Krátky cestopis o tom, ako za pár hodín spoznať všetky turistické miesta a čumieť na masky v kanáloch.
Čo sa ti objaví v mysli, keď začuješ slovo „Benátky“? Kanály a ich gondoly. Umenie a architektúra. Bazilika Sv. Marka. Kopa holubov a ešte viac turistov.
Ja som si vždy predstavovala neopakovateľnú, romantickú atmosféru. I keď som o nej vo svojich 20 málo rokov nemala skoro poňatia. A moja návšteva Benátok bola nakoniec úplným opakom.
Bol to jeden z mnohých výletov organizovaných ESN Wien. Náš vlak opustil Viedeň o 11 večer s nákladom piva. A bláznivých študentov, tešiacich sa na úžasný víkend. Je až neuveriteľné, že sme vôbec zvládli chodiť po pamiatkach. Tancovalo, a hlavne pilo, sa až do svitania. Jediné, čo sme ráno chceli, bolo ľahnúť si a spať, ale nedalo sa.
O 9 nás vyhodili z vlaku, ktorý sa nemal vrátiť až do večera. A tak sme šli. Objavovať mesto vytvorené desiatkami uličiek spojených úzkymi kanálmi. Ako najlepší a najmenej boľavý spôsob užiť si ich sa nám zdala loď.
Rozhodli sme sa pre jeden z neskutočne drahých (počas karnevalu sú ceny ešte vyššie) trajektov Vaporetto. Iste, nebola to gondola, ale videli sme všetky vzácne budovy, kostoly a nádherné paláce pozdĺž Canal Grande.
Vrcholy boli dva – dom zdobenými zlatými prvkami a Santa Maria della Salute, biela kaplnka postavená po more. Bolo to, akoby sme sa plavili popri maľbe.
Vaporetto nás vysadilo pri námestí Sv. Marka, priamo v centre. Obklopenom malými kaviarňami, obývané tisíckami holubov. Dominantou celého mesta je Basilica San Marco, symbol benátskeho bohatstva. Do jej neuveriteľnej výzdoby boli zabudované fragmenty historických pamiatok. Korisť Benátčanov z námorných expedícií.
Vedľa baziliky stojí jeho 99 metrov vysoká zvonica, ktorá ponúka jedinečný výhľad na mesto. Z námestia sme sa vydali jednou z úzkych uličiek vedúcich späť k vode. Sú plné obchodov so suvenírmi, štýlových reštaurácií a zmrzlinární. Ani my sme neodolali veľkej, tenkej benátskej pizze a pravej talianskej zmrzline.
Hlavný dôvod našej návštevy bol úplne iný. Tradičný benátsky karneval. Jeden z najstarších na svete. Najväčšia atrakcia pôvodne symbolizovala smútok, čakanie, nádej aj nostalgiu. Preto tu nečakaj obrovské gýčové okuliare alebo klaunské klobúky (tuším som videla Goofyho).
Tento karneval je prehliadkou elegancie, krásy a ľudskej tvorivosti. A klasické, historické masky patria medzi jeho drahokamy. Ak sa ti páčia, môžeš si ich kúpiť v obchode so suvenírmi. Alebo nechať namaľovať na tvár.
Masky a pouličné predstavenia boli všade. Nevedeli sme, kam sa pozrieť skôr. Tak sme len sedeli na zemi (na február bolo celkom teplo) v blízkosti prístavu a kochali sa.
Mesto sa postupne ponorilo do noci. Viac a viac masiek sa začalo zhromažďovať v uliciach, aby boli súčasťou záverečného večierku. Pre nás to znamenalo poslednú prechádzku. Posledný pohľad na zabávajúce sa, šťastné davy. Bolo na čase maskám zamávať na rozlúčku a vrátiť sa k vlaku. Úžasné mesto nám dalo svoju energiu, aby sme sa bavili celú cestu naspäť do Viedne.
Do Benátok by som sa vrátila kedykoľvek. Dóžov palác, zdobený dielami najlepších benátskych umelcov. Most vzdychov. Most Rialto. Všetky múzeá a galérie. Mám pocit, akoby sme videli všetko zrýchlene. Ak chceš naozaj zažiť Benátky, budeš určite potrebovať viac ako niekoľko úžasných hodín.
