Lednice a jej rozprávkový areál: Itinerár na 1-dňový výlet

Lednice a jej rozprávkový areál: Itinerár na 1-dňový výlet

Obec Lednice som mala v oku už pár rokov. Vždy ale, najmä v lete, dostali prednosť pláže a ďaleké i blízke “exotické” destinácie.

Teraz prišiel rad aj na ňu, na juho-moravskú krásku. Zlákala ma mnohými atrakciami. Plavila som sa loďou, previezla sa na konskom povoze, posedela si v sude, vyliezla na minaret.

Chceš sa do Lednice vybrať aj ty a nevieš, čo vidieť, ako to všetko stihnúť, ako sa do obce dostať? Inšpiruj sa mojím itinerárom:

8:10 Usadila som sa vo vlaku, ktorý sa pomaly pohýnal smer Břeclav. Pôvodne som sa do Lednice chystala letným autobusom Slovak Lines. Spojenie na prvý júlový víkend sa ale zrušilo pre nedostatočný záujem.

Rozhodla sa teda ísť na vlastnú päsť a vlakom. Vlaky chodia každú hodinu, takže ma dosť pokúšala myšlienka pospať si a ísť neskôr. Bude ťa pokúšať tiež, hlavne, ak nie si z Bratislavy, a aby si sa tam dostal, musíš vstať na šiestu.

Oplatí sa ale ráno vyraziť skôr. Areál je veľký, lepšie je mať viac času, a užiť si ho v pohode. Plus atrakcie (loď, koče i zámok) majú svoje prevádzkové hodiny a po 17.00 všetko vypne.

Časť dreveného historického vlaku som mala len pre seba

9:11 S vyplazeným jazykom som prebehla do historického motoráčika z 50. rokov minulého storočia. Mal príjemnú atmosféru a vôňu starého dreva, ktoré ani nevyzeralo, na rozdiel od našich rýchlikov, že by ho nahlodal zub času.

Cestou som tešila z pekného výhľadu. Špeciálne kúzlo malo najmä okolie Lednických rybníkov. Po oboch stranách koľajníc sa rozlievala nekonečná voda, na ktorej o pozornosť súperilo vodné vtáctvo.

Lednický rybník ma skoro zlákal vystúpiť

10:00 Vlak zastavil na mini stanici, ktorej svedčí staničná budova z farebne glazovaných tehál. Už sa v pravidelnej preprave nevyužíva, tuším som si tam dokonca všimla byty.

K zámku som sa odtiaľ vybrala cez dedinu. Cesta je dobre označená, ani ja som sa nedokázala stratiť. Sledovala som značky a o pár minút som už medzi domami zahliadla vytŕčať klenot Lednice.

Zámok neprehliadnuteľne vytŕča medzi domami

Zabehla som do infocentra po mapu, aby som si premyslela, kam to bude. Môj pôvodný plán bol akčný, chcela som vyraziť na Jahorad na bicykli alebo pešo. Lenže Lednice bola rozbitá, ešte bolo len tesne po desiatej, a už bolo horúce.

Zvíťazila preto pohodlnosť a k Janovmu hradu som sa rozhodla odviezť konským povozom. Jeho odchod sa blížil, takže som len rýchlo prešla okolo zámku, už s jadranskou zmrzlinou v ruke.

Nevenovala som mu veľa pozornosti. Akurát som sa krátko zastavila pri pokladni, kde sa zgrupovali ľudia na prehliadku, aby som videla, koľko sa čaká. Pokračovala som cez park k Maurskej vodárni, kde je prístavisko lodí aj zastávka kočov.

Z Maurskej vodárne sme sa rozbehli k Janohradu

10:30 som v diaľke začula dupot konských kopýt a v tom sa predo mnou zjavil povoz ťahaný dvomi gentlemanmi. Zmestila som sa tak-tak, nakoniec sa mi ušlo VIP miesto vedľa pohoniča, teda pohoničky.

Rýchlo si vyzbierala peniaze za lístky a dala pokyn koňom, aby sa rozbehli po prašnej ceste. Počas jazdy rozprávala o zámockom parku, ktorým sme prechádzali. Upozornila na rozľahlú „lúku“, kde sa konávajú ukážky letov dravých vtákov.

Kone klusali vŕbovou alejou, vŕba je vraj jeden z mála stromov, ktorým sa na tom mieste darilo. A okolo loveckého zámočku, kde panstvo oslavou začínalo a končilo loveckú sezónu.

Kone klusali rozľahlým zámockým parkom

10.55 Kone zaparkovali pred Janohradom. Je to hrad a zrúcanina, ale nie skutočná. Stavbu navrhli a postavili tak, aby iba vyzeral ako zrúcanina.

V minulosti, keď tu vládol rod Lichtenštajnovcov, bol dejiskom bohatých hostín z poľovačiek. Tie sa tu konávajú i dnes. Pod hradom je kopec stánkov s občerstvením. A okolo na lúke sa vždy rozložia piknikujúci turisti, ktorí prišli najmä na bicykloch.

Bicykle sú tu, zdá sa, najobľúbenejší dopravný prostriedok
Múry nenahlodalo delo ani zub času, takto ich postavili

Predtým, než som sa k nim pridala, som si išla zaistiť lístok na loď, ktorou som sa chcela presunúť k minaretu.

Ešte som prešla okolo hradu, čo mi zabralo asi 5 minút. Janohrad sa dá pozrieť aj zvnútra, vyliezť na jeho umelé hradby. To ma ale nelákalo.

Radšej som si zobrala vychladené české čapované. Našla som si kút bez ľudí, sadla si na konár a pozerala na vodu. Sedela v krásnom zelenom prostredí a užívala si romantické bzučanie komárov.

Ideálne na oddych v tieni stromov
Jahohradu by len ťažko našli lepšiu lokalitu

12:00 Som vyrazila loďou z Jahohradu. Blogeri, ktorí Lednicu predtým navštívili, a plavbu po rieke Dyje skúsili, sľubovali bobrov, korytnačky a neviem, čo všetko. Rozprával o nich aj kapitán. Akurát sa im nechcelo vyliezť.

Prehýbala som sa cez okraj lode. Behala z jednej strany na druhú. Pozerala, hľadala. A nič. Ukázali sa len trampi, kemperi a rybári. Pri brehu mali, tu a tam, pod stromami rozložené stany. Čarovné a pokojné prostredie lužných lesov, ktorým dominujú statné duby, na prespanie v prírode priam láka.

Nakoniec sa predsa len nejaký obyvateľ rieky ukázal. Zazrela som aspoň jednu volavku popolavú, ktorá pózovala lovila v leknách.

Medzi farebnými leknami sa ukázala až jedna volavka
Plavba po rieke Dyje je v Lednici obľúbenou atrakciou
Láka rozložiť si stan a stráviť pár dní v prírode
Opäť na palube

12:40 O chvíľu sa už medzi stromami ukázal minaret. Loď zakotvila priamo pod ním. Odolala som vôni grilovaných klobás a piva, a šla som rovno k vyhliadke.

Rozmýšľala som, či som za väčšieho exota ja s rúškou na hube. Alebo ten minaret v zámockom parku v srdci strednej Európy. Zjavenie bolo teraz pokryté lešením, opravovali ho, takže sa celkom neukázala jeho ornamentová výzdoba.

Lešenie ale nebránilo návšteve múzea a vyhliadky s výhľadom za odmenu. Na vrchol vedie 302 točitých, poriadne strmých a úzkych schodov. Ešteže sa dalo cestou zastať na dvoch nižších vyhliadkových plošinách.

Na vrchu, kde to tiež nie je pre slabé povahy, je výhľad najkrajší. V plnej kráse sa mi ukázal celý rozľahlý park s rybníkmi a so zámkom oproti.

Z výšky vidno aj Lednický zámok
Komu sa točí hlava len pri pohľade na to schodisko?
Jedna pani so strachom z výšok povedala, že jej je ešte horšie, keď sa na mňa pozerá
Nekonečné umelé rybníky

Zaznamenala som ho z každého uhla, a potom som si už dole uchmatla miesto na lavičke pod stromami. Nechala som sa zlákať občerstvením a tieňom. To už bolo citeľne teplo a bola som rada, že som si pôvodný akčný plán rozmyslela.

Posledný pohľad na minaret a jeho lešenie

13:45 som sa pomaly pohla k zámku. Aj pri minarete som mohla naskočiť na konský povoz alebo na loď. To by sa mi najkrajšie časti len mihli pred nosom. Okrem prírody, stromov a rybníkov, nad ktorými miestami vykúka a odráža sa minaret, má park aj iné atraktivity.

Pri nich som sa chcela pristaviť a byť na smiech ostatným turistom. Pózujúca na drevených mostoch, v navŕšených kameňoch jaskyne Peklo. Či pri malom, ale nemenej fotogenickom aquadukte.

Rímsko-lednický aquadukt
Jaskyňa Peklo. Tiež musím vliezť do každej diery
Ostrovčeky na umelých rybníkov sú pospájané drevenými mostami
Odkiaľ nevidieť zámok, odtiaľ vidno minaret

15:00 Minaret úplne zmizol z dohľadu a začal vykúkať zámok. To najlepšie som si nechala na koniec. Opäť som sa ocitla pri maurskej vodárni.

Od nej som vyrazila obiehať zámok z každej strany. Na každom pol metri som sa zastavila kvôli ďalšiemu „najlepšiemu uhlu na fotku“. A zistila, že zozadu je hádam ešte krajší.

Cestou som objavila aj jazdiarne, a jednu z budov zámku, kde práve prebiehala výstava kaktusov. 

Pohľad na zámok zozadu si vychutnáš aj z kaviarne pri ňom
Jazdiareň Lednického zámku
V jednej z budov zámku prebiehala výstava kaktusov

Ešte chvíľu som sa motala po záhrade. Bola síce krásna, ale ovplyvnená toľkými wow blogmi som čakala niečo veľkolepejšie. Neviem. Asi to bolo aj tým teplom.

Ešte som chvíľu fotila kvety, upravené záhony, labyrint zo živých plotov a za nimi zámok, vykúkajúci z každého uhla. A pobrala som sa z parku preč.

Inak, takto poobede by bola ideálna doba na prehliadku zámku. Pri kase nebolo ani nohy a isto v ňom bolo príjemné chladno.

Upravené záhrady priťahujú pohľady i objektív
Zámok, vykúkajúci z každého uhla
Lednický zámok v plnej kráse

Ale už som toho mala skutočne dosť. Nešla som ani k pieskovým sochám, ktoré som objavila na internete.

Chcela som si niekam sadnúť. A keďže je Lednice vinárska obec, vybrala som sa za vôňou vína do nejakého vinárstva, ktorých je tam veľa. Našla som medzi nimi jedno skutočne unikátne. Miesto, kde sa dá sedieť v sude s príznačným názvom “Posezení v Sudu”.

17.30 som Lednicu opustila autobusom zo zastávky na námestí pri zámku, rovnako bez problémov, ako som sem ráno prišla. Odviezla som sa opäť do Břeclavy, kde som presadla na vlak do Bratislavy.

Vo vínnom sude s vínom

Praktické zhrnutie itinerára výletu do Lednice

Z Bratislavy do Břeclavy premáva Regiojet a vlaky ŽSSK, ktorý som využila. Spiatočný lístok stál 10.20 eur. Obe spoločnosti predávajú lístky aj cez internet. Využi to, pokladne boli plné. Vo vlaku (ŽSSK) prepravia i bicykle. Miesta pre ne sa rezervujú na stanici, najlepšie pár dní pred cestou.

Z Břeclavy sa dá pokračovať historickou železničkou, ktorá premáva v lete (do 6. septembra). Stojí na nádraží, asi 15 minút chôdze od zámku. Lístok je za pár korún, platí sa vo vlaku. Prepravia i bicykle, no nie v parnom vlaku, ktorý jazdí vybrané víkendy. A ak je pre ne miesto.

Do Lednice premáva tiež autobus. Odchádza z nádražia, ktoré je asi 5 minút chôdze od vlakovej stanice. V Lednici zastaví pri zámku. Spojenie, vlakové i autobusové, si vyhľadaj na IDOSe.

Obojsmerný autobus priamo na parkovisko k zámku vypravuje Slovak Lines. Ide, ak sa nazbiera dosť ľudí.

Dobrý nápad je aj cesta autom. Najmä zo západu Slovenska to nie je ďaleko. A nebýva problém s parkovaním. Pri zámku je platené parkovisko. Ak bude plné, čo už o 10.00 bolo, nasmerujú ťa na ďalšie parkoviská v obci.

K rozprávkovému zámku sa dostaneš autom, autobusom i vlakom

Po areáli, k minaretu alebo Janohradu, sa prepravíš loďou. Z prístaviska 200 metrov od zámku, pri Maurskej vodárni, vyrážajú každú pol hodinu od 9.40. Plavebný poriadok si over na stránke. Tieto lode bicykle neprepravujú.

Z rovnakého miesta odchádzajú aj konské povozy. Začínajú o niečo neskôr, od 10.30. Tiež chodia k minaretu a Janohradu. Do kočov sa zmestí cca 16 ľudí. Chodí ich viac, ale nie naraz, takže, ak sa nezmestíš do prvého, musíš si počkať. Aj ich “cestovný poriadok” je na webe.

Janohrad, minaret a Lednický zámok sa dajú navštíviť aj zvnútra. Posledný menovaný je najpopulárnejší. Síce začiatkom júla toľko ľudí nebolo, no minulé sezóny sa lístky rýchlo míňali. Vyraz teda najskôr k zámku, rezervuj si ich a podľa toho si uprav program.

Pri Lednici sa výborne jazdí na bicykli. V okolí sú kilometre cyklociest, ktoré spájajú lákadlá areálu. Pozor, v zámockom parku sa jazdiť nesmie. Park sa dá obísť po vonkajšom okraji. Pri atraktivitách a v obci bez problémov nájdeš stojan na zaparkovanie bicykla. Ak nemáš vlastný, dá sa prenajať v centre. Majú dosť bicyklov, v pohode prenajímali ešte ráno. Radšej si to poisti rezerváciou.

Obec a okolie je na turistov výborne pripravená. Priamo v Lednici, pri nástupištiach lodí a kočov, pri pamiatkach ako Janohrad alebo minaret sú bufety s občerstvením, stánok so zmrzlinou a WC (prevažne platené). Dominuje im rýchle občerstvenie, ale ponuka je pestrá.

Veľa bolo aj slnka a komárov. Zbaľ si repelent a opaľovací krém.

Hoci som našla miesta, kde sa dalo platiť eurami a/alebo platobnou kartou, je to skôr výnimka než pravidlo. Vezmi si hotovosť. Českú.

Celý Lednicko-valtický areál má čo ponúknuť, takže možno budeš chcieť ostať dlhšie. Lokalita na to má kapacity, hádam každý tretí dom ponúka ubytovanie.

Tiež si navštívil Lednice? Podeľ sa so svojimi tipmi. Treba rozšíriť najmä tie pre cyklistov.

 

A potom pobehaj celú Európu:

Pridaj komentár

Jana Kristeková

Závisláčka od cestovania, ktorá sa plaví svetom na palube zaoceánskeho kolosu. A píše o tých naj miestach a momentoch, na ktoré pri tom narazila.