Lagos, Tavira, Faro. Hľadáme najkrajšie miesta Algarve

Lagos, Tavira, Faro. Hľadáme najkrajšie miesta Algarve

Teplo, obrázky pobrežia a lacné letenky boli dôvodom mojej jesennej návštevy Algarve. Portugalsko ma ani tentoraz nesklamalo. Za dlhší víkend som každý deň navštívila iný kút rozmanitého regiónu. A do Algarve som sa stihla zamilovať.

Chystáš sa ho navštíviť tiež? V mojom sprievodcovi nájdeš všetko, čo som za predĺžený víkend videla. Ktoré z nich sú tie najkrajšie miesta Algarve?

Faro

Faro je v celku obyčajné. Niektorí mi povedali, že je prehliadané a podceňované. Že je to v skutočnosti rozprávkové opevnené mesto. Starobylé, ale živé, so skvelými nákupnými možnosťami. Na môj vkus použili priveľa superlatívov.

Nechcem tým povedať, že by sa na Faro zle pozeralo. Naozaj je (čiastočne) obkolesené pekne zachovalými mestskými hradbami. Má pár úzkych ulíc a pôvabné historické centrum. Tam som objavila nejednu krásnu pamiatku alebo staršiu budovu. Mestom sa dá premotať, len nečakaj, že ti to vydá na dva dni obdivného híkania.

Faro je skrátka metropola. Dopravný uzol. Centrum. Ideálny východiskový bod. Všetky tie veci, čo vystihujú, že je top miesto, z ktorého sa dá vyrážať na výlety. Aj jeho atmosféru. Tá je naj navečer. Od momentu, keď nad parkom Ria Formosa začne zapadať slnko. A postupne sa v uliciach a v prístave rozožnú svetlá.

Lagos

Pri vyhľadávaní videnia hodných miest Algarve sa mi ako prvé ukázali poriadne fotogenické útesy. Vypátrala som, že sú prístupné z niekoľkých pobrežných mestečiek. Najviac sa mi pozdával menší Lagos. Už keď som večer vystúpila z vlaku, som vedela, že som si vybrala dobre.

Ulice boli príjemné, bezpečne pôsobiace. Vysvietené ako vianočný stromček a celkom živé. I keď, už bolo vidieť, že sezóna skončila. Pár ľudí sa prechádzalo, pár ľudí sa pozbieralo v baroch. V takých typických britských „hangoutoch“ s vodavým pivom a šípkami. A obsluhou vytvárajúcou dojem, že hovorí lepšie po anglicky než po portugalsky.

Ráno, za svetla, boli ulice celkom prázdne. O to viac vyniklo, že Lagos je príjemnejší, čistejší a elegantnejší ako Faro. Prechádzala som pomedzi domy, mieriac do prístavu, a občas narazila na nejakú pozoruhodnosť. Do Lagosu som šla na deň, kvôli útesom.

Bolo mi jasné, že nebudem mať kedy obiehať pamiatky, takže som si o nich pred cestou ani nič nezisťovala. Ale ak ťa čarovné a staré miesta zaujímajú, vedz, že tam sú.

Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma. V Lagose ma všetky cesty viedli…K útesom. Ale i do prístavu. Mesto má príťažlivú marínu. „Domáci“ (Briti, čo tam kúpili dom) sa tam už z rána zbiehajú. Posedieť a pokecať si pri káve s výhľadom na lode. Alebo za športom.

Cestou k nej som prechádzala cez úzky, zdvíhací most, čo „vypúšťa“ elegantné rekreačné jachty a rybárske lode na more. I tie, ktoré miera k magickému pobrežiu a do jeho neširokých štrbín jaskýň.

Pobrežie a útesy Lagosu

Z maríny, popri vode, vedie dlhočizná promenáda priamo k môjmu vytúženému cieľu. Asi 1.5 km za pevnosťou Forte da Ponta da Bandeira sú za sebou zoradené Praia da Batata, Praia dos Estudiantes, Pinhao Beach, Praia Dona Ana, Praia do Camilo, Praia dos Pinheiros, Praia da Balança, Farol da Ponta da Piedade, Ponta da Piedade, Martin Barranco Beach a Praia do Canavial.

Tieto patria k Lagosu. V podstate ale útesy a pobrežie nemá konca, mohla by som ho sledovať snáď až do Lisabonu.

Útesy a pláže sú spojené vychodenou „divokou“ cestičkou. Tú som si musela nájsť. Začínala niekde pri Praia dos Estudiantes a reštaurácii Mar. Jej „vchod“ vyzeral na prvý pohľad ako smetisko.

Ľahšie by sa na ňu napájalo od Praia Dona Ana. Je to vraj jedna z najkrajších pláží sveta. Na jeseň poloprázdne príjemná, v lete príliš obľúbená.

Chodník viedol pozdĺž útesov. Na ich úplný kraj, kde sa mi až točila hlava pozerajúc dole na more každého odtieňa modrozelenej. Striedali sa mi pred očami dlhé úseky piesku, malé pláže zastrčené v odľahlých zátokách. A opäť more, tentoraz zarámované ozrutnými skalami.

Najviac sa mi páčil Ponta da Piedade. Je taký najrozmanitejší, najdramatickejší. Aj to okolo neho najviac udržiavajú. Viedli od neho drevené chodníky. Vľavo. Vpravo. I rovno nadol, strmým schodiskom.

Od vrcholu útesu až po vodu, kde sa mi ukázali podmaňujúce skalné útvary, formované silnými vlnami Atlantiku. Ktoré ma výdatne osviežili, keď som podišla bližšie.

Skrátka, boli parádne. A z každého uhla jedinečné. Iné z vtáčej perspektívy. Iné keď zbehneš k pláži, keď sa hodíš do vody. A úplne iné z lode plaviacej sa popri najrôznejšie vytvarovaných bralách.

Z lode, ktorá malými otvormi, úzkymi skalnými oblúkmi vchádzala do malých, útesmi ohraničených lagún. Tak blízko, tesne k nim, že som sa ich mohla dotknúť. Právom ich radím medzi najkrajšie miesta Algarve.

Ria Formosa

Prvé, čo som si všimla, prichádzajúc vlakom do Fara, bol horizont. More posiate zelenými „fľakmi“. Národný park Ria Formosa, jeho bahnite lagúny a bariérové ostrovčeky, ktoré obklopuje slaná voda. Odliv ich vyzlečie až na kameň. Príliv niektoré z nich úplne skryje.

O parku Ria Formosa, rozprestierajúcom sa medzi pobrežím a otvoreným oceánom, som čítala, že je jeden zo siedmich prírodných divov Portugalska. Útočisko sťahovavých vtákov. Domov rybárskych spoločenstiev. Tajomne tradičný kút Algarve.

Ustricové farmy, jeden z dôležitých "biznisov" v Ria Formosa.

Ja som sa tam vybrala s 5-hodinovou organizovanou plavbou z prístavu Faro. Mohla som ísť i na vlastnú päsť, ale deň predtým som nachodila asi 16 km a chcelo sa mi len sedieť a neriešiť.

Z prístavu sme vyplávali ráno o 10.00. Takmer celý deň sme sa plavili pokojnými vodami Ria Formosa na pohodlnej lodi. S kapitánom, ktorý nám o lagúne a jej ekosystéme, kultúre a tradíciách čo-to porozprával.

Zobral nás i tam, kde „končí“ Portugalsko a začína Atlantik.

I na ostrovy, ktoré sme mohli preskúmať bližšie. Prvou zastávkou bola Ilha Deserta. Opustený ostrov. Takmer. V lete sa tu točí jedna loď za druhou. Na pláži býva hlava na hlave, po chodníku chodia turisti ako husičky.

V zime sme ho mali sami pre seba. Užili si kilometre piesku a porastu bez konca, popri ktorom sme prechádzali dreveným chodníkom až k majáku. Jediné, čo ma mrzelo, že nedalo skočiť do čistých vôd. Teda, nie bez toho, aby som si vylovila zápal pľúc.

Chceš najkrajšie miesta Algarve navštíviť?

Nevieš ako na to? Zisti v článku "Výlet do portugalského Algarve šikovne a lacno", ktorý som napísala pre travelhacker.blog.

Z Ilha Deserta sme pozerali „oproti“, na pár domčekov pri pláži. Na mestečko Farol. Stačila krátka plavba, a zrazu sme z Farolu pozerali na Opustený ostrov. Aj Farol má maják a turistov. Hoci to na prvý pohľad, minimálne v novembri, tak nevyzerá.

Je tu parádna pláž a niekoľko reštaurácií. Väčšina domov, čo stojí na tých dvoch uliciach, slúži v sezóne turistom. Dokonca natoľko, že aj v noci býva rušnejšie. Od neskoršej jesene, keď chodia len denní návštevníci, mesto stíchne. Prerába sa, dovolenkuje, chystá na ďalšiu sezónu.

Z Farolu nás morské prúdy zaviedli do Culatry, dedinky na druhom konci rovnakého ostrova. Ale úplne odlišnej. Culatra patrí, na rozdiel od turistického suseda, takmer výhradne domácim. Neprenajímajú, živia sa rybolovom.

Turisti sem chodia akurát cez deň. Pozorovať, ako rybári pracujú so sieťami. Prejsť sa pomedzi roztomilé domy a pláže bez konca. Ale najmä vychutnať si tie najlepšie úlovky v miestnych reštaurácií.

Posledný pohľad na čajky obletujúce rybárske bárky. Ešte sa vymotať cez siete do svojej lode a mohli sme vyraziť späť do mesta Faro. A tešiť sa z výhľadu na jeho približujúcu sa pevnosť. 

Tavira

Ani by som nepovedala, že si za tri dni dokážem poskladať taký rozmanitý program. Posledným kúskom skladačky bola maursko-portugalská Tavira. I keď nebola mojou prvou voľbou. Veľa blogerov totiž pretláčalo mesto Olhao. Tam ale podľa recepčných v hosteli nič nie je a poradili mi Taviru.  

Tavira je vraj jedno z najkrajších miest Algarve. Obrázky dávali tvrdeniu za pravdu. Naživo mestečko až postupne odkrývalo svoje tajomstvá. Idúc od železnice smerom k centru sa mi najskôr sem-tam ukázala nejaká veža.

Neveľký kostol na malom námestíčku. Postupne sa pridávali biele steny domov, na ktorých „svietili“ modré obkladačky azulejo.

Dláždené ulice sa stále viac zužovali. Vedúc k zrúcanine hradu vytvárali labyrint s historickými budovami, dýchajúcimi maursko-portugalským vplyvom. Nad nimi sa týčil kostol a pozostatky hradieb. Z pôvodnej slávy ostal len tieň, to ale mi nebránilo hradby celé obísť a kochať sa výhľadom na ulice, ktorými som ešte pred minútami šla.

Už tu mi bolo jasné, že Tavira má neskutočný šarm. A to ma ešte čakala cesta k jej highlightom. Tým bol, i pre mňa, kamenný most cez rieku Gilão, na ktorej sa v čase prílivu odráža história. Dnes naň nesmú autá, takže sa po ňom dá prechádzať a fotiť z každého uhla.

Od mostu vybieha niekoľko ulíc. Od námestia Praça da República sa tiahne promenáda, kde stojí zopár príjemných kaviarní. Môžem potvrdiť, že v takom krásnom prostredí aj Pastel de nata chutil ešte viac. Ďalšie ulice vedú mostu za chrbát a ponúkajú nevšedné uhly na fotky.

Alebo cez neveľké námestie na druhú stranu Taviry, kam sa oplatí aspoň nakuknúť a potúlať sa pár uličkami.

 Navštívil si už tento rozmanitý región? Ktoré sú podľa teba najkrajšie miesta Algarve?

 

 Ďalšie destinácie, ktoré by ťa mohli zaujímať:

This Post Has 2 Comments

  1. Petronela

    Súhlasim. že na Faro stačí bohato 1-2 dni. Jeden na mesto a prístav, historické centrum vnútri hradieb prejdete za hodinu, druhý na výlet do rezervácie. Nutnosť mať tu ubytovanie je : prílet večer a fakt , že tu neexistuje úschovňa batožiny ( na parkovisku letiska sú skrinky, ale dosť často nefungujú a sú len na pár hodín), čo je problém celého západného Algarve.
    Taviru nepoznám, prešli sme za 6 dní peši, na bicykli a autobusom len západnú časť pobrežia.
    Podľa mňa je, ale číslo 1 pobrežie od Lagosu na západ po Praia da Luz ( najmä východ slnka nad oceánom z útesov na Ponta da Piedade ), č.2 pobrežie od rybárskej dedinky Alvor po Praia da Rocha v meste Portimao a č.3 pobrežie Sagres od rybárskeho prístavu, pevnosť Sagres až po mys svätého Vincenta, juhozápadný cíp Európy, kde slnko zapadá do oceánu.
    V období od novembra do marca západné Algarve nedoporučujem. Je tam síce ako u nás na jeseň alebo na jar, ale častejšie prší a príšerne fúka 25-30 km / hodinu, v nárazoch aj 50 – 80, a to vždy ( aj v najhorúcejšom lete ) studený vietor od pevniny, vánok alebo bezvetrie tam neexistuje. Máloktoré ubytovanie má kúrenie, to na Algarve takmer nepoznajú. Môžete tak akurát navštíviť kostoly a múzeá a mestečká vo vnútrozemí s historickými centrami. Voda v oceáne je ľadová, len v auguste, keď sa zadarí má až 20 stupňov. Boli sme tu na prelome jún-júl : od západu do východu slnka 14-16 stupňov, ochladzuje sa prudko behom pár minút o 10 stupňov, cez deň 23 – 26, pocitovo maximálne o 5 stupňov viac, aj pri úplne jasnej oblohe, ale slnko Vás za hodinu spáli do červena, teplota vody 16. Ulice v Lagose a ani pláže neboli preplnené, skôr poloprázdne, aj keď tam bol akurát festival piva, a predtým preteky plachetníc a to platilo aj pre Luz, Sagres, Alvor aj Portimao.

Pridaj komentár

Jana Kristeková

Závisláčka od cestovania, ktorá sa plaví svetom na palube zaoceánskeho kolosu. A píše o tých naj miestach a momentoch, na ktoré pri tom narazila.