Návšteva Gibraltáru bola pre nás len ochutnávkou. Doplavili sme sa neskoro. A ak nerátam čas, čo sme sa na parkovisku hádali, do ktorého busu sa zmestím, strávila som tam asi 3 hodiny. Navyše k večeru, keď sa pomaly stmievalo.
Napriek som si britskú enklávu pod španielskym slnkom obľúbila. Za krátky čas mi najviac udrela do oka jej vojenská minulosť. Poloha Gibraltáru, a fakt, že je jednou veľkou skalou, ho predurčili k tomu, aby patril k najlepšie opevneným miestam v Európe.
Odolal mnohým obliehaniam a pre Britániu mal nevyčísliteľnú hodnotu. Gibraltár už dávno vojenský význam nemá, no pamiatky na tieto slávne časy ostávajú vystavené na obdiv. A spolu s večne nenažranými opicami lákajú turistov.
Tieto miesta som na Gibraltári stihla vidieť a odporúčam ti ich:
St. Michael’s Cave
Roky, počas ktorých bol Gibraltár „vojensky zneužívaný“, sa podpísali na počte obranných opevnení i miest, kde môžeš nahliadnuť do podzemia. Niektoré ostávajú dobre ukrytým tajomstvom, iné sú už známe. Do tejto kategórie patrí jaskyňa St. Michael’s Cave.
Prírodná atrakcia „skaly“ v minulosti slúžila na obranu Maurom a Španielom. Počas 2. svetovej vojny tu vybudovali núdzovú vojenskú nemocnicu, ktorú ale nikdy nepoužili. Dnes sa v jaskyni konávajú koncerty, hry, módne a turistické prehliadky.
Slovo „turistické“ asi najlepšie opíše aj moje prvé pocity z jaskyne. Hneď pri vstupe mi bolo jasné, že farebné osvetlenie tam nie je po praľuďoch. Na kráse jej to ale neubralo. Práve naopak.
Zvýraznilo to impozantné skalné útvary. Niektoré stalagmity a stalaktity dosiahli monštruóznych rozmerov. Tie najväčšie „kvapky“ sú „vystavené“ v Hornej sále, v najväčšej časti jaskyne. Tú Dolnú zase zdobí malé podzemné jazero.
Jaskyňa je poprepájaná sériou vápencových komôr a tunelov. Nie všetky sú ale prístupné, i preto, že sú poriadne hlboké. Až tak, že vznikla legenda o existencii tajného prírodného tunela z Gibraltáru do Maroka.
St. Michael’s Cave si môžeš prostredníctvom dvoch okruhov. Nakuknúť počas asi polhodinovej návštevy hornej časti. Alebo je tu trojhodinová prehliadka dolnej časti, ktorá zahŕňa i podzemné jazero.
Opičí brloh
Predtým ako sme na Gibraltári zakotvili, som „poznala“ akurát jeho opice. Bez nich by nebola návšteva tohto „exotického“ ostrova to pravé.
Mnohí sa zamýšľajú, ako sa tam tie opice dostali. Aj na túto otázku sa snažila odpovedať legenda o tuneli medzi Gibraltárom a Marokom. Hovorí sa, že tunelom z Afriky opice prišli. Skôr to asi bolo na lodiach prvých námorníkov.
Tak, či onak, primáty, jediné divoké opice v Európe, sú tu hviezdami. Hoci občas niektorá z nich zabehne na skusy až do mesta, ich revírom je ale prírodná rezervácia v oblasti Upper Rock s príznačným názvom Apes Den = opičí brloh.
Blízko strednej a hornej stanice lanovky pobiehajú úplne všade. Za predpokladu, že sa nestmieva a nelíhajú si spať.
Dnes ich je vraj okolo 300. Počas druhej svetovej vojny ich ostalo len pár a takmer vymizli. Britský premiér Winston Churchill nariadil, aby zo severnej Afriky doviezli „nové“.
O opiciach sa totiž traduje to, čo i o havranoch v Tower of London. Ak zmiznú z Gibraltáru opice, zmiznú z neho i Briti. Kvôli takýmto zaujímavostiam sa oplatí mať na výletoch sprievodcu.
- Na prvý pohľad sú opice veľmi roztomilé, no nezabúdaj, že sú to divé zvieratá. Najmä tie s malými. Jeden blbý pohyb a uhryznú ťa. Alebo ti utečú s mobilom.
- Ak chceš vidieť malé (z úctivej vzdialenosti), ideálne je na to leto až začiatok jesene.
Europa Point
„Koniec“ Gibraltáru na prvý pohľad nezaujme. Výstavba je tam zatiaľ minimálna, pripomína skôr územie nikoho. Stačí sa ale poprechádzať a ukáže krajšiu tvár. Pekne sa tam vyníma červeno-biely historický maják z 19. storočia. A nejaká tá vojenská technika.
Najviac ale fascinuje výhľad do ďaleka. Cez deň najjužnejší bod Gibraltáru ponúka výhľady na severné pobrežie Maroka, ktoré je vzdialené len asi 21 km. Za jasného dňa vidieť aj zahmlené obrysy pohoria Rif.
Mešita Ibrahim-al-Ibrahim na konci sveta (Európy)
Prichádzajúc k Europa pointu sa pred nami z čista jasna zjavila mešita. Veľmi sme ju tam nečakali. Na Gibraltáre je síce viac ako 78% katolíkov, no tiež je takou národnostnou i náboženskou zmeskou. Na jeho malom území sa vynímajú kostoly, synagógy a mešity.
Práve Mešita Ibrahim-al-Ibrahim je asi najpôsobivejšia stavba na Gibraltári. Hlavne, keď nad zelenou stavbou zapadá slnko a stmieva sa. Budova sa postupne rozsvecuje a vyniká na pozadí s veľkou skalou.
Skala – Prírodná rezervácia Upper Rock
Obrovská vápencovej skala je najznámejšia časť Gibraltáru. Ťažko ju prehliadneš, veď je to vlastne celý Gibraltár. Hovorí sa, že najlepšie atrakcie nenájdeš v centre metropoly, ale práve na skale, ktorej vrchol sa tyčí asi 426 metrov nad morom.
Jej cesty, vonkajšie i podzemné, nás vzali do minulosti. Z väčšej diaľky sme si hneď všimli, že skala je ako ementál. Na povrchu je niekoľko „dier“. Vchodov do tunelov, ktoré mali kedysi strategický význam.
Celý výlet sme boli prekvapení množstvom pozostatkov opevnených miesto, starých práporov s ťažkými zbraňami. Dnes sú ako zábavný park. Môžeš po nich liezť, pózovať pri nich (s opicami aj bez), užívať si výhľad na zakaždým iný kus pobrežia.
Vyhliadkových miest je na skale neúrekom. Občas sa zadarí, a dovidíš až na tri krajiny (Gibraltár, Španielsko a Maroko) a dva kontinenty (Európu a Afriku).
Na pobrežie, prístav, na letisko. Jeho pristávacia dráha je zároveň hlavná cesta. Vedie celú šírku Gibraltáru pozdĺž hraníc so Španielskom. Dá sa po nej prejsť aj pešo. Pokiaľ ju zrovna nevyužívajú lietadlá.
Na vrchol skaly sa dá dostať viacerými spôsobmi. Sprievodca nám spomínal, že len najväčší odvážlivci si prenajmú auto a pokúšajú sa zdolať veľmi úzke cesty s ostrými zákrutami.
Ďalší „blázni“ lezú hore po „Mediteranean steps“, je to kamenisté schodisko, kedysi využívané britskou armádou.
Bezpečná a fyzicky nenáročné je prenajať si auto aj s vodičom. Vzhľadom na to, že „The Rock“ má kopec atrakcií, je fajn mať človeka, čo vie, kde sú, zastane, kde chceš ty, a ešte aj obohatí miesta o zaujímavé informácie.
Atrakcie, ktoré na Gibraltári videli a odporúčajú kolegovia z lode:
The Great Siege Tunnels (Veľké tunely obliehania). Tunely, ktoré sa zdajú byť nekonečné, sú hodnotené ako jedna z top atrakcií. V labyrinte, kde sa ti do cesty pripletú „vojaci“ v podobe modelov v životnej veľkosti, sa ľahko zamotáš na hodiny. A dozvieš veľa o histórii Gibraltáru, vojenskej základni počas niekoľkých konfliktov.
Staré Mesto. Akoby ťa zrazu preniesli do Anglicka. Takto pôsobilo na niektorých centrum Gibraltáru. Presviedčať ťa o tom budú tradičné anglické krčmy, Debenhams a červené telefónne búdky. Zvláštna zmes architektúry a rôznych štýlov pod modrou oblohou bez obláčika zase trvá na tom, že si Stredozemí.
Niektorí v meste vyzdvihli jeho nákupné možnosti, históriu a pohodu, hlavne na slnečných terasách námestia Casemates. Iní nad ním ohŕňali nosom pre množstvo turistov a dotieravých predavačov so suvenírmi. Ako sa hovorí, koľko ľudí, toľko chutí. Daj mu šancu, a uvidíš.
Niekoľko praktických rád:
» Oficiálny jazyk je angličtina, ale dohovoríš sa aj po španielsky.
» Oficiálnou menou je Gibraltárska libra. Je naviazaná na britskú libru, ktorá je tu uznávaným platidlom. Gibraltárska libra ale vo Veľkej Británii akceptovaná nie je.
» Gibraltár je v rovnakom časovom pásme ako Španielsko. Tiež sa tu jazdí vpravo.
» Je tu rušný prístav výletných lodí. Ak neprichádzaš na jednej z nich, v tomto čase sa mu vyhni.
» Španielska Malaga má s Gibraltárom prakticky priame autobusové spojenie. Pozor, cesta trvá okolo 3 hodiny. Autobus zastaví v obci La Línea de la Concepción, odkiaľ je to k hranici kúsok pešo.
» Na cestu ti momentálne stačí občiansky preukaz. Po Britexite sa to ale môže zmeniť, zisti si to pred cestou.
