You are currently viewing Čo vidieť v Palerme: sprievodca mestom mozaík, trhov a vyhliadok

Čo vidieť v Palerme: sprievodca mestom mozaík, trhov a vyhliadok

Keď vystúpiš v Palerme z výletnej lode (alebo z lietadla), čakáš to staré známe Taliansko. Elegantné, upravené, romantické.

Palermo by som neopísala žiadnym z týchto prívlastkov.

Je hlučné, chaotické, občas zapáchajúce, niekde rozpadnuté. V uliciach rozvoniava káva i čerstvé ovocie, no tiež splodiny skútrov, ktoré si občas nárokujú aj na chodník.

Palermo má miesta, kde by mohli na čistote „máknuť“. V meste stoja budovy, ktoré už pekne ohlodal zub času a do ich opravy sa veľmi nehrnú.

Pre mňa je však Sicília, a najmä jej metropola Palermo, Európa pomiešaná s Afrikou do jednej elektrizujúcej mozaiky.

Vystriedali sa tam Gréci, Rimania, Arabi, vládli mu viaceré európske rody. Dodnes ostali v kuchyni, architektúre, v chrámoch.

Ktoré sú tie naj?

Ukážem ti, čo vidieť v Palerme a pridám k miestam aj praktické tipy

Chrámy 

Čo vidieť v Palerme? Predsa chrámy!

Pri poznávaní Palerma som mala pocit, že niekto zobral vrece s kostolmi a vytriasol ho priamo nad mestom. Na svätostánky som narážala za každým rohom.

Vraj je ich až 85. Zvonku väčšina nevyzerá veľmi lákavo, no vo vnútri vyrazia dych aj zarytému bezbožníkovi.

Čím? Výzdobou, výhľadom, atmosférou. Tieto sú top.

Katedrála v Palerme

Cattedrale di Palermo 

Ikonu Palerma, katedrálu mesta, začali stavať už v roku 1185. Neustále sa menila, preto sa v nej spája arabská, normanská, gotická, baroková i neoklasicistická architektúra.

Vo vnútri návštevníkov nadchne pokladnica s relikviárom svätej Rozálie, patrónky mesta. Tiež tam v hrobkách odpočívajú panovníci mesta (vrátane cisára Fridricha II.).

Mňa najviac katedrála dostala strechou, na ktorú sa dá vystúpiť po úzkych a vratko pôsobiacich schodoch. Je z nej parádny výhľad na veže, kupoly, mesto, Monte Pellegrino a more.

Výhľad zo strechy katedrály

Cappella Palatina (Palatínska kaplnka)

Existuje jedno miesto, ktoré dokonale vystihuje kultúrnu zmes Sicílie. Je to Palatínska kaplnka v paláci Normanov (Palazzo dei Normanni) minulých vládcov Sicílie.

Stojí od 12. storočia, keď ju dal postaviť Roger II. ako súkromnú kráľovskú kaplnku.

Jej ozdobou sú žiarivé byzantské mozaiky zo zlata a farebných kamienkov, arabské drevené stropy s geometrickými vzormi a normanské oblúky. Výsledok ozaj ohromí a rozpráva príbehy.

Zlaté mozaiky Palatínskej kaplnky

San Giovanni degli Eremiti

Ako z iného sveta pôsobí nenápadný kostol, ktorý postavili v 6. storočí. Pripomína pokojnú oázu, pretože vyrástol v záhrade plnej citrusov, figovníkov a vône levandule.

Interiér má síce strohý, no ohúri kombináciou arabsko‑normanských prvkov. Zvonku zase zaujme strechou s piatimi červenými kupolami.

Vystúpiť by sa malo dať aj na zvonicu.

San Giovanni degli Eremiti a Normanský palác v pozadí

Chiesa di San Giuseppe Cafasso

Nenápadný kostolík ľahko prehliadneš, no o to viac prekvapí, keď vstúpiš dnu.

Zasvätili ho kňazovi, ktorý duchovne sprevádzal väzňov a odsúdených na smrť. Preto sa kostol spája s témou pokánia a ticha, nie s okázalosťou.

Zvonku sa tvári skromne, interiér je čistý barok. Je bohatý, no nie prehnane teatrálny. Fresky, štuková výzdoba a teplé farby vytvárajú príjemný priestor.

Výhľad zo zvonice chrámu Chiesa di San Giuseppe Cafasso

Lákadlom je výstup na zvonicu po úzkych schodoch. Ukážu sa z nej strechy starého Palerma aj kupoly okolitých kostolov, vrátane červenej strechy chrámu San Giovanni degli Eremiti, ktorý stojí vedľa.

Kostol a kláštor Santa Caterina d’Alessandria

Barokový skvost sa skrýva kúsok od Quattro Canti. Každý centimeter jeho stien zdobia mramorové intarzie, fresky a zlaté ozdoby.

Bonusom je jeden z najkrajších výhľadov na Fontanu Pretoriu, ktorý sa otvára z kupoly. 

Neskutočná výzdoba chrámu

La Martorana (Santa Maria dell’Ammiraglio)

Vedľa kostola a kláštora stojaci chrám spája byzantské mozaiky s barokovou výzdobou.

V hlavnej kupole žiari Kristus Pantokrator, pod ním sa rozprestierajú zlaté mozaiky apoštolov a svätcov. Skôr tak pripomína východnú svätyňu než taliansky kostol. 

Casa Professa (Chiesa del Gesù)

Zvonku vyzerá kostol z konca 16. storočia až strašne, no ak vstúpiš, padne ti sánka. Je to jeden z najpôsobivejších jezuitských chrámov v celom Taliansku.

Casa Professa je barokový poklad

Interiér je explóziou mramoru, stĺpov, anjelov, farebných intarzií a fresiek. Každý kúsok steny vytvára dojem, akoby ho niekto celé roky zdobil miniatúrnym štetcom.

Najviac pohľadov pritiahnu bočné kaplnky. Každá je iná, každá je poriadne načančaná. Neprehliadni ani kazateľnicu, ktorá je umeleckým dielom sama o sebe. 

Chiesa dell’Immacolata Concezione al Capo

Ide o nenápadný a ošarpaný chrám uprostred trhu Capo. Náhodou sme zapadli dnu, pretože na úzkej ulici sme sa nezmestili.

Chrám uprostred chaosu trhu

Objavili sme barokový drahokam jezuitov zo 17. storočia.

Steny pokrývajú mramorové intarzie v neskutočných vzoroch, nad hlavou sa vznášajú ozdobené stropy a sochy anjelov. Výzdoba je typicky „palermská“ – plná farieb, detailov a umeleckej hravosti.

Palazzo dei Normanni (Kráľovský palác)

Bývalé kráľovské sídlo stojí na mieste arabskej pevnosti z 9. storočia. Normani ho v 12. storočí prestavali na honosný palác, z ktorého vládli celému ostrovu.

V nasledujúcich storočiach sa jeho podoba neustále menila. Dnes je zvonku mohutnou pevnosťou s renesančnými a barokovými úpravami, vnútri zdobeným palácom.

Prejdeš sa kráľovskými apartmánmi, cez rozsiahle nádvoria či sálami dekorovanými freskami a mramorom. Najmajestátnejšia je Sala d’Ercole (Sieň Herkula), kde dnes zasadá regionálny parlament.

Pevnosť a palác Normanov

Zaujímavá je tiež záhrada alebo výstava architektonických prvkov zo starovekých púnskych mestských hradieb. 

Quattro Canti

Malé námestie považujú za geometrický stred historického Palerma. Vzniklo v 17. storočí na mieste, kde sa pretínajú hlavné tepny Corso Vittorio Emanuele a Via Maqueda.

Každý z 4 rohov osemuholníkového námestia zdobí baroková fasáda. Majú rovnakú veľkosť a tvar, no inú výzdobu.

Z fasád hľadia sochy. Predstavujú rôzne alegorické a mytologické postavy – ročné obdobia, španielskych kráľov Filipa II. a Filipa IV. i patrónov Palerma.

Každý roh má vlastný symbolizmus, no spolu tvoria kúzelný celok.

Fontana Pretoria

Na malom námestí ohúri veľká monumentálna fontána zo 16. storočia. Pôvodne mala ísť do Florencie, no nakoniec sa ocitla v Palerme.

Miestni ju neprivítali s nadšením, pretože ich pohoršovala. Jej súčasťou je totiž niekoľko nahých sôch z bieleho mramoru.

„Nahotinky“ Fontány hanby

Nahota bola pre miestnych natoľko príliš, že miesto prezývali „Piazza della Vergogna“ (Námestie hanby).

Boli obdobia, kedy holé sochy zakryli. Raz fontánu dokonca rozobrali. Našťastie ju opäť zostavili, aby sme mohli obdivovať umelecké dielo. 

Skladá sa z mnohých sôch, nýmf, mytologických postáv a zvierat. Ústredným bodom fontány je postava Neptúna, rímskeho boha mora.

Krásny pohľad je na ňu z výšky, z terasy priľahlého kostola Chiesa di Santa Caterina. V okolí fontány vyrástli aj ďalšie pozoruhodné budovy – Palazzo Pretorio (radnica) a Palazzo Bonocore.

Fontána Pretoria z terasy chrámu Santa Caterina d’Alessandria

Catacombe dei Cappuccini (Katakomby kapucínov)

V jednej z najpodivnejších a pre niektorých aj najmorbídnejších talianskych pamiatok sa ukrýva cca 8000 ľudských tiel (múmií) v dobových šatách a v rôznych štádiách rozkladu. 

Vraj aby si zosnulí zachovali „nesmrteľnosť“.

Pôvodne bola pocta určená iba kapucínskym mníchom, no časom takto začali uchovávať aj zámožných patrónov kláštora. Neskôr si miesto na posledný odpočinok pod kláštorom zo 16. storočia mohol kúpiť ktokoľvek. 

Múmie z katakomb

Katakomby sú rozdelené do sekcií podľa toho, kto tam odpočíva – panny, kardináli, arcibiskupi či rodinné skupiny.

Najznámejšie je telo 2-ročnej Rozálie Lombardovej, ktorá vďaka precíznemu zabalzamovaniu vyzerá, že len spí. 

Teatro Massimo

V Palerme, na inak nezaujímavom námestí, postavili najväčšiu operu (z pohľadu fyzickej veľkosti budovy a kapacity sedadiel) v Taliansku.

Otvorili ju v 1897 a okrem skvelej akustiky je známa aj scénou z filmu Krstný otec. Fasáda pôsobí dojmom, akoby išlo o antický chrám, interiér dýcha secesným luxusom. 

Teatro Massimo

Foro Italico

Promenáda pri mori s trávnikmi, lavičkami a pekným výhľadom na Tyrrhénske more a hory. Aj „predné budovy“ vyzerali celkom dobre, zachovalo.

Akurát v zime bolo miesto celkom opustené, motali sa tadiaľ zvláštne indivíduá. Radšej sa vydaj na prechádzku promenádou v lete, keď tam domáci behajú, bicyklujú, piknikujú a sledujú západ slnka.

Pobrežná promenáda

Palermo z výšky 

Mesto má veľa vyhliadok, ktoré ti ho ukážu z najrôznejších uhlov. Okrem spomenutých chrámov sú to: 

La Rinascente

Na najvyššom poschodí obchodného domu je bar s vyhliadkovou terasou. Ukáže sa odtiaľ veľké námestie s kaviarňami a farebným kostolom sv. Dominika a úzke uličky trhu Vucciria.

Ja som kedysi vybehla len pofotiť, neobjednala som si. Dnes to už môže byť inak. 

Výhľad z La Rinascente

Chiesa del Santissimo Salvatore

Kostol má prístupnú (za drobný poplatok) kupolu s výhľadom na historické centrum a katedrálu, pri ktorej stojí. Chrám som ešte nenavštívila, no podľa posledných recenzií výstup do kupoly možný je. 

Parky a zeleň

Palermo síce skôr pripomína kamennú džungľu, kde sú budovy poriadne natlačené v úzkych uliciach, no má aj svieže a zelené plochy.

Nie sú uhladené a elegantné ako napríklad v Paríži. Sú skôr trochu divoké a miestami zanedbané podobne ako samotné mesto, no stoja za pozornosť.

Villa Giulia

Villa Giulia

Jedna z najstarších verejných záhrad v Taliansku leží pri mori. Villa Giulia je elegantnejšia než iné palermské parky. Postarali sa o to symetrické chodníky, sochy a fontány.

Jednou stranou sa tiahne obrovský figovník, ktorý vyzerá skôr ako prírodná socha než strom. Podobný, o niečo menší je aj v Giardino Garibaldi. Ide o jeden z najstarších stromov Palerma.

Mega fikus v Giardino Garibaldi

Platenou časťou parku Villa Giulia je Orto Botanico di Palermobotanická záhrada. Rastú tam palmy z celého sveta, sukulenty či bambusy, skrátka subtropická džungľa uprostred mesta. 

Giardino Inglese

Anglická záhrada leží kúsok od divadla Politeama. Svedčia jej vysoké fikusy, palmy, jazierka, vodné prvky a sochy, medzi ktorými vedú krivolaké chodníky.

Je to taká zrážka Stredomoria a koloniálneho sveta, kam chodia miestni venčiť psov, posedávať na lavičkách a debatovať. Nemá žiadne veľké atrakcie, len príjemný tieň a pokoj. 

Parco della Favorita

Najväčší zelený priestor mesta sa rozprestiera medzi Palermom a horou Monte Pellegrino. Vznikol ako kráľovská lovecká obora a je to skôr prírodný park než upravená mestská zeleň.

Nájdeš tu široké plochy, staré stromy, citrusy, sem-tam chátrajúce stavby. A miestnych, ktorí tu behajú, bicyklujú alebo grilujú. 

Kus Ázie v Taliansku

Uprostred parku vyrástla jedna z najbizarnejších stavieb, aké som v meste videla. Palazzina Cinese vyzerá, akoby ju niekto omylom preniesol z Ázie na Sicíliu.

Dal ju postaviť Ferdinand III. koncom 18. storočia ako letné sídlo. Interiéry sú zmesou čínskej estetiky, orientálnych motívov a sicílskeho luxusu.

Dom pôsobí trochu rozprávkovo, trochu absurdne. Patria k nemu upravené záhrady a je prístupný aj z vnútra. 

Qanat di Palermo

Palermské kanáty sú podzemné akvadukty, ktoré pôvodne vymysleli v starovekom Iráne. Mali vyriešiť uskladnenie vody a jej vedenie na povrch.

Budovať ich začali počas moslimskej nadvlády, aby zavlažili úrodné polia Genoardo a Conca d’Oro. Rozsiahla sieť kanálov sa zachovala dodnes.

Niektoré časti by mali byť aj prístupné. Rátaj však s tým, že pri prehliadke budeš mať vodu tak po hruď.

Pozor! Vezmi si hotovosť, najmä v menších chrámoch sa kartou (ani prsteňom či hodinkami) platiť nedá. A prečítaj si ďalšie tipy Palerma.

Poznáš sicílsku metropolu? Poraď nám, čo vidieť v Palerme 🙂

Pridaj komentár

Matilda

Závisláčka od cestovania, ktorá sa plaví svetom na palube zaoceánskeho kolosu. A píše o tých naj miestach a momentoch, na ktoré pri tom narazila.