Načo tam pôjdeš, veď je to len zrúcanina? Takej reakcie som sa dočkala pri zmienke, že chcem vidieť hrad Lietava. Áno, zub času ho poriadne nahlodal, no napriek tomu je neskutočným komplexom.
Zaberá plochu takmer 9500 metrov štvorcových, čím patrí k našim najrozsiahlejším zrúcaninám. To, že ešte na vysokom vápencovom brale stojí, je hádam zázrak.
Je to aj výsledok neúnavnej práce dobrovoľníkov. Roky makajú na záchrane vzácnej pamiatky, z ktorej spravili parádny cieľ výletu. Prezradím ti, čo ťa na hrade Lietava čaká aj to, ako sa k nemu čo najľahšie vyštveráš.
Nedobytý, a predsa doničený
Keď sa po nekonečnom lezení hore strmým kopčiskom predo mnou objavili mohutné múry, vedela som, že som sa rozhodla dobre. Hrad Lietava ukazoval svoju veľkoleposť postupne.
Najskôr sa predviedla kamenná veža, ktorá sa tiahne až k nebu. Za zákrutou sa ukázalo, že je spojená s hrubými múrmi.
Smerovali ma až k vstupnej bráne a ešte niekoľko desiatok metrov za ňu, kde sa objavila ďalšia bašta. Ani tou hradby nekončia.
Sledovala som ich k poslednej bráne. Tá ma voviedla na nádvorie, kde ma zo všetkých strán obkolesovali nepreniknuteľné múry.
Hore-dole areálom prechádzali cestičky, rebríky a schody, po ktorých som postupne odkrývala tajomstvá hradu Lietava.
Na viacerých miestach a úrovniach som vybehla k hradbám a kochala sa výhľadom. Navštívila som vežu s bufetom a hmatovou expozíciou, ktorá ma očarila aj pohľadom na nádvorie a do okolia.
Najväčším zážitkom však bola prehliadka bežne neprístupného horného paláca, kde sme občas balansovali na hrane. Prechádzali sme i lešením po mieste, kde sa pôvodne nachádzal padací most.
Prečo už nie je? Prečo je hrad Lietava, ktorý nepriateľ nikdy nedobyl, v takom hrôzostrašnom stave?
Dobyl ho zub času. V období svojej najväčšej slávy mala mohutná stavba z 13. storočia aj významných pánov. Vlastnili ho Matúš Čák Trenčiansky či palatín Juraj Thurzo. Lenže jeho smrťou začalo obdobie skazy.
Hrad Lietava ostal opustený. Zanedbaním a ignoráciou sa dostal do havarijného stavu.
Zvrátiť sa ho snaží neziskové občianske združenie. Za 25 rokov činnosť odviedli kus práce a najnovšie prišli s projektom nového padacieho mosta.
Hrad Lietava poteší infraštruktúrou a žije podujatiami
Dobrovoľníci sa o zrúcaninu veľmi dobre starajú. Areál hradu a jeho okolie vôbec nie je zanedbané, práve naopak.
Vstup je síce na vlastné riziko, no hradom vedú udržiavané cesty. Nechýba toaleta, hoci je formou kadibúdky.
Vďaka tomu, že na hrade Lietava zaviedli elektrinu, mohli otvoriť aj bufet s pestrou ponukou nápojov a snackov.
Sídli vo veži spolu s hradnou expozíciou. Dostal ju k 450. výročiu narodenia významný hradný pán, gróf Juraja Thurzo.
Historické priestory zdobia dobové artefakty ako palné zbrane, modely hradu či archeologické nálezy.
Avšak, bufet a výstava nie sú otvorené stále. Sprístupňujú ich vo vybrané víkendy a sviatky.
Napíš im napríklad cez Facebook, alebo sa zastav na niektorom z podujatí, ktoré organizujú počas celého roka. Na hrade Lietava sa oslavuje Valentín aj deň detí, víta sa Nový rok.
V lete sa otriasa tvrdou hudbou počas festivalu Rock Lietava a pravidelne ho dobývajú milovníci hradov. Tento rok tam Lovec hradov zorganizoval už 5. stretnutie so svojimi fanúšikmi.
Pre návštevníkov pripravil bohatý program. Deti strieľali z luku, nechali si pomaľovať tváre, jazdili na koňoch, či sa spolu s niektorými dospelými nechali navliecť do rytierskych oblekov.
Prehliadnuť sme si mohli horný hrad a slnko cez špeciálny ďalekohľad.
Na výnimočnú príležitosť dotiahli aj výčap, kotlíky a gril. Nechýbali teda ani pivo, grilované klobásy či guláš, na ktorom si pochutili aj vegáni.
Lovec hradov si tak nenaháňal popularitu, ale prostriedky na pomoc pamiatke. Všetko, za čo ľudia vypili, zjedli a bavili sa, celá suma z predaja tomboly, ostáva na hrade Lietava.
Vďaka dobrovoľníkom a návštevníkom sa vyzbieralo až 5000 eur. Uvidíme, či sa tento rekord podarí budúci rok prekonať.
Všetky cesty vedú na hrad Lietava
Hrad Lietava sa týči vo východnej časti Strážovských vrchov, asi 10 kilometrov od Žiliny. Chvíľu som uvažovala, že je to aj na denný výlet z Bratislavy.
Lenže v ideálnom prípade, bez meškaní a čakaní na prípoj, by som i s túrou strávila cca 3 a pol hodinou dopravou. Jedným smerom.
Za deň to je bez problémov autom, no ja som šla vlakmi a autobusmi. Preto znelo oveľa lepšie prespať v Žiline, ktorá je tiež krásna a zaujímavá.
Dosť ma potešilo, že hrad Lietava je veľmi ľahko prístupný pre nevodičov. Aj verejnou dopravou máš niekoľko možností. Pred cestou som mala dilemu, kadiaľ sa vyberiem.
Moje milované Google mapy mi ukázali dve cesty – z obcí Lietava a Lietavská Svinná. Na stránke Lovca hradov som objavila ďalšiu a najjednoduchšiu možnosť.
Google mapy síce spojenie medzi Rázcestím a Majerom neukazujú, no existuje. V Rázcestí sa stretávajú aj prvé dve trasy.
⚠️Pri hrade Lietava som narazila na ďalší dôkaz, že v horských a lesných oblastiach sa viac oplatí spoľahnúť na turistické mapy. Aspoň som tentoraz nikomu nebehala po súkromnom pozemku ako v Mödlingu.
Z časti Lietava Majer pri moste
Ide o východiskový bod túry, kam dostaneš za asi 20 minút jazdy autobusom zo žilinského nádražia. Poteší, že spoje chodia aj cez víkend od skorého rána až do neskoršieho večera.
Vyhľadáš si ich cez Cestovné poriadky. Určite si ich pozri, autobus nechodí každú chvíľu, ale tak po dvoch hodinách. Lístky kúpiš, klasicky, u vodiča.
Hneď pri zastávke Lietava Majer nájdeš šípky, ktoré ťa nasmerujú k hradu Lietava.
⚠️Pri zastávke Lietava Majer je menšie parkovisko, ktoré sa vraj rýchlo zaplní, a bufet.
Celá trasa má asi 2 kilometre. Záhul bol hlavne úvodný úsek popri lúke nad dedinou, pretože to bolo stúpanie a celú dobu na slnku. Neskôr pod stromami sa mi išlo výrazne.
Až do cieľa je to však do kopca. Občas sú tam konáre, občas kamene, ale terén je celkom dobrý. Napriek tomu odporúčam aspoň tenisky.
Síce som videla ľudí, čo to dali v šľapkách, no podľa mňa mali šťastie, najmä na hrade, kde sa drobné kamienky i šmýkali.
Iné možnosti cesty
Dlhšia prechádzka, až 4,5 kilometra, ťa čaká, ak sa rozhodneš začať v obci Lietava. V úvode nie je trasa značená, no navedie ťa mapa. V prípade, že ideš autobusom, nemá zmysel ísť až sem.
Autom možno budeš musieť za voľným parkovaním. Parkovisko má aj Lietavská Svinná. Odtiaľ vedie najkratšia, asi 1,4-kilometrová trasa, no je poriadne strmá.
Keď som videla, ako sa ľudia štverajú prudkým kopcom, bola som rada, že obec má horšie autobusové spojenia so Žilinou a nemusela ísť práve z nej.
