvetľujú rozprávkové svetlá. Pozrieť si časti mesta z mostov. I z terás pozorovať, čo sa deje na vodnej hladine, ktorú ťažko označíme ako pokojnú.

Kanálmi totiž denne križujú šliapadlá, elektrické loďky, turistické vyhliadkové lode. Je si z čoho vyberať. Môžeš absolvovať plavbu romantickú, večernú, s jedlom, palacinkami, pivom.

My sme šli na klasický okruh s audio výkladom. Plavili sa okolo historických pamiatok i neuveriteľne úzkych domov. Proste si užívali úplne iný, a poriadne kúzelný pohľad na mesto.

7. V Amsterdame sa stretáva celý svet

Jedna z vecí, čo sa mi tu nie úplne páčila. Amsterdam ročne navštívia milióny ľudí. A to je vidieť, cítiť, počuť. Hlavne v centre, v tých najturistickejších oblastiach, ktoré pripomínajú obrovské a chaotické ázijské trhovisko.

Niektorými ulicami sa musíš doslova predrať. Domáci toho začínajú mať dosť. Už pomaly nemajú kde nakupovať. Tradičné odchody a služby, ako kaderník či mäsiar, museli uvoľniť cestu suvenírom. K tomu, turisti vnímajú Amsterdam ako zábavný park, kde môžu robiť bordel.

Dam(n), to je ľudí

A paradoxne, sťažujú sa aj turisti. Lebo jediné, čo vidia sú masy ďalších turistov. Kolegyňa chcela foto s „I Amsterdam“, kde bude sama. Čaká tam dodnes.

S tým ale veľa nenarobíme. Môžeme cestovať v zime, keď je turistov menej. Alebo ísť mimo vyšliapané chodníky. Veď i štvrte Jordaan a De Pijp majú viac ako jednu prepchatú ulicu. A Amsterdam ďalšie, menej populárne atrakcie.

Kam som nestihla nakuknúť, ale chcela by som:

Coffee shop. Raz, keď nebudem mať 15 alebo prácu, kde “testujú”.

Trajekt na „druhú stranu“. Od hlavnej stanice v Amsterdame premávajú bezplatné trajekty k brehom IJ, kde vyrástla veľmi živá kultúrna štvrť.

Brouwerij’t Ij. Ocenený remeselnícky minipivovar so sprevádzanými prehliadkami. Priamo pod plachtami veterného mlynu.

Dom Anny Frankovej. Múzeum približujúce smutný skutočný príbeh a hrôzy 2. sv. vojny.

Pár rád na záver:

» Verejná doprava premáva. No pokojne sa na ňu vykašli. Mesto je rozľahlé, ale za každým rohom, za každým kanálom, sa ukrýva niečo, čo ťa prinúti ísť ďalej, čo ti zvedavosť nedá obísť i keď nohám sa už nechce.

» Ak sa ti predsa len nechce, naskoč na loď. Plav sa kanálmi okolo top miest. Vyber si loď s otvoriteľnými oknami alebo strechou. Len nevystrkuj hlavu pod mostom, sú dosť nízke.

» Problém tu trochu predstavujú platobné karty. Veľa reštík berie len Maestro (To, že moja druhá karta je Maestro, a nie Visa som zistila doma. Blondína sa nezaprie.) a nejaké holandské. Podľa lokálneho vodiča je to preto, že poplatky z Visy sú až 7 percent a z Maestra tuším len 3.

Pridaj aj ty svoj postreh z Amsterdamu.

Hľadáš tip na denný výlet z mesta? Prečítaj si o Zaansee Schans alebo o Rotterdame.

Ďalšie články z Európy:

Pridaj komentár