Ešte keď sa to dalo som týždeň čo týždeň vystupovala z lode „zaparkovanej“ priamo „vo vchode“ do Starej Havany. Do jednej z prvých častí kubánskej metropoly, ktorú tvorí nekončený labyrint ulíc.

Vyzerajú jedna ako druhá. Previedli ma neuveriteľnými smermi, až som napokon ani netušila, kde som vyšla. Odhalili, aká je stará Havana krásna, ale i rozpadajúca sa a chudobná. Doviedli ma na 5 havanských námestí, ktoré jednoducho musíš nájsť. 

1. Plaza de Armas

Námestie, ktoré dnes volajú Plaza de Armas, bolo v koloniálnej Starej Havane vybudované najskôr. Prvý stavebný kameň položili na jeho severovýchodnej strane. Dnes túto udalosť pripomína akurát „pamätný strom“. Písalo sa vtedy 16. storočie.

Prichádzajúci španielski osadníci, ktorí budovali domy v historickej časti súčasnej Havany, potrebovali veľké námestie. Centrum a srdce mesta s výbornou polohou vo vnútrozemí, kde by sa obyvatelia mohli zhromaždiť v prípade útoku z vonku.

Pôvodne bolo námestie niečo ako naše bratislavské korzo. Promenádovali sa ním vymódení bohatí aristokrati. Časom ho ale začali využívať na vojenské cvičenia. Z tohto obdobia mu prischol názov „Námestie zbraní“.

Tie na námestí dávno utíchli, no stále mu vládne čulý ruch. Aristokratov (a vojakov) vystriedali turisti, ktorých priťahuje dávna história a príjemné bary. Atmosféra, dotváraná trhom s knihami. A miestni umelci, čo ťa za pár CUC potešia ručne maľovanými obrázkami Havany. Darček, ktorý sa páčil asi každému.

Čo nájdeš na Plaza de Armas?

Najnápadnejšia budova námestia, Palacio de los Capitanes Generales, bola sídlom španielskych guvernérov Kuby. Dnes je v nej Museo de la Ciudad. Všimni si drevené parkety pre ním. Vraj ich „nainštalovali“, aby prechádzajúce vozy nerušili spánok guvernéra.

Guvernér sídlil i v Castillo de la Real Fuerza. Ako pevnosť proti pirátom sa, pre zlú polohu vo vnútri zálivu, neosvedčila. Tiež je múzeom. Okrem modelu stroskotanej lode uchováva poklady, šperky vojenských veliteľov a guvernérov. Loď a pohľad z výšky na Havanu je pôsobivý. Zvyšok je menej záživný. I preto, že texty sú v španielčine.

V srdci námestia je kus zelene. Parque Céspedes, ktorému vládne biela mramorová socha Carlosa Manuela de Céspedesa, otca vlasti. Obklopená kráľovskými palmami.

Plaza de San Francisco

Tvárou v tvár havanského prístavu stojí rozľahlé Plaza de San Francisco de Asís. Druhé zo štyroch hlavných námestí Havany. Jeho ozdobou je Iglesia y Convento de San Francisco de Asis. Kedysi kostol, dnes poničené a zrekonštruované múzeum sakrálneho umenia.

Ako mnohé havanské námestia, i Plaza de San Fransicso má v strede fontánu. Stavať ich začali Španieli, ktorí v meste našli mnoho vody. Lion Fountain je prvou z nich.

Pôvodne malo námestie „vstup“ priamo do zálivu. Vďaka tomu slúžilo ako miesto, kde vykladali otrokov. Takisto tu vyrástlo trhovisko a konávali sa boje kohútov. Dláždené námestie sa zapáčilo i bohatým šľachticom, ktorí si tu stavali domy. A spolu s mníchmi sa sťažovali na hluk trhu a kohútích zápasov. A dosiahli ich presun na Plaza Vieja.

Atrakciou je tu i socha „bradáča“. Patrí neprávom uväznenému mužovi, ktorý sa z toho zbláznil, blúdil ulicami a tvrdil, že je Cavaliero z Paríža. Mešťania sa oňho starali a po smrti ho pochovali v kostole. Hovorí sa, že ak sa chceš do Havany vrátiť, musíš mu zároveň šliapnuť na nohu, chytiť ho za prst a poťahať za bradu.  

Neďaleko sochy, i po celej Starej Havane, narazíš na množstvo kanónov. Ostali po španieloch a dnes slúžia ako (proti) dopravné stĺpy a dekorácia v jednom. Sú ako ich „deti“ – majú (vygravírované) meno, mesto a rok „narodenia“ a meno vtedy vládnuceho kráľa.

Plaza Vieja

Námestie postavené v Havane ako číslo tri patrí u mňa na prvé miesto. Je to zvláštny kút historického centra. Dnes je spolu s celou Starou Havanou súčasťou UNESCO. Pôsobí až nudne elegantne. Má ale poriadne búrlivú minulosť. Vraj ho postavili na „objednávku“ františkánskych mníchov, ktorí sa chceli zbaviť trhu a kohútích zápasov. 

Pri „narodení“ dostalo názov Plaza Nueva. Ten sa zmenil ďalších x krát. Plaza Real, Mayor, Fernando VII, Parque Juan Bruno Zayas a Parque Julián Grimau, Plaza Vieja.

Od svojho vzniku prešlo poriadnou premenou. Nebolo vojenským, náboženským, ani administratívnym priestorom. Slúžilo rezidentom. Zároveň bolo trhom s potravinami, parkom. I škaredými podzemnými garážami, ktoré tu dal vybudovať Batista.

Tie tu samozrejme neostali. Na námestie sa vrátila replika pôvodnej fontány. Dnes je opäť  obklopená elegantnými koloniálnymi rezidenciami a pozoruhodnými secesnými budovami. Usadili sa v nich malé múzea a umelecké a fotografické galérie.

Poriadnym prekvapkom bol pre nás objav rakúskeho pivovaru. Ponúkal pivo bez mena, najdecentnejšie v celom Karibiku. No mali ho len raz. Asi ho z toho Rakúska aj dovážali.

Dovážať nemuseli čerstvé mlieko, vodu a malé kúsky kokosového orecha. To je recept na výbornú kubánsku zmrzlinu Coco Glacé, ktorú musíš ochutnať. Vozíky zvoniace na zvonček zahliadneš na viacerých miestach, nielen na Plaza Vieja.

Na Plaza Vieja som objavila i Cameru Obscuru. Na najvyššom poschodí budovy Gómez Vila. Z výšky cca 35 metrov prekvapí 360-stupňový panoramatickým výhľadom na Starú Havana.

Zachytáva v reálnom čase strechy, kupoly, veže, balkóny, námestia a život v uliciach. Deti v parkoch, turistov pri pamiatkach, rybárov na promenáde Malecón.

Plaza Cathedral

Posledný z hlavných dielov vytvárajúcich farebné puzzle Starej Havany bol kedysi bažinou. Bažina sa odvodnila, vydláždila a námestie, ktoré poznáme dnes ako Plaza de la Catedral, sa stalo v meste jedným z najdôležitejších. Sťahovali sa sem bohaté rodiny.

Dnes sa sem sťahujú turisti. Vždy sme čakali, kým sa aspoň trochu vyprázdni, aby sa nám stará katedrála San Cristóbal, s krivkami dokonalého kubánskeho baroka, ukázala v plnej kráse.

Vynikli pri nej nafintené Kubánky s cigarami, ktoré krúžili námestím a striehli na fotografie chtiacich turistov. Kedysi ju navštívil i Pápež Ján Pavol II. V tom istom roku kubánska vláda po dlhom zákaze obnovila Vianoce ako sviatok.

Námestie je spolu so svojou elegantnou katedrálou symbolom La Habana Vieja. Asi najviac tu bolo cítiť históriu a harmóniu. Sálala z aristokratických budov, z ktorých ma najviac zaujal Casa de Don Luís Chacón, najstarší dom v tejto oblasti, dnes Museo de Arte Colonial. A Casa de Lombillo, budova s tromi fasádami.

Plaza de Revolution

Hoci už od roku 2018 (žiadny) Castro krajine nevládne, Fidelove „Viva la Revolution“ sa drží. Vykrikovalo na nás na každom kroku. Najhlasnejšie na mieste, ktoré si pamätá mnoho udalostí Kuby. Bolo svedkom predlhých ohnivých prejavov Castra.

Zažilo vyhlásenia víťazstva v revolúcii. Smútilo spolu s obyvateľmi, odetými do kubánskej vlajky, za veľkým Fidelom. Zažilo návštevu pápeža, na ktorej sa zbehol 1 milión ľudí. Každoročne slávi 1. máj a iné historické jubileá.

Stojí na najvyššom mieste Havany a je jej politickým a administratívnym centrom. A jedným z najväčších námestí sveta. Obrovský betónový štvorec obkolesujú komunistické budovy, sídla rôznych vládnych inštitúcií. Zo škaredých sivých stavieb na nás pozerali zarastené ksichty hrdinov Kuby – Che Guevaru a Camila Cienfuegosa.

Na nich z výšky dohliada tretí. Jose Marti, národný hrdina, uznávaný básnik a novinár. Vedľa jeho sochy stojí 109 metrová veža s vyhliadkovou plošinou. S panoramatickým výhľadom (cez okná, ktoré neumyli asi od postavenia budovy) na mesto. Aj na námestie, kde býva rušno i bez politického zhromaždenia.