Už tam máme priame lety z Bratislavy aj okolia. Vieme, že krajina leží pri obľúbenom Jadranskom mori. Inak však Čierna Hora ostáva celkom záhadou.
Ja som v krajine strávila celé leto a aj teraz sa tam na palube výletnej lode občas vrátim.
Stála som nad drsným kaňonom, ktorým preteká magická tyrkysová rieka, aj pod rozvoniavajúcim pršutom z Njeguši. Prešla som sa uličkami Kotoru, Budvy, navštívila Stari Bar.
Kde sa mi páčilo najviac? Čo musíš v krajine zažiť? Kde nájdeš to TOP, čo vidieť v Čiernej Hore?
Národné parky a príroda
Čiernu Horu vnímame ako letnú, prímorskú destináciu.
Aj ja som tam strávila sezónu v rezorte na pobreží, ktorému nechýbali klasické dovolenkové radosti. Krajinu som však spoznala oveľa lepšie ako bežný týždenný návštevník.
Čierna Hora mi ukázala, že jej klenotom nie je pobrežie, ale vnútrozemie.
Nenašla som pláž, kde by som si povedala: „Wow, tak toto je top,“ hoci Ada Bojana, Jaz, Morgan, Kraljicina Plaza či pláž v Petrovaci sú veľmi pekné, a to najmä z výšky a po sezóne, bez ľudí. 😀
Oveľa viac ma nadchýnala príroda. Malá krajina je neskutočne zelená, hornatá a dramatická. Do jej vyššie položených častí sme sa viezli takými kľukatými a úzkymi serpentínami, že nám zatočili hlavu.
Tomu, kto sa odvážil pozrieť do strán a dole, sa odkryl parádny pohľad.
Vzácne pohľady a prírodu chráni niekoľko národných parkov – Durmitor, Skadarské jazero, Biogradská Gora, Lovćen a Prokletije, ktoré ešte musím navštíviť.
Lovćen a Njeguši
Lovćen, pohorie v Dinárskych Alpách, ktoré sa dvíha nad magickým zálivom Kotor, je symbolom krajiny. Taká Socha Slobody Čiernej Hory.
Vraj práve jeho skaly, v daždi sfarbené do čierna, ju pomenovali. Navyše, druhý najvyšší vrch pohoria – Jezerski si za miesto posledného odpočinku vybral Petar II. Petrović-Njegoš.
Najväčší hrdina krajiny mal veľkú zásluhu na tom, že oblasť ako jedna z mála na Balkáne vydržala neľútostný osmanský nápor.
Oslavovaného vládcu pochovali v najvyššom mauzóleu sveta, vo výške 1660 metrov nad morom. K vstupu do hrobky, ktorú strážia dvaja žuloví obri, vedie 461 schodov.
Vyliezť po nich sa oplatilo i za výhľadom, ktorý je neskutočný. Predviedli sa okolité hory a v diaľke záliv Kotor či Skadarské jazero.
⚠️Na vrchol sa dostaneš rámci túry z Cetinje. Dá sa tiež vyviezť autom, parkovisko je hneď pod mauzóleom.
Lovćen, pretkaný chodníkmi, láka na turistiku skalnatými vrchmi a trávnatými pláňami. V príjemne chladnejšom podnebí môžeš zamieriť, napríklad, až do historického mesta Kotor.
Atraktívnym cieľom je tiež Njeguši, kde vyrábajú hádam najchutnejší produkt krajiny – Njegušský pršut.
Je to bravčová šunka sušená a údená tradičným spôsobom vo výške 900 metrov nad morom v pohorí Lovćen.
Stehná namočia v roztoku soli a potom ich nechajú dlhé mesiace schnúť zavesené v suchej a chladnej miestnosti. Vynikajúci je tiež Njeguški sir.
⚠️Národný park Lovćen nie je najväčší, no je pestrý prírodou, históriou aj mixom dobrodružných aktivít ako cyklistika, štvorkolky či zipline.
Durmitor
Naše výletné kroky najčastejšie viedli severozápadnou časťou Čiernej Hory, Národným parkom Durmitor. Územie, ktoré objímajú rieky Tara a Piva, je vskutku úžasným kútom našej planéty.
Drsný horský región je domovom niekoľkých dvojtisícoviek, vrátane najvyššieho vrchu krajiny, ktorý sa volá Bobotov Kuk.
Pri ňom aj inde narazíš na lesknúce sa ľadovcové jazerá. Krásne je Crno Jezero obklopené borovicovým lesom.
Nielen horské plesá, ale aj rastliny, vôňa všade prítomných ihličnanov a celkovo prostredie mi pripomenuli Tatry. Podobne ako v našich veľhorách, i tu sa lyžuje.
Áno, Čierna Hora, ktorá je symbolom letnej dovolenky, má lyžiarske strediská. Jedno je pri obci Žabljak, východiskovom bode pre zimné i letné aktivity v Durmitore.
Ich ponuka je pestrá. Samozrejmosťou je pešia turistika, horolezectvo, cyklistika, pozorovanie vtákov či rafting.
Kaňony riek Morača a Tara
Keď sme vyrazili do hôr, sledovali sme rieku Morača. Tesne vedľa nej a jej hlbokého kaňonu vedie cesta, na ktorej tuhne krv v žilách.
Strieda sa tam zákruta za zákrutou, tunel za tunelom. A to všetko na úzkom páse pri okraji kaňonu.
Ohuruje nádherným kontrastom medzi strmými a tmavými útesmi a svetlou, zelenomodrou riekou. Okrem cesty ju sleduje železničná trať.
Premáva po nej vlak, ktorý spája Bar v Čiernej Hore a srbský Belehrad. Atraktívna železnica neskôr, vo vyšších polohách, vymení Moraču za Taru.
Kaňon tejto rieky je ešte parádnejší. Je najhlbší v Európe. Na niektorých miestach má hĺbku až 1300 metrov.
Na asi 80 kilometroch, na ktorých si modrá kosa razí cestu nepreniknuteľnými horami, sa naskytnú úžasné pohľady. Sem-tam sa o ne postará aj vodopád a jeho voda s hukotom padajúca z okraja kaňonu.
A teraz si predstav, že sa nad tou hĺbkou týči most. Djurdjevica Tara ponúka úžasnú kombináciu prírody a zázraku moderného inžinierstva.
Most je dlhý ako počet dní v roku a stojí 172 metrov nad riekou. Bolo top sa po ňom prejsť, vychutnať si pohľady na všetky strany. Je populárny, takže pri ňom vyrástla nejaká tá turistická infraštruktúra.
Okolo mosta preletujú milovníci adrenalínu na zipline a dole pod nimi zase ďalší bojujú s divokou vodou.
Rafting som si tiež vyskúšala, no musím povedať, že koncom sezóny, v septembri, už rieka tak „nehrýzla“. Ak chceš poriadny zážitok, príď v máji či júni, kedy je po zime ešte veľa vody.
Biogradska Gora
My sme cestu k mostu cez rieku Tara pravidelne spájali so zastávkou v Národnom parku v horskej oblasti Bjelasica.
Vždy sme sa tam len chvíľu pomotali, no viem si predstaviť, že by som pokojným lesom, ktoré skrývajú tajomné ľadovcové jazero, venovala viac času.
Ani tu nechýbajú vysoké štíty, no najväčším lákadlom je fauna a flóra jedného z posledných pralesov v Európe. Rastie tu pestrá paleta stromov, z ktorých niektoré majú aj 500 rokov a výšku viac ako 60 metrov.
Mnohé obkolesujú jazero Biograd. Popod ne vedie nenáročný turistický chodník. Vodnú plochu môžeš obísť i po hladine, na člne, ktoré tam zvyknú požičiavať.
Skadarské jazero
Z lode je najkrajšie aj rozľahlé jazero, o ktoré sa Čierna Hora delí s Albánskom. Plavili sme sa ním popri množstve ostrovčekov, ktorých je vraj až 50. Na niektorých sa vynímajú svedkovia minulosti.
Pri moste a prechádzajúcemu vlaku na dotyk stojí pevnosť Lesendro, na ostrovoch Starčevo a Beška sú zase malé kostoly.
Inak sú ostrovy, brehy a vlastne i celé jazero útočiskom množstva rýb a vtákov, milujú to tam kolónie pelikánov. Nedivím sa. Voda Skadaru je čistá a svieža.
Vyskúšať ju môžeš aj na vlastnej koži. Na brehoch jazera je totiž niekoľko krásnych pláží. Niektoré sú prístupné po ceste, k iným ťa dovezie loď.
Východiskovým bodom výletov po jazere je obec Virpazar.
Má návštevnícke centrum, reštaurácie, požičovne kajakov a množstvo touroperátorov, s ktorými vyrazíš na lodný výlet. Určite sa prejdi aj k vyhliadkam.
Skadarské jazero, na ktorom hravo kontrastujú zelené lekná s priezračnou vodou, sa ti ukážu v plnej kráse.
Prokletije
Ako som spomínala vyššie, Prokletije mi v zbierke navštívených národných parkov Čiernej Hory chýba.
Prešla ním však kamarátka Veronika, ktorá je veľkou milovníčkou hôr a organizuje výlety do nepoznaných častí Chorvátska.
Národný park Prokletije leží na samom juhovýchode krajiny, kde tvorí hranicu s Albánskom. Pre jeho odľahlosť sem zablúdi len veľmi málo turistov.
Už pri pohľade na fotografie dramatického a grandiózneho horského masívu je jasné, že nesklame. Reliéf je členitý, s mnohými vrcholmi, roklinami a strmými svahmi je rajom každého milovníka poriadnej turistiky.
Za námahu rozhodne stojí nádherná hrebeňovka po vrcholoch Popadija (2 057 m), Talijanka (2 056 m) a Volušnica (1 879 m).
„Pôjdeš doslova po hranici Čiernej Hory a Albánska, kde ak niekoho cestou stretneš, budeš mať veľké šťastie. Dych ti pritom isto vyrazí pohľad na impozantný vápencový horský chrbát Karanfili, ktorý budeš mať pred nosom počas celej hrebeňovky,“ radí Veronika.
Nocľah v drevených chatkách „na konci sveta“ v údolí Grebaje, kde ťa ráno privítajú tajomné obrysy pohoria Prokletije, bude zlatým klincom.
⚠️Údolie Grebaje je ideálnou základňou na objavovanie pohoria Prokletije. Máš odtiaľ prístup k najpôsobivejším denný túram po vrcholoch i k ľadovcovým jazerám.
Kotorský záliv
Ak hľadáš informácie o tom, čo vidieť Čiernej Hore, vždy na teba vyskočí Boka Kotorska. Je na čele všetkých rebríčkov a právom.
Hoci jej hovoria aj najjužnejší fjord Európy, je to zatopený riečny kaňon. Nad modrým Jadranom sa dvíhajú vápencové a zeleným kobercom potiahnuté vysoké svahy.
Z výšky, z pevnosti v Kotore, pevnosti Gorazda, zo serpentín vedúcich do Njeguši či z cesty na Lovćen je na ňu najparádnejší pohľad.
Ja som si záliv pozrela aj z vodnej hladiny. Zažila som ho z obrovskej výletnej lode, ktorá priamo do zátoky vplávala, i z malej lodičky.
⚠️Na prepravu zátokou z jedného brehu na druhý sa využívajú trajekty. Populárne sú vyhliadkové plavby, ktoré ponúkajú v Kotore i Peraste.
Plavidlom sme brázdili hlboké (priemerne až 35 metrov) stojaté vody, aby sme preskúmali jej obce a kláštorné ostrovčeky.
Sú to prírodný Sveti Đorđe, kam sa nedá vstúpiť, a umelý Gospa od Škrpjela, kde sme nazreli aj do kláštora.
Z lode aj z malého kúska pevniny je krásny pohľad na stavbu, a tiež na mestečko Perast ležiace oproti. Jeho breh, pri ktorom sa hojdajú rybárske „bárky“, lemujú kamenné paláce a kostoly.
Bolo super, keď sme si tam sadli do lokálnej konoby a s lahodným vínom v ruke pozerali na šumiace more pred nosom a históriu za chrbtom.
Historickým klenotom 28 kilometrov dlhého zálivu je tiež Kotor, zapísaný v Zozname UNESCO.
Mesto vo vnútri pevných múrov ukrýva pamiatky, ktoré starostlivo obnovili do svojej bývalej slávy, i niekoľko príjemných podnikov.
Neraz nás zlákal na prechádzky uličkami takými úzkymi, že sa nedalo ani rozpažiť. Aby si v tých uličkách vedel prechádzať, vyber si na návštevu Kotoru deň, keď kotví menej výletných lodí.
A isto vybehni mestskými hradbami až k Pevnosti sv. Jána, odkiaľ sa Boka Kotorska ukazuje v plnej kráse.
⚠️Ak chceš výhľad bez námahy, vedz, že z neďalekej obce Dub premáva lanovka pod Lovćen. Nejde blízko mauzólea, no na hornej stanici by mali byť taxíky, ktorými sa k nemu dostaneš.
Stari Bar
Aj keď v letoviskách nájdeš barov dosť, tento bol môj najobľúbenejší. Nejde o liehom prevoňanú nalieváreň, ale o historickú obec, jednu z najstarších v celej Čiernej Hore.
Opevnené mesto, ktoré vyrástlo na kopci hory Rumija, prekvitalo najmä v stredoveku. Bolo jednou veľkou pevnosťou, obohnanou neprekonateľnými múrmi.
Vďaka strategickej polohe hralo kľúčovú úlohu v obrane regiónu. Nečudujem sa preto, že Stari Bar každý chcel. Pre seba si ho uchmatli Byzantínci, Benátčania i Osmani.
Postupne upravovali a rozširovali pevnosť a mesto, ktoré neskôr, vtedy už opustené, zbúralo zemetrasenie. Napriek tomu naň bol, hlavne z obďaleč, keď sme stúpali dláždenými ulicami, parádny pohľad.
Viedli nás pod staroveké oblúky do areálu, ktorý je prekvapivo veľký. Chodníkmi sme prechádzali okolo zrúcanín starých kamenných domov, kde sme len hádali, čím boli.
Pozreli sme si kostoly, turecké kúpele, mestské brány a neprehliadnuteľnú hodinovú vežu. Azda najväčším lákadlom boli hradby a výhľad z nich.
Stari Bar obklopujú nádherné hory, hlboká roklina a staré olivovníky. Pod hradbami hrdo stojí aj vraj najstaršia oliva v Európe, ktorá má viac ako 2000 rokov.
⚠️Do pevnosti sa platí vstupné, jeho výška a otváracie hodiny sú na stránke turistickej organizácie mesta Bar. Pochybujem o aktuálnosti údajov, niektoré zdroje už totiž spomínajú 5 eur.
Kláštor Ostrog
Pri meste Nikšić leží veľmi významná pútnická lokalita. Nie som vôbec nábožensky založená, a predsa ma ortodoxný kláštor nadchol.
V roku 1600 ho totiž vysekali do takmer kolmej steny. Bolo to pravdepodobne preto, aby bol komplex jaskýň s kostolom, miestnosťou pre artefakty a ubytovaním chránený.
V tom čase totiž oblasti nedala pokoj Osmanská ríša.
Biela kamenná fasáda kláštora v stene ostro kontrastuje s okolitými útesmi v sivej a oranžovej.
Keď som ju tam, vo výške 900 metrov nad morom, zbadala, rozmýšľala som, či nie je výsledkom práce nadprirodzených síl.
Komplex začína dolným kláštorom, ktorý som, ako každý turista, zignorovala, a vyhliadkovou plošinou. Tu sa isto zastav, z nej sa pozoruhodná stavba ukáže v plnej veľkoleposti.
Pri vyhliadke začína strmá, asi 3-kilometrová cesta k hornému kláštoru. Vedie priamo do chrámu, ktorý je hodný uložených relikvií sv. Basila Ostrogského.
Práve on dohliadal na výstavbu kláštora a aj po smrti vraj robí zázraky. Do chrámu som vošla cez úzky vchod v útese a ocitla som sa v jaskyni, no ani zďaleka nie obyčajnej.
Jej steny zdobia pôsobivé staré fresky i oltárik v kúte. Neoddeliteľnou súčasťou malej miestnosti je mních, ktorý relikvie stráži. Od kláštora Ostrog je navyše parádny výhľad na údolie rieky Zeta.
⚠️Vstup do kláštora je bezplatný, príspevok však neodmietnu. Má stránku, no otváracie hodiny si nechávajú pre seba. Mal by byť prístupný denne. Nezabudni na vhodné oblečenie. Počas významných sviatkov býva rušno, no budeš mať väčšiu šancu vidieť bosých pútnikov stúpajúcich po ceste.
Budva
Budva patrí medzi najstaršie mestá krajiny, no zároveň je až príliš dobre známym letoviskom.
Sedí rovno na pobreží Jadranu, blízko top pláží Čiernej Hory, čo ho predurčuje byť rajom dovolenkárov. Postupne sa stalo miestom, kde sa zráža extrémny turizmus s históriou.
Na jednej strane stojí, na malom výbežku a oddelená od humbuku, stará časť, ktorej amfiteáter v lete ožíva predstaveniami.
Kamennou bránou som vstúpila do minulosti, do múrmi obohnaného historického jadra. Prechádzka spleťou úzkymi uličkami aj po hradbách bola fajn.
Obdivovala som pri nej pekne zachovalé pamiatky, kamenné domy aj výhľad. Bohužiaľ, pohľad mi pri tom padol i na preplnenú pláž pod múrmi, ktorá odkrýva druhú tvár Budvy.
Tá je menej šarmantná a relatívne nová. Vývoj sa tu rozbehol na plné obrátky a nie vždy veľmi premyslene. Všade vyrástli hotely, luxusné i all-inclusive, reštaurácie, bary a diskotéky, odkiaľ hudba hučí až do rána.
Pokiaľ práve toto na dovolenke potrebuješ, hurá do Budvy, ktorej hovoria čiernohorské Miami.
Ak túžiš po väčšom pokoji, zamier inam. A návštevu starej časti si nechaj na denný výlet. Najlepšie po hlavnej sezóne.
Cetinje
Hlavné mestá Čiernej Hory to nemajú jednoduché. Súčasná metropola Podgorica patrí k najmenej navštevovaným hlavným mestám Európy.
Takmer každý sa pri nej mihne, lebo je blízko letisko, no málokto ju príde cielene spoznať. Podobne obchádzané je aj Cetinje.
Mesto pod pohorím Lovćen bolo tým hlavným pre kniežatstvo a neskôr Kráľovstvo Čiernej Hory. Lenže po 2. svetovej vojne sa administratíva presťahovala do Podgorice.
Dnes mesto vo vnútrozemí turisti skôr obídu, nechce sa im od mora. Preto sú prechádzky menej preplneným ulicami Cetinje príjemnejšie než tie v Budve.
Skrýva peknú architektúru 18. a 19. storočia aj mnoho z čiernohorského kultúrneho a historického dedičstva. Cetinje sa stalo pevnosťou kresťanstva a hlavným mestom Čiernej Hory, ktoré Turci nikdy nedobyli.
Hovoria mu i skanzen, pretože na každom rohu vidieť historické budovy alebo kultúrne inštitúcie.
Bývalé veľvyslanectvá európskych krajín pripomínajú obdobie Kráľovstva Čiernej Hory a v súčasnosti sú domovmi knižníc či umeleckých inštitúcií.
K najvýznamnejším lokalitám patrí kláštor s relikviami svätého Petra z Cetinje, jedného z patrónov krajiny. Blízko, uprostred rozľahlého parku, je Modrý palác, dnes sídlo prezidenta.
Tam sa nedostaneš, no navštíviť môžeš palác, kde žili kráľ Nikola Petrovič a kráľovná Milena so svojimi 12 deťmi. Dnes je múzeom.
Príjemná, ak neprší, je prechádzka ulicou Njeguševa. Je to hlavná pešia zóna, kde sa striedajú bary, kaviarne a obchody so suvenírmi.
Sveti Stefan
Jeden z najikonickejších záberov Čiernej Hory je polostrov v tyrkysovom mori, ktorý je s pevninou spojený pásom štrkopiesku.
Napriek tomu, že prístup má, nedostane sa tam každý. Ja som ho tiež videla len z výšky. Má ho v „prenájme“ spoločnosť, ktorá prevádzkuje luxusné ubytovanie. Premenili naň kamenné domy.
Pôvodne boli súčasťou rybárskej osady, založenej na skalnatom výbežku v 15. storočí.
Uličky, dláždené kockami so starými zastrešenými domami, pripomínajú Benátky. V 19. storočí totiž Benátčania polostrov obývali.
Lenže Sveti Stefan bol počas druhej svetovej vojny poškodený, postupne upadal a vyľudnil sa. Až neskôr sa stal luxusným letoviskom, kde dovolenkujú aj bohatí a slávni.
Ak v ňom bývať nebudeš, vedz, že najviac na dohľad je z pláží Sveti Stefan a Miločer.
⚠️Ležadlá a slnečníky sú super drahé.
Z opačnej strany sa ti polostrov ukáže v prípade, že sa vydáš na plavbu loďou po pobreží. Vyrážajú z Budvy, ale tiež blízkeho z mesta Petrovac či Sutomore.
Veľmi sa mi páčil pohľad na polostrov z výšky. Vyhliadkový bod leží na ceste medzi mestami Budva a Petrovac. Okrem cesty pre autá spája Budvu s polostrovom aj turistická trasa.
Povedie ťa okolo skvelých výhľadov na more a krásnych pláží, kde sa občerstvíš v ich plážových baroch.
Petrovac
Mesto na pobreží Jadranu môže byť príjemnou alternatívou k rušnej a plnej Budve. Petrovac si stále zachováva pohodu, no hotely rastú ako huby po daždi aj tam.
Už dlhšie sa to nepáči menším lokálnym zariadeniam, ktoré postavili v zadných uličkách.
Kedysi mali zo svojich izieb parádny výhľad na more, dnes môžu pozerať akurát na obrovský hotel pred sebou. V súčasnosti sa totiž môže stavať čoraz bližšie k pláži.
Tá je jedným z veľkých lákadiel mestečka. Je asi 600 metrov dlhá a kamienková. Nič ti tam nebude chýbať.
Prenajmeš si ležadlo, slnečník či kajak, ktorým sa dostaneš k blízkym, asi kilometer vzdialeným ostrovčekom Sveta Nedjelja a Katic.
Na prvom stojí kostol, druhý sa pýši jaskyňou a majákom. Oba lákajú milovníkov podmorského sveta. Ponúknu krásny výhľad na Petrovac a jeho pevnosť Kastio, ktorú postavili, aby bránila lokalitu pred pirátmi.
Z nej sa zase dobre pozerá na pláž a pobrežie. Preskúmať jeho drsnú krásnu môžeš po turistickej ceste Rezevici, kde sa mieša vôňa mora a všade prítomných borovíc.
Praktický dopravný tip k miestam, čo vidieť v Čiernej Hore
Hoci v Čiernej Hore verejná doprava funguje a ide jej to čoraz lepšie, stále nie je úplne najlepším spôsobom, ako krajinu spoznávať.
Dobrý nápad sú autobusy na kratšie vzdialenosti alebo vlak medzi obcami Sutomore a Virpazar.
V prípade vzdialenejších cieľov je to šialenstvo. Zober si napríklad taký Ostrog. Má železničnú stanicu, kam sa z Podgorice dostaneš za asi 2 eurá. Za lacno to bude aj autobusom k Bogetici.
Lenže, od vlaku sú to ku kláštoru 4 kilometre a od Bogetici 10. Jedným smerom. Zabil si hodiny, a to si sa ešte nedostal z letoviska do Podgorice.
Na mnoho top miest, čo musíš vidieť v Čiernej Hore, sa z letovísk organizujú exkurzie. Ja som krajinu pobehala práve takto, lebo som mohla, lebo som tie výlety sprevádzala.
Keby som mala dať za každý výlet minimálne 50 eur, viac riešim verejnú dopravu. Oveľa viac tipov ti nielen k nej dá vo svojom článku Janka z blogu Travelhacker.
Ako najpohodlnejšia možnosť, hlavne v prípade, že ťa zaujímajú odľahlejšie ciele, je prenájom auta.
V tomto prípade si však daj pozor na dve veci – parkovanie na turistických miestach (najmä Kotor, Perast, Tivat a Budva) a čiernohorské cesty.
Nepodceň jazdu predovšetkým úzkymi serpentínami, zváž svoje vodičské schopnosti a radšej sa poraď s niekým, kto si to tam odjazdil.
