Cyril a Metod. Byzantská ríša. Viac ako 2 000 rokov histórie.
Toto je Solún, ktorý poznáme zo školy, z hodín dejepisu.
Keď som tam išla, čakala som jednu veľkolepú historickú kulisu.
Čistú, udržiavanú, zakonzervovanú.
Miesto, kde na mňa budú dejiny vyskakovať na každom kroku.
Ony aj vyskakujú. Akurát trochu inak.
Rímske ruiny, byzantské kostoly, osmanské stavby aj staré hradby som nachádzala medzi panelákmi ako z Petržalky, sprejom postriekanými budovami, rušnými cestami a jedným veľkým architektonickým chaosom.
To je zrejme jeden z dôvodov, prečo sa Solún nezapáči každému.
Ja som si mesto užila.
Mohla som ho skúmať tak, ako to mám rada.
Motať a strácať sa, vyraziť tým smerom, kde ma niečo zaujalo.
Postupne som tak poobjavovala viac ako 17 miest.
Predstavím ti ich v článku a aj s praktickými tipmi.
Stanica metra Venizelou
Metro majú v Solúne cca 2 roky. Stavali ho nekonečne, takmer 38 rokov. Projekt brzdili peniaze, teda finančná kríza v Grécku, a dejiny.
Počas stavby objavili množstvo predtým dobre skrytých rímskych a byzantských pamiatok.
Hovorí sa, že to bolo viac ako 300 000 starovekých artefaktov.
Na najvýznamnejšie narazili pri stanici metra Venizelou.
Trasu nedoklonili, pamiatky nepremiestnili.
Priestory stanice navrhli tak, aby nálezy, aké bežne uvidíš len v múzeách, ostali viditeľné počas bežnej prevádzky.
Dnes sa preto cestou na metro pozeráš na rozsiahly úsek byzantskej ulice s dlažbou, obchodmi a infraštruktúrou.
Všetko, čo kedysi tvorilo hlavnú tepnu mesta.
Je to fakt parádna kombinácia supermoderného a veľmi starého.
Aby si ju videl/a, nepotrebuješ žiadny lístok.
Stačí vojsť do stanice, ktorá sa navyše nachádza v centre Solúna.
A keď tam budeš, metrom sa aj odvez.
Sadni si úplne dopredu.
Prečo?
Pre pohľad priamo do tunela.
Metro je automatické a nemá vpredu kabínu vodiča. Za jazdy môžeš sledovať, ako si razí cestu podzemím.
Biela veža
Stojí priamo na pobreží a zrejme bude jedným zo symbolov mesta.
Ako to viem?
Stavbu napchali na magnetky, pohľadnice aj titulné stránky turistických sprievodcov.
Postavili ju Osmani koncom 15. storočia ako súčasť mestského opevnenia. Vtedy nebola biela, ani sa bielou nevolala.
V 19. storočí slúžila ako väzenie a miesto popráv, preto jej hovorili aj Krvavá veža.
Neskoršie vybielenie jej prinieslo meno, ktoré jej zostalo dodnes.
Valcovitá stavba má takmer 34 metrov a šesť podlaží.
Zaberá ich malé múzeum venované dejinám Solúna.
Ak sa chceš niečo dozvedieť, vezmi si audioguide, popisy boli len po grécky.
Cez texty, fotografie a multimédiá sa postupne prepracuješ až hore, na vyhliadkovú terasu.
Odtiaľ sa ukáže pobrežie, mesto aj celý Termaiský záliv.
Biela veža prakticky
📍Vstupné je 8 €, zľavnené 4 € (2026). Vo vybrané dni je vstup zdarma.
📍Biela veža je otvorená celoročne, otváracie hodiny sa menia podľa sezóny. Aktuálne informácie si skontroluj na oficiálnej stránke.
OTE Tower
Solún má ešte jednu vežu.
Podstatne mladšiu a čudnejšiu. Je to OTE Tower a postavili ju v roku 1970. Meria 76 metrov a pôvodne slúžila najmä telekomunikáciám.
Práve odtiaľto sa vysielali prvé čiernobiele programy gréckej štátnej televízie.
Dnes má v najvyšších podlažiach Skyline Café-Bar s panoramatickým výhľadom na Solún.
Na to, aby si mesto videl/a zo všetkých strán, nemusíš behať dokola.
Otáča sa totiž podlaha pod tebou.
Môžeš v pokoji sedieť, vychutnávať si kávu aj pohľad na Solún, ktorý sa ti pomaly premieta pred očami.
Škoda, že som to nezažila. OTE Tower napriek tomu do zoznamu dávam, pretože mi ju odporúčal domáci.
OTE Tower prakticky
📍Vstup na vežu sa neplatí. Platíš len za to, čo skonzumuješ v Skyline Café-Bar. Keďže ide o populárnu atrakciu, ceny sú vyššie.
📍Je nutná rezervácia. Rezervovať si môžeš stôl alebo si aj predobjednať niektoré z menu. Spravíš tak na stránke, kde sú aj otváracie hodiny.
Promenáda a dáždniky
Solún má more, ale v centre chýba poriadna mestská pláž.
Ak sa chceš okúpať, musíš sa pár minút odviezť alebo prejsť.
Na pobreží sa mi napriek tomu páčilo.
Je jednou z najkrajších častí mesta (hoci konkurencia nie je veľká).
Lemuje ho dlhá a upravená promenáda, ktorá začína pri prístave.
Pokračuje okolo Bielej veže a tiahne sa zálivom až ku koncertnej hale.
Miesto pri nej zaberajú reštaurácie a bary.
Tých je najviac na začiatku, pri prístave, od Bielej veže ponuka dramaticky klesá.
V lete to trochu kompenzujú malé stánky s občerstvením.
To si môžeš doniesť aj vlastné, zo supermarketu, a vychutnať si ho sediac na betónovom móle.
Super miesto na to je pod Dáždnikmi.
13 metrov vysoká inštalácia sa na pobreží zjavila v čase, keď sa Solún stal Európskym hlavným mestom kultúry.
Nie je to dielo hodné Louvru, ale je to fajn miesto na fotky.
Dáždniky na oceľových tyčiach vyzerajú trochu inak, keď ich slnko osvieti, keď nad nimi zapadá, aj keď ich večer nasvietia.
Prístav a vojnová loď Velos
Jeho najstaršia časť nie je len miestom, odkiaľ odchádzajú lode.
Láka na prechádzku pomedzi staré industriálne budovy, ktoré sú dnes kultúrnymi priestormi i barmi.
Sadnúť si na mólo a pozerať na more.
Alebo môžeš preskúmať vojnovú loď Velos.
Nie je to replika ani dekorácia, ktorú sem priviezli kvôli turistom. Torpédoborec pochádza z obdobia druhej svetovej vojny.
Slúžil i v gréckom námorníctve a potom sa stal plávajúcim námorným múzeom.
📍Vstupné do lode je 2 €, znížené 1 €.
📍Otváracie hodiny sú otázne, sama oficiálna stránka si v nich odporuje.
Kapani a Cardamo
Najstarší trh založili ešte Osmani v 15. storočí. Jeho názov Un Kapan (z turečtiny výraz pre „múčny“ či „obilný trh“) pochádza z ich doby.
Dnes stánkári predávajú oveľa viac než len obilniny.
V ponuke nájdeš čerstvé potraviny, mäso, ryby, koreniny, aj bežný tovar pre domácnosť.
Trh tvorí hustá sieť uličiek, v ktorých sú vedľa seba natlačené stánky a obchodíky.
Predavači sa prekrikujú, domáci sa náhlia k svojmu obľúbenému predajcovi. Okrem čerstvých lokálnych potravín už mnohé miesta predávajú i turistické „haraburdie“.
Keramiku, mydlá, magnetky a koreniny v plastových sáčkoch, ktoré sa tretiu sezónu pečú na slnku.
Preto som bola rada, keď som natrafila na Cardamo, rodinnú predajňu korenín a byliniek.
Ich kvalita by mala byť vyššia ako pri produktoch z klasických obchodov so suvenírmi.
Kúpila som, (dnes už viem, že chutné) čaje (medovku, krétsky pamajorán a ibištek, ktorý mi špeciálne chutil) a koreniny na mäso i zemiaky.
Tržnica Kapani prakticky
📍Tržnica nie je pekná v klasickom zmysle, ale autentická. Ak sa budeš prechádzať časťou s rybami a mäsom v bielych topánkach, veľmi autenticky si ich zašpiníš.
📍Najväčší ruch je na trhu dopoludnia, popoludní už tempo spomaľuje. V nedeľu je väčšina zatvorená.
📍Platba kartou nie je samozrejmosť, hotovosť sa hodí.
📍Udržiavanejšia, krajšie vyzerajúca časť trhu pokračuje od Platia Aristotelous smerom k metru Agias Sofias. Tam už je menej stánkov a viac kamenných obchodov, reštaurácií a kaviarní.
Ano Poli
Za týmto názvom sa ukrýva staré mesto Solúna. Historická časť nad centrom si zachovala pôvodnú podobu aj po veľkom požiari na začiatku 20. storočia.
V úzkych uliciach, ktoré sú nepravidelné a kopírujú svah, ostali nejaké stavby či prvky z čias byzantských a osmanských.
Pred cestou som čakala niečo výnimočne historické, upravené, krásne.
Veď Ano Poli niekto prirovnal k nádhernému Gamla Stan v Štokholme.
Neviem, čo dotyčný porovnávajúci pil, ale mne sa štvrť nepáčila.
Je normálne obývaná, rušná, ušmudlaná a zanedbaná ako celé mesto.
Jediná časť, ktorá mi ako-tak zaujala, bolo „námestíčko“ pred reštauráciou Tsinari.
Zvyšok ma skôr desil, najmä keď som bola v ulici sama.
Nadchla ma ešte vrchná časť, okolie kláštora Vlatadon a veže Trigonion.
Sú odtiaľ fajn výhľady na mesto a more.
Navyše som na najneočakávanejších miestach narážala na parádne zachované úseky mestských hradieb.
Je to ideálny spot, kde si s drinkom v ruke vychutnáš západ slnka.
Slovo „vrchná“ naznačí, že máš počítať so stúpaním.
Na niektorých miestach, cestou priamo k veži Trigonion je poriadne prudké.
Miernejší sklon je, ak pôjdeš okľukou okolo reštaurácie Tsinari.
Ak Ano Poli sa určite nedriap v lete cez obed, keď spaľuje slnko.
Alebo si uľahči cestu autobusom.
Heptapyrgion a mestské hradby
Pri hľadaní, čo vidieť v Solúne, sa skôr dozvieš, že sa máš ísť pozrieť kláštory Meteora alebo na pláže Chalkidiki.
Že má mesto hrad, zistíš až po, podľa mňa, intenzívnom hľadaní.
Pritom ak máš v Solúne čas na jedinú pamiatku, nech je to práve Heptapyrgion.
Pevnosť sa týči na najvyššom bode Ano Poli.
Mnohí ju poznajú skôr pod tureckým názvom Yedi Kule, teda sedem veží.
Tí, ktorí ich počítali, hovoria, že je ich 10.
Neviem, ja som bola príliš zaneprázdnená obdivovaním obranného komplexu a výhľadov z neho.
Z pevnosti vidíš celé mesto, prístav, záliv aj mohutnú štruktúru z rôznych uhlov.
Časť jej opevnenia pochádza ešte z byzantského obdobia, neskôr ho rozšírili Osmani.
Neslúžila len ako pevnosť, ale tiež ako väzenie, čo ukazujú pozostatky strážnych veží a stiesnené cely.
Od Heptapyrgionu, pomaly až dole do mesta, sa tiahnu úseky mestských hradieb.
Najzachovalejšie sú v hornej časti Solúna. A to i na miestach, kde by ich človek nečakal.
Bavilo ma túlať sa okolím a nachádzať ďalšie a ďalšie kusy medzi domami a kríkmi.
Heptapyrgion prakticky
📍Do pevnosti sa platí vstupné. „Celé 10 €, zľavnené 5 € (2026). Vo vybrané dni je atrakcia zdarma.
📍Heptapyrgion môžeš navštíviť celoročne. Otváracie hodiny sa menia podľa sezóny, preto si ich skontroluj na oficiálnej stránke.
Trigonion Tower
Severovýchodný okraj hradieb, kedysi najzraniteľnejšiu časť, dodnes stráži veža, ktorú postavili Osmani v 15. storočí.
Slúžila ako sklad zbraní a strelného prachu.
Kruhová stavba nie je príliš extravagantná ani nápadná.
Vďaka výške cca 22 metrov je dnes vyhliadkou.
V interiéri, kam sa dostaneš výmenou za vstupné, je tiež menšia výstava, môžeš si prezrieť rôzne chodby a miestnosti.
Z veže som nebola úplne odvalená, jej interiér ma nedokázal nadchnúť, keď vrcholom dňa už bol pre mňa Heptapyrgion.
Ani výhľady z veže neboli o toľko veľkolepejšie ako spod nej.
Vstupné bolo síce len 5 eur, no asi by som ich radšej dala za pivo.
Trigonion Tower prakticky
📍Do pevnosti sa platí vstupné. „Celé 5 €, zľavnené 3 € (2026). Vo vybrané dni je atrakcia zdarma.
📍Veža býva v zimnej sezóne zatvorená. Otváracie hodiny sa cez rok menia, preto si ich skontroluj na oficiálnej stránke.
Kostoly a chrámy
V Solúne je toľko kostolov, že ak by som ich chcela vidieť všetky, bola by som tam doteraz.
Najviac som si užívala menšie chrámy, na ktoré som narazila na náhodných miestach, medzi panelákmi či stenami pokrytými pouličnými maľovačkami.
Najvýznamnejším je Hagia Sofia. Byzantská stavba stojí v takom „koryte“. Tvorí zátišie so záhonom.
Voľné priestranstvo pred chrámom využívajú deti na hru.
Krátia si čas, kým sa dospelí modlia alebo obdivujú veľmi bohato zdobený interiér.
Vstúpiť sa oplatí tiež do Kostola svätého Demetria.
Najväčší chrám v Solúne je zasvätený jeho patrónovi, sv. Demetriovi.
Pod kostolom sa nachádza krypta, kde podľa tradície zomrel.
Dnes sa ňou môžeš prejsť, preskúmať ju, pozrieť si archeologické nálezy.
Oba chrámy sú voľne prístupné, pokiaľ sa práve nekoná bohoslužba.
Aj mimo nej sa ľudia chodia pomodliť k ikonám svätých, preto mysli na vhodné oblečenie a správanie.
Rotunda
Patrí medzi najstaršie zachované stavby v Solúne.
Vďaka hrubým stenám a masívnej konštrukcii to vydržala až do súčasnosti. Vraj vznikla ako mauzóleum cisára Galeria, no neskôr z nej spravili kresťanský chrám.
Počas osmanského obdobia bola mešitou, čoho pripomienkou je minaret v areáli.
Ak vstúpiš do Rotundy a pozrieš sa hore, všimneš si, že kupolu pokrývajú mozaiky.
Sú byzantské a jedny z najstarších v Grécku.
Rotundu obkolesuje príjemná záhrada, dá sa tam posedieť, kochať sa stavbou, no je to malinké.
Návšteva ťa bude stáť 10 eur.
To je dosť, veď za rovnakú sumu preskúmaš aj úžasnejšiu pevnosť Heptapyrgion.
Návštevu preto odporúčam len skutočným fanatikom do histórie.
Z itinerára však Rotundu nevyhadzuj, zvonku je pekná a prechádzka k nej sa oplatí.
Rotunda prakticky
📍Vstupné je 10 € „celé“, 5 € zľavnené (2026). Vo vybrané dni je atrakcia zdarma.
📍Rotundu môžeš navštíviť celoročne. Otváracie hodiny sa menia podľa sezóny, preto si ich skontroluj na stránke.
Rímske pamiatky
Okrem Byzantíncov a Osmanov pobudli v Solúne aj Rimania.
Veľa stôp po nich neostalo.
Blízko Rotundy ma zaujal Galériov oblúk zo začiatku 4. storočia.
Nie dejinami či historickou hodnotou, ale tým, ako je začlenený do mestského života, ako „trčí“ v modernej zástavbe.
Nachádza sa pri frekventovanej križovatke, v mieste, kde sa stretávajú domáci, aby si posedeli v kaviarni pri pamiatke.
Časť, ktorá sa zachovala z monumentálnej stavby s viacerými oblúkmi, je voľne prístupná bez vstupného a časových obmedzení.
Vstupné sa občas pokúšajú vyberať pri rímskej Agore.
Prechádzajúc nad ňou som rozmýšľala, prečo by to niekto platil.
Veď veľká časť je krásne viditeľná z výšky.
Za vstupné si zblízka pozrieš stĺporadia, otvorené námestie, verejné budovy alebo vstúpiš do podzemných častí.
Mne celkom stačilo „obdivovať“, ako je fórum „elegantne“ zasadené do súčasného mesta.
Toto administratívne a obchodné centrum antického Solúna z jednej strany rámujú ohyzdné paneláky.
Ich obyvatelia si z balkónov pri rannej káve užívajú pohľad rovno do dejín.
Agora prakticky
📍Vstupné je 10 € „celé“, 5 € zľavnené (2026). Vo vybrané dni je atrakcia zdarma.
📍Agoru môžeš navštíviť celoročne. Otváracie hodiny sa menia podľa sezóny, preto si ich skontroluj na stránke.
Na informácia na 100 % nespoliehaj, Agora bola dlhšie v rekonštrukcii a zatvorená.
„Architektúra“
Na opis Solúna by som použila veľa prívlastkov.
Živé, zaujímavé, jedinečné, chaotické.
Len pekné asi nie.
Prvá vec, ktorú si všimneš, aj keď si ju všimnúť nechceš, sú graffiti.
Počmáraná je hádam každá jedna budova.
Dvere, okná, výklady, vitríny.
Na každom kúsku sa vybúrili sprejom.
Keď som sa na to pýtala sprievodcu, ohradil sa, že to je všade, v každom meste. Možno.
Ale nie v miere, akoby nad mestom padali spreje z neba.
Ďalšou vecou, ktorá Solúnu na šarme nepridá, no spraví ho zaujímavým, je architektúra.
Umelecký štýl „halabala“.
V meste podľa mňa nenájdeš dve rovnaké alebo aspoň trochu podobné budovy. Výškovo, šírkovo, štýlovo aj farebne sú stavby v Solúne rozdielne ako mačka a bicykel.
Za to, ako mesto dnes vyzerá, sa pričinili najmä udalosti 20. storočia. Na jeho začiatku to bol obrovský požiar.
Traduje sa, že žena varila.
Prihorel jej baklažán a s ním aj dve tretiny Solúna.
Mesto po požiari neobnovili do pôvodnej podoby, uprednostili radšej nový urbanistický plán.
Ďalší architektonický kopanec dostal Solún v povojnových desaťročiach. Mesto bolo priemyselné, rýchlo rástlo.
Zahltil ho obrovský príliv ľudí, ktorí prichádzali za prácou a jednoducho potrebovali niekde bývať.
A tak sa stavalo.
Rýchlo, husto a často bez veľkého ohľadu na to, čo stálo vedľa.
Ladadika
Historická štvrť blízko prístavu bola kedysi obchodnou zónou so skladmi a trhmi.
Jej meno, ktoré znamená obchod s olejom, naznačí, s čím sa „kšeftovalo“ najviac.
Obchodovanie postupne ustalo a budovy s pôvodnou architektúrou s farebnými fasádami sa vyprázdnili.
Neskôr ich zrekonštruovali, zmenili ich na bary, reštaurácie a podniky s hudbou.
Bizárom medzi nimi je U Fleků, kde čapujú české pivo. Majiteľ je domáci, ktorý má proste rád Prahu a Česko.
Ulice štvrte sú dláždené a uzavreté pre dopravu. Cez deň je Ladadika „zhasnutá“, ľahko ju prehliadneš.
Večer a v noci prúdi úzkymi ulicami život.
Rátaj s tým, že podniky sa rýchlo zaplnia, a tiež s vyšším cenami.
Daj si pozor na peňaženku.
Múzeá
Oficiálna stránka mesta hovorí o tom, že v Solúne je okolo 30 múzeí.
Majú, samozrejme, rôzne zameranie.
Umenie, fotografia, olympijské hry.
Veľa z nich sa venuje archeológii alebo histórii, ktorá mesto preslávila.
Osobne som nenarazila na také, na ktoré by som bola ochotná obetovať čas, ktorého som mala málo.
Nie je podstatné, aké presne múzeá v meste sú, ani kedy sú otvorené.
Ich prehľad nájdeš na stránke.
Zapamätaj si, že vo vybrané dni ich môžeš navštíviť úplne zadarmo.
Dni bezplatných múzeí v Grécku
- 6. marec (na pamiatku Meliny Mercouri)
- 18. apríl (Medzinárodný deň pamiatok a sídiel)
- 18. máj (Medzinárodný deň múzeí)
- posledný septembrový víkend – Dni európskeho kultúrneho dedičstva
- 28. októbra (štátny sviatok)
- každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci od 1. novembra do 31. marca
Bezplatný vstup do štátnych archeologických lokalít, historických miest, pamiatok a múzeí majú tiež deti a mladí do 25 rokov z EÚ.
Na zľavu majú zase nárok seniori nad 65 rokov.
Treba mať na to doklad!
Vieš už, čo vidieť v Solúne, ale netušíš, ako sa tam pohybovať, či kde sa ubytovať? Prečítaj si praktické tipy zo Solúna.
