Do Viedne chodíme hlavne na vianočné trhy a na letisko. Ja z nej veľmi rada vyrážam na výlety po Rakúsku. Krásnymi miestami sú, napríklad, kláštor a obec Klosterneuburg alebo zámok Eckartsau.
Rakúska metropola však nie je len výborným východiskovým bodom výletov, je to tiež úžasný cieľ. Vo Viedni som celkom často a zažila som ju v každom ročnom období.
Hoci sú krásne a návštevy hodné aj klasiky a paláce Belvedere, Schönbrunn a Hofburg alebo zábavný park Prater, ja si už teraz vyberám unikátnejšie lokality, akcie a atrakcie. Väčšinou ich doplním o nejaký príjemný podnik, zvyčajne pivovar.
Do hlavného mesta Rakúska tak skoro cestovať neprestanem, preto bude článok živý – pribúdať doň budú i nové objavy, kam vo Viedni vyraziť za zábavou i jedlom.
Kam vo Viedni za atrakciami a akciou
Krypta Dómu svätého Štefana
Píšem, že „ignorujem“ klasiku a začínam najznámejším miestom Viedne. Prečo? Pretože ukrýva tajomstvá.
Zabudni teraz na „kostolnú časť“, ktorá je impozantná, no už som ich videla dosť, a teda skúšam hľadať bizarnejšie atrakcie.
Vyberám si na stránke Atlas Obscura, ktorá mi ukázala katakomby pod chrámom. Navštívila som ich v rámci sprevádzanej prehliadky, ktorá je krátka, no intenzívna.
Začali sme v najstaršej časti zo 14. storočia, v Biskupskej krypte, kde sú pochovaní viedenskí arcibiskupi a kardináli.
Trasa ďalej viedla cez malú miestnosť, Vojvodskú kryptu, ktorá je posledným útočiskom prvých habsburských vojvodov. Odpočíva tam aj Rudolf IV., sponzor chrámu a zakladateľ Viedenskej univerzity.
Lenže Habsburgovci sa asi od 17. storočia nechali balzamovať, čo zahŕňalo aj pitvu.
Srdcia kniežat, kráľovien a cisárov putovali do kláštora a kostola augustiniánov (Augustinerkirche) v cisárskej rezidencii Hofburg. Telá odpočívajú v Cisárskej hrobke pod kapucínskym kláštorom.
No a ostatné orgány uložili do urien v krypte pod Dómom.
Prehliadka od „vnútorností“ pokračovala cez malé múzeum. V ňom, v bezpečí podzemia, sú artefakty Dómu, ktoré sú už poškodené alebo príliš vzácne, aby ich ďalej hlodal zub času.
Najvzácnejšie je srdce zvona Pummerin, v ktorom dnes bije kópia.
Po umeleckej pauze nasledoval opäť šok. Prešli sme do najnovšej časti z 18. storočia. Vtedy pod chrámom zriadili cintorín, kde v priebehu 40 rokov pochovali okolo 11000 ľudí.
Do jednej z miestností ukladali rakvy. Vedľa bola (a stále je) morová jama. Vznikla, keď prišiel mor, aby mali kam pochovávať a tak, aby sa choroba nešírila.
Vyhĺbili obrovskú jamu, do ktorej telá proste hádzali. Pach z katakomb občas prenikal do kostola a znemožňoval bohoslužby. Takisto dochádzala kapacita.
Preto poslali väzňov, aby vyčistili kosti a poukladali ich do menších miestností, v ktorých sú stále vystavené.
Krypta prakticky
- Kryptu môžeš navštíviť len so sprievodcom, v časoch uvedených na webe.
- Výklad je počas asi 45-minútovej prehliadky v nemčine a angličtine.
- Miesto si rezervovať netreba, koľko ľudí prišlo, toľko ich do podzemia vzali. Hádam ich toľko aj vyšlo. 😀
- Prehliadka sa platí, v roku 2024 bola cena pre dospelého 7 eur.
- Ja som si vybrala kombinovaný lístok (v akciovej cene za 25 eur), kde je zahrnutá prehliadka katedrály (s audio sprievodcom), južná a severná veža, katakomby, Katedrálne múzeum a Pokladnica Rádu nemeckých rytierov.
- Dá sa kúpiť na mieste (pozor, berú len hotovosť) alebo online. Pri predaji cez internet sa to tvári, že je na konkrétny deň, avšak na webe píšu, že platí rok. Uvidíme, čo sa udeje, keď budem chcieť nabudúce využiť zostávajúci vstup na vežu a do pokladnice.
- Katedrálne múzeum vystavuje okrem sakrálneho umenia a artefaktov Dómu aj rôzne tematické zbierky. Teraz sa venovali smrti a ľudskej pominuteľnosti. Čo práve vystavujú, zistíš na webe múzea.
Veže Dómu svätého Štefana
Viedenský chrám má 2 veže. Prvá, južná, je vďaka výške 136 metrov neprehliadnuteľná hádam z každého kúta mesta. Druhá, severná, mala byť jej vernou kópiou, no nakoniec dorástla akurát do polovice.
Na obidve môžeš vystúpiť, čo nebýva vo svete chrámov úplne bežné.
Ja som si vybrala severnú vežu, na ktorú sa priamo vyvezieš výťahom. Atrakciou je tu výhľad na mesto, a najmä legendárny zvon Pummerin.
Nie je pôvodný, ten „podľahol“ v roku 1945 požiaru. Z jeho materiálu čiastočne odliali nový zvon, ktorý váži 21383 kilogramov.
Hlas najväčšieho a najťažšieho zvonu Rakúska znie pri špeciálnych príležitostiach. Okrem neho je na obdiv vystavená farebná strecha, ktorú pokrýva 230 000 glazovaných dlaždíc.
Kým na severnú vežu doslova vyletíš, výhľad z tej južnej si musíš odmakať a zdolať 343 schodov. To ma však ešte len čaká.
Veže prakticky
- Vstup na veže si môžeš kúpiť jednotlivo alebo v rámci kombinovaného lístku.
- Do výťahu sa zmestí naraz len 5 ľudí, takže budeš čakať pri ceste tam aj naspäť. Ako dlho? To závisí od sezóny.
Viedenská kanalizácia
Dnes už je turistickou atrakciou čokoľvek, čo dokazuje aj fakt, že vo Viedni môžeš so sprievodcom zliezť do kanála, no nie hocijakého.
Pod ulicami, ktoré sú nabité pôsobivou architektúrou, sa ukrýva svet s históriou siahajúcou až do polovice 19. storočia.
Jeho minulosť a dôvod, prečo ho výrazne rozšírili, súvisí s udalosťami, ktoré skončili morovou jamou pod Dómom svätého Štefana.
Po vypuknutí cholery chceli, aby prívalové vody a splašky tiekli vlastným systémom, ďalej od Dunaja a jeho prítokov.
Kanalizáciu postupne rozširovali s tým, ako rástol počet obyvateľov mesta. Dnes je k nej pripojených 99 % všetkých domácností.
Samozrejme, takéto unikátne priestory zvyknú priťahovať nielen turistov, ale aj filmárov. Ani viedenská kanalizácia nie je výnimkou.
Prebehol sa ňou i chlpatý policajt, známy láskou k salámovým žemliam – Rex.
Systém tunelov najviac preslávil Tretí muž, mysteriózny triler z roku 1949. Práve ten je ústrednou témou prehliadky cez pozoruhodný historický kus inžinierstva.
Dole je to tmavé a nie úplne bezpečné, preto sme museli mať na hlave helmu s čelovkou. S vyškolenými pracovníkmi sme zostúpili po úzkych schodoch za zápachom, ktorý sa šíril celým priestorom.
Postupne sme sa dozvedeli, ako sa aj 25 metrov pod zemou pracuje. V smrade a s rizikom, že sa vám o nohu obtrie odporný potkan. Nebezpečná je tiež voda, ktorá za dažďa veľmi rýchlo stúpa.
Napriek tomu boli a sú kanále aj cieľom „hľadačov pokladov“, ľudí bez strechy nad hlavou, ktorí sa pokúšajú vyloviť to, čo iným do kanalizácie spadlo napríklad i zlaté zuby.
Aj zamestnanci nachádzajú pri práci rôzne cennosti vrátane kľúčov, mobilov či peňaženiek.
Technika im umožnila, aby hlboko pod Viedňou, konkrétne aj pod trhoviskom Naschmarkt, zradili obrazovky na premietanie filmu o filme.
V tme, pri pretekajúcej páchnucej vode a za zvukov áut, ktoré v diaľke prechádzali cez poklop, sme sa mohli ľahko vcítiť do pocitov Tretieho muža.
Viedenská kanalizácia prakticky
- Atrakcia je veľmi populárna. Veľmi rýchlo sú preč najmä prehliadky v angličtine.
- Sprievodcovia rozprávajú rakúskou nemčinou, s prízvukom. Ak nemáš jazyk tak napočúvaný, budeš rozumieť horšie.
- Rezerváciu si spravíš online, lístky sa potom platia na mieste. Dá sa platiť aj kartou.
- Prehliadka trvá asi 45 minút až hodinu.
Haus des Meeres
Blízko hlavnej nákupnej ulice Mariahilfer Straße púta pozornosť zvláštne vyzerajúca budova.
Je čiastočne presklená, s podivnými kruhovými plošinami vo vyšších častiach. Kedysi, počas 2. svetovej vojny, bola protileteckou vežou.
Dnes na 11. poschodiach a 5000 metroch štvorcových žije viac ako 10000 zvierat z celého sveta.
Nájdeš tu žraloky, raje, korytnačky – morské aj suchozemské, jašterice, slizké hady, chlpaté pavúky, hravé opice či znudené lemury.
Vôbec však nejde o obyčajnú ZOO, kde zvieratá čakajú v klientkach, kým sa na ne prídeš pozrieť. Zážitkom sú najmä „tropické“ miestnosti, ktoré sa snažia navodiť pocit prechádzky džungľou.
Ich priestor patrí voľne behajúcim opiciam a lietajúcim vtákom. Personál je už zrejme zvyknutý na jačanie návštevníkov, ktorým práve nad hlavou preletel kŕdeľ malých farebných papagájov.
Dotýkať sa ich, a vlastne žiadnych zvierat, nesmieš, no vo vybraných dňoch môžeš byť pri ich tréningu či kŕmení. Uvidíš, ako sa napchávajú ohrozené plazy – krokodíly Gharial, pirane alebo žraloky.
Kŕmenie som síce nezažila, no Haus des Meeres som si užila, keďže som veľkou milovníčkou podmorského sveta. Ten tam dostáva asi najviac priestoru.
Na prízemí som prešla Atlantickým tunelom. Má 10 metrov a pretína obrovskú vodnú nádrž, v ktorej okolo mňa plávali mini ryby aj hrozivé žraloky.
Tie žijú aj v 360° nádrži, replike indicko-pacifického koralového útesu. Obišla som ju dookola a obdivovala jej rybacích obyvateľov, ktorých je viac ako 1000.
Bonusom k zážitkom so zvieratami je výhľad z terasy na Viedeň. Na najvyššom poschodí si k tomu dáš aj drink v strešnom bare. Skrátka, Haus des Meeres na dlho zabaví malých aj veľkých.
Haus des Meeres prakticky
- Lístky sú v predaji na mieste, no radšej si ich poisti kúpou vopred cez internet.
- Na stránke tiež zistíš otváracie hodiny a časy kŕmení.
- Na výťah sa zvykne celkom čakať, preto sa buď vyvez úplne nahor a potom schádzaj, alebo postupne vystúpaj až na vrch a zvez sa (alebo aj zídi) dole.
Bezplatné festivaly
Horúce slnko nabíja Viedeň energiou, ktorá ešte zvýrazní atmosféru mesta, čo nikdy nespí. Najmä nie v lete. Mesto organizuje veľa akcií, a sú aj pre tých, ktorí chcú nejaké to euro ušetriť.
Lichterfest an der Alten Donau
Párty na vode s ohňostrojom na Starom Dunaji je jedným z top podujatí, kam sa vo Viedni v lete vybrať.
Zúčastňujú sa jej najrôznejšie, aj „na kolene“ zbúchané plavidlá. Že je to udalosť, zistíš už pri pohľade na to, čo vypláva na vodu.
Niektorým majiteľom stačilo, že sa to nepotopí, a že sa na tom dá jesť, piť a tancovať.
Iní na vodu vypustili benátske gondoly, pohodlné obývačky na doskách a rôzne zdobené a osvetlené lode, ktoré navyše doplnili parádnymi kostýmami.
Večer začal DJ hrať a desiatky týchto osvetlených lodí sa plavilo Dunajom k pódiu v strede rieky. Odtiaľ akcia po zotmení vyvrcholila obrovským ohňostrojom, ktorý na nočnej oblohe vyčaroval farebné vzory.
Svojím spôsobom to bolo krajšie ako príchod Nového roka. Minimálne preto, že Silvester vítame naobliekaní a zamrznutí. Pri Dunaji sme si mohli užívať ohňostroj v plavkách.
Podujatie je bezplatné, takže je jasné, že býva poriadna plnka. Cestou naspäť nás dav doslova dotlačil na zastávku a do vagóna metra. Pred festivalom sa takisto veľmi rýchlo rozchytajú miesta okolo vody.
Ohňostroj začína okolo 22:00, hudba hrá a lode prichádzajú už od 19:00. Ak chceš dobré miesto, príď skôr. Môžeš to spojiť s poobedňajším kúpaním.
Ja som celkom závidela tým, ktorí si festival užívali z vodnej hladiny. Nemuseli sa totiž tlačiť. Podobne ako ľudia, čo si prenajali stôl v podniku pri vode.
Oboje sa však rezervuje čo najskôr, asi aj hneď, ako ohlásia termín podujatia (koná sa v júli). Tu je zoznam miest, ktoré prenajímajú lode alebo stoly.
Ak ti stačí show pozorovať zo súše, zober si deku a občerstvenie (vychladené). Síce tam stánky boli, ale nechutne drahé.
A plné, čiže buď si to pivo vezmeš do zásoby a vypiješ ho teplé, alebo stráviš pol večera v rade. Navyše pritom riskuješ, že sa už na svoje top miesto nedostaneš.
Danube Island Festival
Podujatie som zatiaľ nezažila, no už dlhšie viem, že existuje. Ide o najväčší open-air festival v Európe s voľným vstupom.
Každý rok sľubuje bohatý program pre všetky vekové kategórie, ktorý je najmä hudobný. Nechýbajú ani prednášky, predstavenia, pivo a dobré jedlo. Celý program tradične „odtajnia“ v máji.
Stráviť vo Viedni niekoľko dní je vždy dobrý nápad. Áno, aj keď si zo západu, a máš to na hodinu cesty. Zostaň rovno v centre diania – v hoteli Ibis na Mariahilfer Strasse.
MQ – MuseumsQuartier
MuseumsQuartier patrí k mojim obľúbeným častiam Viedne. Barokový komplex z 18. storočia, ktorý šmrncovne dopĺňajú budovy modernej architektúry, ma zaujal na prvý pohľad.
Patrí k najväčším kultúrnym a umeleckým komplexom na svete. Kto obľubuje umenie, tu ho nájde na niekoľko spôsobov. Svoje zastúpenie má architektúra, hudba, tanec, divadlo, literatúra, fotografia, móda a dizajn.
Ukrýva sa v najrôznejších podobách v mixe inštitúcií, veľkých múzeí a malých kultúrnych iniciatív, módnych barov a podujatí, kde občas príde zahrať nejaký DJ.
Na nádvoriach sa stále niečo deje, stále sú tam ľudia. MuseumsQuartier žije najmä v lete. Na prázdniny nečakajú, sezónu akcie a zábavy spustia koncom mája a potrvá až do konca októbra.
Tešiť sa môžeme na desiatky podujatí, najmä vonkajších. Festivaly, živé koncerty, hry, prednášky, predstavenia, pohodlné letné záhrady.
Ťažko povedať, čo bude tento rok top, no vyberie si každý. Navyše, vstup na mnoho podujatí je bezplatný.
Kam vo Viedni za jedlom a pitím
K dobrému výletu patrí aj dobré jedlo a ešte lepšie pivo. Šnicle nemusím, vo Viedni chodím väčšinou po Áziách, kebaboch, klobásach a pivovaroch. Ak chceš pivo, rátaj s dlhším výletom, veľa podnikov otvára (v týždni) až okolo 16:00.
- Ebi – all you can eat sushi má prevádzky po celom meste. Je to výborné sushi za super cenu. Bez rezervácie ostaneš hladný.
- Salm Bräu – čakala som minipivovar, našla som reštauráciu so sýtou lokálnou kuchyňou, kde varia vlastné pivo. Niekoľko druhov som vyskúšala v ochutnávke, bolo výborné. Lokál je veľmi populárny (vedľa je Belvedere), potrebuješ rezerváciu.
- The District Kebab – výborný kebab v centre s kreatívnym prístupom (dávajú doň aj granátové jablko).
- 7Stern Bräu – podnik s lokálne vyrábaným pivom. ⚠️Vedľa je kaviareň s rovnakým názvom, tam nečapujú nič.
- Centimeter – sieť reštaurácií, ktorú preslávili obrovské šnicle. Vraj šli trochu dole s kvalitou od čias, kedy som vo Viedni bývala.
- Beaver Brewing Company – mikropivovar, ktorý má viac lokalít a v ponuke crafty.
- Noodle Point – rezance a iný ázijský fastfood do ruky. Jeden z lepších takýchto podnikov vo Viedni.
- Das Kimchi – kórejské BBQ. Na mňa bolo jedlo príliš kórejské a pikantné, kamošom však chutilo. Stôl si rezervuj vopred.
