V Dubline som bola krátko. Zaťukala som na jeho farebné dvere a nakukla dnu. Fotopohľadnice z mesta ti ukážu, prečo by som tam strávila o pár hodín viac.
Dublinské puby a pivo
Čím by bol Dublin bez piva a tradičných krčiem, ktoré sú stále jednou z jeho najväčších pamiatok. Hovorí sa, že v írskej metropole majú pub na každý deň v roku. Áno, 365 nalievární. Takže nezalez len do Temple baru, do toho jedného, ktorý pozná každý turista.
Je super, nehovorím, že ho máš obísť. Ale maj oči otvorené. Hairy Lemon, Black Sheep alebo Stags Head už pre teba chladia pivo.
Inak, keď sa nám v mysli vynorí slávna Whiskey, či už spomenutý Guinees, predstavíme si Írov ako národ s pozitívnym vzťahom k alkoholu. Aj prvá 5 dublinských „atrakcií“, ktoré nám núkajú zahraničné blogy, pozýva na pijatiku.
Paradoxne, ako pijanky sme vyzerali skôr my, keď sme sedeli v bare a čakali, kým mám budú môcť naliať.
Bary síce otvárajú už o 9.00, no predaj alkoholu je v pracovné dni povolený iba medzi 10:30 a 22:00. A 10.30 je stále skoro pýtať si pivo.
S alkoholom, ale bez alkoholu, súvisí veľmi dobrý darček – Guinness fudge (fondán). Chutí aj nepičom. Ak ho nezožerieš, kým ho stihneš podarovať.
Liffey a jej mosty
Rieka sa valí stredom Dublinu a od dávna je jeho tlčúcim srdcom. Už mnoho storočí ňou do mesta prúdi obchod. Je jeho zdrojom pitnej vody a elektriny.
V minulosti jej severné a južné brehy, aj horný a dolný bod spájali trajekty, ktoré prepravovali cestujúcich, zvieratá a tovar.
Dnes sú viac v móde mosty. Napríklad pohľadnicový most Ha’penny. Peší most pomenovali podľa ceny, ktorú chodci museli zaplatiť (half-penny).
Nie je jediný, v Dubline je most, pre peších i motoristov, na každom metri.
Napriek tomu sa do metropoly vrátil historický trajekt. Domáci, a najmä turisti, radi prekračujú Liffey, tak, ako sa to robilo v minulých storočiach.
Dublinské dvere
Obytné bytovky a domové komplexy v Dubline vyzerajú takmer rovnako. Majitelia sa chceli, a chcú, odlíšiť aspoň dvermi, ktoré natierajú rôznymi farbami.
Hovorí sa, že to bolo aj preto, aby, keď sa posilnení vracajú z pubov, vedeli trafiť domov.
Farebné dvere sú dnes jednou z charakteristík Dublinu. Prekvapivo som počas prechádzky narazila na veľa modrých a červených. A takmer žiadne zelené.
Trinity College
Na jednej z najuznávanejších univerzít na svete, a najstaršej univerzite v Írsku, študovali, napríklad, Oscar Wilde a Samuel Beckett.
Do školy ťa ako turistu len tak nepríjmu, no vydať sa po ich stopách môžeš. A putovať po rozsiahlom areáli so zmesou klasických a súčasných budov, ktoré sa striedajú s elegantnými záhradami.
Parádna architektúra
Rôzne staré stavby Dublinu si veľmi rýchlo získa pozornosť objektívu. Ten môj zaujali:
George’s Street Arcade
Vyblednutá oranžová viktoriánska budova bola kedysi najrušnejšia uzavretá mestská tržnica a najstaršia v Európe.
Katedrála sv. Patrika
Svätostánok patróna krajiny asi nemusím predstavovať. Len rozmýšľam, či sa mi viac páčil chrám, alebo jeho záhrada.
Námestie Merrion
Tu sa nachádzajú niektoré dôležité vládne budovy, ktoré sú jedna fotogenickejšia než druhá.
Phoenix Park
Kus divočiny v meste je bez fotky. Len sme okolo neho preleteli autobusom, a žiadna nevyšla.
Vedz, že Dublin je zelené mesto, plné parkov, kde sa môžeš prechádzať, relaxovať, opaľovať. Ak teda nebude pršať.
Najväčší je Phoenix Park, ktorý leží asi 2 km od centra mesta. Okrem nekonečného zeleného koberca je tu ZOO, športový areál a Wellingtonský pamätník.
Je domovom prezidenta a voľne žijúcich jeleňov.
Závisláčka od cestovania, ktorá sa plaví svetom na palube zaoceánskeho kolosu. A píše o tých naj miestach a momentoch, na ktoré pri tom narazila.
