Týždeň čo týždeň som vystupovala z lode „zaparkovanej“ priamo „vo vchode“ do časti Havana Vieja. Stará Havana. Oblasť kubánskej metropoly, ktorú tvorí nekončený labyrint ulíc.

Vyzerajú jedna ako druhá a dokázali ma tak zmiasť, previesť najrozmanitejšími smermi, až som netušila, kde som.

Odhalili, aká je Havana Vieja krásna, ale i rozpadajúca sa a chudobná. Doviedli ma na päť námestí, kde sa písal príbeh kubánskej metropoly.

Plaza de Armas

Námestie, ktoré dnes volajú Plaza de Armas, vybudovali v koloniálnej časti Havana Vieja najskôr. Prvý stavebný kameň položili na jeho severovýchodnej strane.

Dnes výnimočnú udalosť, ktorá sa udiala, keď sa písalo 16. storočie, pripomína akurát „pamätný strom“.

Plaza de Armas postavili prichádzajúci španielski osadníci, ktorí si budovali domy v historickej časti súčasnej Havany a potrebovali veľké námestie.

Chýbalo im centrum a srdce mesta s výbornou polohou vo vnútrozemí, kde by sa obyvatelia mohli zhromaždiť v prípade útoku zvonku.

Námestie pôvodne pripomínalo staré bratislavské korzo, promenádovali sa ním vymódení bohatí aristokrati.

Netrvalo však dlho, kým ho začali využívať na vojenské cvičenia. Z tohto obdobia mu prischol súčasný názov – Námestie zbraní.

Zbrane na námestí už dávno utíchli, no stále tam vládne čulý ruch. Aristokratov (a vojakov) vystriedali turisti, ktorých priťahuje dávna história a príjemné bary.

Atmosféru dotvárajú trhy s knihami a miestni umelci, čo ťa za výmenou za niekoľko CUC (kubánske konvertibilné peso) potešia ručne maľovanými obrázkami Havany.

Čo sa nachádza na Plaza de Armas?

Najnápadnejšia budova námestia, Palacio de los Capitanes Generales, bola sídlom španielskych guvernérov Kuby. Dnes v nej sídli Museo de la Ciudad.

V elegantnom paláci z 18. storočia s centrálnym nádvorím vystavujú, okrem iného, aj historické fotografie Havany.

Všimni si drevené parkety pred budovou. Vraj ich „nainštalovali“, aby prechádzajúce vozy nerušili spánok guvernéra.

Guvernér sídlil i v Castillo de la Real Fuerza. Stavba mala poskytovať ochranu proti pirátom, lenže sa neosvedčila pre zlú polohu vo vnútri zálivu.

Dnes je tiež múzeom. Okrem modelu stroskotanej lode uchováva poklady, napríklad v podobe šperkov vojenských veliteľov a guvernérov.

Loď a pohľad z výšky na Havanu je pôsobivý. Zvyšok je menej záživný, i preto, že texty boli len v španielčine.

⚠️To, že v Havane múzeá sú, neznamená, že sú otvorené. Dopredu si to veľmi neoveríš, k informáciám sa pri Kube dostáva cez internet celkom ťažko.

V srdci námestia Plaza de Armas je tiež kus zelene. Ide o Parque Céspedes, ktorému vládne biela mramorová socha Carlosa Manuela de Céspedesa, otca vlasti.

Kubánsky revolučný hrdina a prvý prezident krajiny v zbrani tam stojí obklopený kráľovskými palmami.

Plaza de San Francisco de Asís

Tvárou v tvár havanskému prístavu stojí rozľahlé Plaza de San Francisco de Asís. Druhé zo štyroch hlavných námestí časti Havana Vieja.

Jeho ozdobou je Iglesia y Convento de San Francisco de Asis. Kedysi bol kostolom, dnes je najskôr poničeným a neskôr trochu zrekonštruovaným múzeum sakrálneho umenia (Museo de Arte Religioso).

Ako mnohé havanské námestia, i Plaza de San Fransicso má v strede fontánu. Stavať ich začali Španieli, ktorí v meste našli mnoho vody. Lion Fountain je prvou, ktorú vybudovali.

Pôvodne malo námestie „vstup“ priamo do zálivu. Dnes už prístup k pobrežiu nemá. Most a „druhá strana“ je skrytá aduanou, colnicou, ktorá bola i terminálom pre výletné lode.

Vďaka polohe slúžilo ako miesto, kde vykladali otrokov. Takisto na ňom vyrástlo trhovisko a konávali sa boje kohútov.

Dláždené námestie sa zapáčilo bohatým šľachticom, ktorí si tam začali stavať domy. Neskôr sa spolu s mníchmi sťažovali na hluk z trhu a kohútích zápasov, až dosiahli ich presun na námestie Plaza Vieja.

Atrakciou námestia je i socha „bradáča“. Patrí neprávom uväznenému mužovi, ktorý sa z toho zbláznil, blúdil ulicami a tvrdil, že je Cavaliero z Paríža. Mešťania sa oňho starali a po smrti ho pochovali v kostole.

Hovorí sa, že ak sa chceš do Havany vrátiť, musíš mu zároveň šliapnuť na nohu, chytiť ho za prst a poťahať za bradu.

Neďaleko sochy, i po celej časti Havana Vieja, narazíš na množstvo kanónov. Ostali po španieloch a dnes slúžia ako (proti) dopravné stĺpy a dekorácia v jednom.

Španieli ich brali ako „deti“. Majú totiž (vygravírované) meno, mesto a rok „narodenia“ a meno vtedy vládnuceho kráľa.

Plaza Vieja

Námestie postavené v Havane ako tretie patrí u mňa na prvé miesto. Je to zvláštny kút historického centra. Dnes je spolu s celou časťou Havana Vieja v Zozname UNESCO.

Pôsobí až nudne elegantne, no má poriadne búrlivú minulosť. Vraj ho postavili na „objednávku“ františkánskych mníchov, ktorí sa chceli zbaviť trhu a kohútích zápasov.

Pri „narodení“ dostalo názov Plaza Nueva. Meno sa však zmenilo ešte niekoľkokrát. Bola to Plaza Real, Mayor, Fernando VII, Parque Juan Bruno Zayas a Parque Julián Grimau až napokon Plaza Vieja.

Od svojho vzniku prešlo námestie i poriadnou premenou. Nebolo vojenským, náboženským ani administratívnym priestorom.

Slúžilo rezidentom. Zároveň bolo trhom s potravinami, parkom. Neskôr ho sprznili škaredé podzemné garáže, ktoré dal vybudovať prezident a diktátor Batista.

Opacha, samozrejme, neostala. Na námestie sa vrátila replika pôvodnej fontány.

Dnes je opäť obklopená elegantnými koloniálnymi rezidenciami a pozoruhodnými secesnými budovami. Usadili sa v nich malé múzea a umelecké a fotografické galérie.

Poriadnym prekvapkom bol pre mňa objav pivovaru v rakúskom štýle. Ponúkal pivo bez mena, najdecentnejšie v celom Karibiku. Mali ho však len raz. Asi ho z Rakúska aj dovážali.

Dovážať nemuseli čerstvé mlieko, vodu a malé kúsky kokosového orechu. To je recept na výbornú kubánsku zmrzlinu coco glacé, ktorú musíš ochutnať.

Vozíky, ktorých majitelia zvonia na zvonček, aby prilákali maškrtných okoloidúcich, zahliadneš na viacerých miestach, nielen na Plaza Vieja.

Na námestí, na najvyššom poschodí budovy Gómez Vila, som objavila i cameru obscuru.

Zachytávala v reálnom čase strechy, kupoly, veže, balkóny, námestia a život v uliciach. Deti v parkoch, turistov pri pamiatkach, rybárov na promenáde Malecón.

Z výšky cca 35 metrov ma prekvapila i 360-stupňovým panoramatickým výhľadom na časť Havana Vieja.

Už však asi neprekvapí, vyzerá to, že ju zlikvidovala pandémia.

Plaza de la Catedral

Posledný z hlavných dielov, ktoré vytvárajú farebné puzzle historickej Havany, bol kedysi bažinou.

Bažinu odvodnili, vydláždili a námestie, ktoré poznáme dnes ako Plaza de la Catedral, sa stalo v meste jedným z najdôležitejších.

V minulosti sa tam sťahovali sa bohaté rodiny, dnes prichádzajú turisti.

Vždy sme čakali, kým sa aspoň trochu vyprázdni, aby sa nám stará katedrála San Cristóbal, s krivkami dokonalého kubánskeho baroka, ukázala v plnej kráse.

Vynikli pri nej nafintené Kubánky s cigarami, ktoré krúžili námestím a striehli na fotografie chtiacich turistov.

Katedrála, postavená v 18.storočí, uchovávala pozostatky Krištofa Kolumba, než ich presťahovali do Sevilly.

Chrám kedysi navštívil i Pápež Ján Pavol II. V tom istom roku kubánska vláda po dlhom zákaze obnovila Vianoce ako sviatok.

Námestie je spolu so svojou elegantnou katedrálou symbolom časti Habana Vieja. Asi najviac tu bolo cítiť históriu a harmóniu.

Sálala z aristokratických budov, z ktorých ma najviac zaujal Casa de Don Luís Chacón, najstarší dom v tejto oblasti, dnes Museo de Arte Colonial.

Oko potešila tiež Casa de Lombillo, budova s tromi rôznymi fasádami.

Plaza de la Revolución

Námestie už síce patrí do časti Vedado, no pre históriu Kuby a Havany je podstatné.

Hoci už od roku 2018 (žiadny) Castro krajine nevládne, Fidelove „Viva la Revolution“ sa drží. Vykrikovalo na nás na každom kroku.

Najhlasnejšie sa ozývalo na mieste, ktoré si pamätá mnoho udalostí Kuby.

Bolo svedkom predlhých ohnivých prejavov Castra. Zažilo vyhlásenia víťazstva v revolúcii. Smútilo spolu s obyvateľmi, odetými do kubánskych zástav, za veľkým Fidelom.

Zažilo návštevu pápeža, na ktorej sa zbehol 1 milión ľudí. Každoročne slávi 1. máj a iné historické jubileá.

Plaza de la Revolución stojí na najvyššom mieste Havany a je jej politickým a administratívnym centrom. Patrí medzi najväčšie námestia sveta.

Obrovský betónový štvorec obkolesujú komunistické budovy, sídla rôznych vládnych inštitúcií. Zo škaredých sivých stavieb na nás pozerali zarastené ksichty hrdinov Kuby – Che Guevaru a Camila Cienfuegosa.

Z výšky na nich dohliada tretí. Jose Marti, národný hrdina, uznávaný básnik a novinár. Vedľa jeho sochy stojí 109 metrová veža s vyhliadkovou plošinou.

Nadchne panoramatickým výhľadom (cez okná, ktoré neumyli asi od postavenia budovy) na mesto aj na námestie, kde býva rušno i bez politického zhromaždenia.

Navštívil/a si historické srdce kubánskej metropoly? Podeľ sa s nami, aká bola Havana Vieja pre teba