Ešte keď som pracovala na výletných lodiach, bolo mojím pracoviskom oddelenie exkurzií. Mala som na starosti, jednoducho povedané, predaj, vypravovanie a doprovod výletov v prístavoch.
Kolegyňa raz dohliadala na výlet k mayským ruinám Chacchoben v Mexiku.
Všetko šlo hladko, až kým k nej asi v polovici exkurzie neprišla pani: „Pamiatky sú krásne, no rada by som vedela, kedy konečne nastúpime na katamarán,“ hovorí.
Spoiler alert: v rámci tohto výletu sa žiadna plavba katamaránom konať nemala.
Kolegyni v tom momente zamrzol úsmev na tvári, pretože bolo jasné, že sme pani vyslali na úplne iný výlet, než mala zaplatený.
Klientka to vzala športovo, pyramídy sa jej páčili, na katamaráne sa povozila ďalší deň a ešte k tomu dostala aj luxusnú zľavu. Nie vždy to však malo taký šťastný koniec.
Ako niekto, kto si kúpil výlet katamaránom skončí v autobuse k ruinám?
Kedysi, ešte v prehistorickom období pred pandémiou, sme ľudí do autobusov a skupín rozdeľovali až ráno, pri príchode do prístavu, pri vylodení.
Každý za nami prišiel s lístkom a podľa neho sme mu pridelili číslo skupiny / autobusu. Napríklad katamarán mal 15, ruiny v angličtine 16.
Tých skupín nebolo 10, nebolo ich 20. Často ich bolo 50. A k tomu stovky ľudí, ktorých sme mali vypraviť za hodinu či dve.
Niekedy to išlo hladko.
Inokedy po nás hučala 16-členná španielska rodina, že chcú byť v jednom autobuse. Lenže prišli po troch, takže skončili v 5 rôznych autobusoch.
Jačali po nás Taliani, že oni do autobusu číslo 17 proste nenastúpia, lebo to je nešťastné číslo.
Príjemná nebola ani pani, ktorá si neposunula hodinky a zaspala. Zmeškala odchod výletu, čo bola, samozrejme, naša chyba.
V takejto trme-vrme sa ľahko spravila chyba a my sme poslali pasažiera do dopravného prostriedku, ktorý ho vzal na iný výlet.
Dnes sa to už nestane.
Skupiny sa rozdeľujú ešte pred výletom cez systém a ľudia majú ich čísla na lístkoch. Pred odchodom na výlet sa len stretnú vo vyhradenej miestnosti na palube, aby sa spoločne vybrali k autobusu či lodi.
