You are currently viewing Kam v Bratislave za zážitkami a výborným jedlom?

Kam v Bratislave za zážitkami a výborným jedlom?

Bratislava. Pozsony. Pressburg. Prešpork. Bratiska. Naše hlavné mesto som mala vždy blízko, vzdialené asi 30 kilometrov a hodinu jazdy. Napriek tomu som ho začala lepšie spoznávať, až keď som sa tam presťahovala.

Hlavné turistické hotspoty som obehala rýchlo, preto som začala „snoriť“, čo ešte metropola Slovenska ponúka. Našla som a stále nachádzam miesta, ktoré stoja za pohľad, návštevu, vyskúšanie.

Rada sa s tebou podelím o tipy, kam v Bratislave vyraziť za zábavou a dobrým jedlom. Článok bude, podobne ako ten z Viedne, živý a pravidelne rozširovaný o nové objavy. 

Kam v Bratislave za atrakciami a akciou

Vyhliadky 

Výhľad z Kamzíka, Slavína, UFA či hradov. To sú už v meste staré známe a klasické pohľady. Bratislavský hrad, ktorý vytŕča z najrôznejších kútov historického centra, sa tiež rýchlo okuká.

Ja sa na mesto pozerám rada aj z miest, kam nemieri každý turista. Isto sa mi páči pohľad na dominanty Bratislavy zo Starého mosta, no oplatí sa ho vymeniť i za mosty Apollo či Prístavný.

Z neho sa ukáže nielen historická, ale tiež priemyselná stránka Bratislavy.

Priemyselná tvár Bratislavy z Prístavného mosta

Nevídane tichú tvár mesta objavíš v ulici, ktorá sa volá Strmá cesta. Spája Dunajské nábrežie a Hradný vŕšok a svoje meno získala vďaka 300 schodom úplne oprávnene.

Hrad ani iné výnimočné miesto z nej nevidno, no pohľad na medzi stromami klesajúcu cestu je z vrchu krásny. Zároveň sa veľmi potešíš, že tam nebývaš a nemusíš tým schodiskom ťahať nákup.

A možno budeš mať šťastie aj na veveričky.

Na Strmú cestu chodia trénovať aj bežci

Ak však predsa potrebuješ vidieť aj Bratislavský hrad, prejdi sa popri starých vilách na Šulekovej na ulicu Stará vinárska.

Originálne pohľady ponúkajú aj ulice Tupého a Kyjevská. Tu nájdeš krátky most cez koľaje, kde sa zase môžeš pozerať na hrad a tiež prechádzajúce vlaky. 

Bratislavský hrad zo Starej vinárskej
Most na Kyjevskej láka i milovníkov vlakov
Na opačnej strane nadchne charakteristická stavba slovenského rozhlasu

Plavby loďou 

Plaviť sa, to je moje. A Bratislava je pre milovníkov plavieb dokonalou destináciou. Celkom stálicou som už na lodi Harmónia. Je to vyhliadkové a eventové plavidlo, ktoré hostí rôzne podujatia.

Niekedy im svoje priestory prepožičiava zakotvená, ako to bolo počas konferencie Dunajské inšpirácie v cestovnom ruchu.

Inokedy návštevníkov vezme na vyhliadkovú plavbu od mosta Lanfranconi k mostu Prístavnému.

Dunaju v Bratislave kraľuje loď Harmónia
Z vodnej hladiny sa ukážu viaceré dominanty Bratislavy

Súčasťou v oboch prípadoch býva chutné jedlo. V letnej sezóne si ho vychutnáš počas tematických večerov a večerí. Tešiť sa môžeš na francúzsku, španielsku i ázijskú kuchyňu.

K pohľadom na krásy Bratislavy podávajú vo vybrané dni aj brunch alebo iba šampanské. 

Veľmi obľúbenou je plavba, ktorá mieri až k Devínu, hradu na brale vo výške 212 metrov nad morom. Súčasťou výletu sú tiež 2 hodiny voľného času na to, aby si sa prešiel hradom, užil si výhľady do okolia a navštívil archeologické múzeum.

Okolo hradu Devín sa poplavíš aj cestou do Hainburgu. Plavbu, ktorú vo vybrané dni prevádzkuje spoločnosť LOD.sk, mi ešte ostáva vyskúšať. 

Sútok Dunaja a Moravy

Lode nepremávajú len z centra Bratislavy, ale tiež z jej okrajových častí. Príkladom je cyklokompa, ktorá spája Čunovo a obec Hamuliakovo.

V Čunove na ňu nastúpiš v Yachter Club Modrá Čajka, v Hamuliakovo stojí pri hrádzi, kúsok od centra dediny. Stojí pár eur a premáva podľa grafikonu.

Na kompe sa môžeš previezť aj v prípade, že nie si na bicykli. Vtedy si však skontroluj, či ti ešte z Hamuliakova pôjde nejaký autobus.

Slnko zapadá nad Čunovom

Radnica – vyhliadka a múzeum 

Cestujeme po celom svete a často ani netušíme, čo máme doma a doslova pod nosom. Výborným príkladom tohto tvrdenia je Stará radnica v Bratislave.

Že je vyhliadkou som zistila ešte počas Bratislavských mestských dní. Pohľad na Hlavné námestie bol aj v zime parádny. Lenže mi bola, neprekvapivo, zima.

Bratislava z veže Starej radnice

No a keďže som si predtým kúpila lístok do Apponyiho paláca (na výstavu Šesťdesiate v Bratislave, ktorá beží do 1. septembra 2024), kde bolo zahrnuté aj Múzeum mesta Bratislavy, išla som sa zohriať tam.

Miesto, od ktorého som očakávala zopár artefaktov, ma veľmi príjemne prekvapilo. Zbierka múzea je ozaj rozsiahla a jej prehliadkou som strávila hádam hodinu a pol.

Ako už názov naznačí, jej ústrednou témou je Bratislava a jej história. Neprezrádza však iba to, ako sa vládlo a korunovalo, nahliadnuť môžeš do všetkých aspektov minulého života v meste.

Uvidíš, ako si obyvatelia zarábali, ako sa bavili i to, čo nosili. Za pohľad stojí aj samotná Stará radnica a jej krásne miestnosti.

Do niektorých z nich neumiestnili veľa exponátov, aby mohla vyniknúť pôvodná architektúra a výzdoba. Originálne priestory sú hlavne v podzemí, kde sa vrátiš do stredoveku.

Okrem výzdoby a sakrálnych pamiatok vynikne ukážkou pôvodného systému chladenia. 

Radničná kaplnka
Pôvodná „chladnička“

Danubiana Meulensteen Art Museum

Danubiania je galériou moderného a súčasného umenia. Dielom hodným pohľadu je už budova, ktorá sa rozprestiera na polostrove obmývanom riekou Dunaj.

Výnimočná stavba vraj reprezentuje rímsku galéru, veslovú loď, ktorá uviazla v plytčine. Zo všetkých strán ju okrem rieky obklopuje zeleň rozsiahleho parku.

Sliepky na streche

Ten je domovom niekoľkých aj zvláštnych sôch. Zaujímavé diela ponúkne i terasa, ktorá je tiež vyhliadkovou plošinou. Ani kúsky vo vnútri, ktoré začal zbierať zakladateľ Gerard Meulensteen, nie sú nudné.

Vystavené diela spĺňajú to, čo sa mi na (modernom) umení páči – zaujmú, ba pohoršia, donútia človeka sa zamyslieť.

Okrem stálej zbierky, ktorej jadro tvorí kolekcia Meulensteena, sa v galérii striedajú rôzne dočasné výstavy.

Napríklad do 1. septembra 2024 si môžeš prehliadnuť tvorbu ilustrátora Ondřeja Sekoru, ktorý vdýchol život legendárnej rozprávkovej postavičke – Ferdovi Mravcovi. 

Jediné, čo by som Danubiane a celkovo častiam Čunovo a Rusovce vytkla, je dostupnosť verejnou dopravou. Chodí tam až jeden autobus za hodinu, a tak lepšie spravíš, ak pôjdeš autom alebo na bicykli.

Areál Divoká voda 

Stačí niekoľko minút pešo a vymeníš pokojnú prechádzku popri umení za poriadnu dávku adrenalínu na vode. Jeho dejiskom je umelý kanál pre vodné športy, ktorý v minulosti hostil aj podujatia svetového rangu.

Účastníci FIJET Akadémie mladých žurnalistov mali možnosť vyskúšať si rafting. So skúseným inštruktorom s medailou z Majstrovstiev Európy si osvojili techniku pádlovania a vrhli sa na zdolanie kanála. 

Rafting nie je jedinou dobrodružnou aktivitou, s ktorou sa na Divokej vode môžeš zoznámiť. Vyskúšať sa tiež dá kajak, kanoe, paddleboard, riversurfing, hydrospeed (splav na špeciálnom plaváku) či vodné skútre.

Prečo nie som v rafte? Lebo ma, ako človeka, čo pracuje na moriach, desí voda 😀

Na pokojnejšie osvieženie láka bazén. Na chladené pivo (akurát nie pred vodným dobrodružstvom) zase pozýva príjemná reštaurácia s terasou.

V areáli nechýba ani ihrisko pre deti alebo „plac“ na futbal, volejbal. Skrátka, v Čunove na Divokej vode sa zabavíš celý letný deň. Kompletnú ponuku, ceny a prevádzkové hodiny aktivít nájdeš na stránke areálu

UFO

Ikonu Bratislavy, Most SNP s charakteristickým „lietajúcim tanierom“, poznajú domáci i turisti.

Neprehliadnuteľne si pýta pozornosť od hradu, zo Starého mosta či počas plavby loďou, keď sa krásne odráža na hladine. Jej nielen funkčným symbolom mesta, ale tiež vyhliadkou.

Z výšky 95 metrov, kam ťa za niekoľko sekúnd vyvezie rýchly výťah, budeš mať mesto a jeho okolie ako na dlani. Dovidíš vraj až do 100 kilometrov, až do Rakúska, ktoré neomylne určíš podľa veterných mlynov.

Krásne pohľady si o 10 metrov nižšie vychutnáš priamo v „tanieri“ spolu s kokteilom, večerou či koláčom. Iba pri nich neostalo počas mojej návštevy v rámci FIJET Akadémie.

Prechádzka za oknom

Trúfla som si po obvode UFA sa aj poprechádzať. Atrakcia sa volá veľmi príznačne – Skywalk. Veď naozaj chodíš v oblakoch.

Aby som si z 95 metrov i nezalietala, mi najskôr nasadili helmu a popruhy, ktorými ma niekoľkonásobne pripútali na sofistikovaný systém.

Potom som už s hrôzou v očiach a v sprievode skúseného inštruktora vystúpila na okennú rímsu.

Počas „prechádzky“ po 60-metrovom obvode UFA môžeš skúšať aj rôzne triky – posadiť sa na okraj či sa zavesiť na laná. To som neriskovala.

Väčšinu času som bola pričapená na okne ako chrobák a plošinou som prakticky prebehla. Len sem-tam som riskla pohľad na okolité dominanty Bratislavy a ľudí podo mnou, ktorí boli ako mravce. 

Bratislava z výšky 95 metrov

Otvorené parky a záhrady 

Na Slovensku sa pravidelne koná podujatie, ktoré sa volá Víkend otvorených parkov a záhrad. Koncom jari, v čase, kedy všetko nádherne kvitne, otvoria dvere bežne neprístupné lokality.

Návštevníkom ich približujú (sprevádzanými) prehliadkami, výstavami, koncertmi či workshopmi.

Niektoré parky a záhrady zvyknú staviť aj na originálnejší program.Napríklad vinohradmi vo Vajnoroch sme sa preháňali na elektrických bicykloch.

Ktoré záhrady a parky som objavila v Bratislave?

Záhrada domu Albrechtovcov

Miesto, dom z 20. storočia, kde žili umelci Alexander a Ján Albrechtovci, chytilo druhý dych a mení sa na kultúrne centrum. Súčasťou iniciatívy sa stala i malá, no pekná záhrada. 

Záhrada domu Albrechtovcov

Bývalá Pálffyho záhrada 

Patrí k palácu z polovice 17. storočia, ktorý dal postaviť gróf Pavol IV. Pálffy, člen významného šľachtického rodu. Záhrada mala kedysi vskutku pozoruhodnú veľkosť.

Zaberala svah hradného kopca a jej rozlohu vymedzovali dnešné ulice Zámocká, Škarniclová, Palisádyi, Zochova a Pilárikova.

Dnes je značne oklieštená časť stále príjemným miestom, kde sa dozvieš o histórii a zaujímavostiach záhrady, paláca a rodu, ktorému patrila. 

Bývalá Pálffyho záhrada

Lisztova záhrada

Aj tento príjemný kút patrí k palácu. Ide o barokovú stavbu z 18. storočia, ktorá nesie meno Palác kniežaťa Leopolda de Pauli. Súčasťou areálu je hudobný pavilón.

Hovorí sa, že práve tam začal svoju neuveriteľnú kariéru 9-ročný Franz Liszt. Iné zdroje to síce popierajú, no faktom je, že záhrada s malebnými nádvorím a krásnym výhľadom na hrad stále nesie skladateľovo meno. 

Lisztova záhrada

Záhrada katolíckej charity 

Zelenú oázu v centre mesta nájdeš na Kapitulskej ulici. Leží priamo na dotyk historického opevnenia a patrí Katolíckej charite, ktorá ju zveľaďuje.

Vysadili trvalky aj bylinky, pripravili zaujímavý program a predstavili veľké plány. Posledné dva roky sa však na podujatí neobjavili.

Kam v Bratislave za jedlom a pitím

  • Sumi by Sajado – Top sushi za top cenu. 
  • Papaya – vynikajúca vietnamská reštaurácia. Zaujímavé je, že mi viac chutí v pobočke na Námestí 1. mája. 
  • Doll Fin Poke – najlepšie poké v Bratislave sídli v tržnici Fresh Market. Nerobia donášku, a keď sa jedlo minie, zatvoria. 
  • Chernomorka – ukrajinská reštaurácia, ktorá sa špecializuje na ryby a morské plody. Majú výborné jedlo, no nečakaj, že to bude lacné. 
  • Štefánka – v historických priestoroch dýchajúcich monarchiou ti naservíruje špeciality bratislavského regiónu.
  • Brasserie La Marine – reštaurácia na promenáde sa zameriava na stredomorskú kuchyňu. Paradajková polievka a losos boli výborné. 
  • Zylinder – tradičná kuchyňa z čias rakúsko-uhorskej monarchie (perkelt, šniceľ, guláš, ale aj bryndzové halušky) v modernom šate. 
  • Mark Twain – bar na lodi v kúzelnom prostredí Karloveskej zátoky. 
  • Drink in gallery Andy – bar s interiérom v štýle historickej električky, umením a výborným pivom za príjemné ceny. 
  • Steinplatz Bar – bar v podzemí na starých verejných záchodoch. Vyberieš si z pestrej ponuky piva. Platiť sa dá len v hotovosti. 
  • Pressburg Bajgel – bratislavské rožky s makom, orechmi aj mandľami.

Poznáš naše hlavné mesto? Kam v Bratislave máme ísť za nevšednými zážitkami?

This Post Has One Comment

Pridaj komentár

Jana Kristeková

Závisláčka od cestovania, ktorá sa plaví svetom na palube zaoceánskeho kolosu. A píše o tých naj miestach a momentoch, na ktoré pri tom narazila.