Vo Francúzsku som mala vždy vysnívané dve miesta. Paríž, kam som sa zatiaľ nedostala, a už ma ani tak neláka. A „ten hrad uprostred mora“. Mont Saint Michel. Isto ho poznáš z obrázkov i ty. Aký je v skutočnosti a kedy ho navštíviť, aby si nebol udupaný davom?
Táto parádna pevnosť sa týči v zátoke, ktorá spája Normandiu a Bretónsko. Moju pozornosť upútal už z diaľky. Hoci nie tak, ako som ho poznala. Na obrázkoch som vždy videla celý komplex obkolesený vodou. Vodu počas mojej návštevy nahradila pláž. Odliv, ktorý miestu priniesol zase iné čaro.
Pevnosť bolo vidno na kilometre. Hneď si všimneš nízkymi múrmi obohnané skaliská ostrova. A nad nimi až nerealisticky posadený kláštor. Každý metrom bližšie bol väčší a väčší. Až som zrazu stála pod pevnosťou, vyzerajúc pri nej ako drobný hmyz.
Cez bránu Porte de l´Avancée, jedinú, ktorou sa dá vstúpiť, som sa vrátila do stredoveku. Hneď sa mi vytrčila vysoká kostolná veža Abbaye du Mont Saint Michel, ktorá bola mojím cieľom. Dostať sa k nej dá úplne jednoducho.
Vedie k nej v podstate jediná hlavná ulica. Grand Rue. Už od nepamäti na nej stoja obchody so suvenírmi a jedlom. Hoci v minulosti vyzerali úplne inak. Objavila som na nej i neveľký kostol a pár historických domov. Niektoré slúžia ako múzeá, kde nahliadneš, ako tých pár obyvateľov mesta žije.
Ulica dnes ponúka i pohľad na súčasný turizmus. V budovách sú hotely, obchody so suvenírmi a (komerčné) reštaurácie. Valia sa ňou davy. Najväčšiemu ruchu sa dá vyhnúť. Prebehnúť sa po hradbách, z ktorých sa môžeš pozerať na nekonečné pláže alebo more.
Z ulice Grand Rue vybieha pár ďalších. Sú také úzke, že som mala problém rozpažiť. Všetky stúpajú popri mohutných kusoch kameňa, z ktorých sú vyčarované oku lahodiace stavby. Vedú strmými, dláždenými schodmi, ktoré sú síce pekné na pohľad, ale horšie na chôdzu. Kým sa dostaneš ku kláštoru potrápia kondičku.
Na samom vrchu som lapala po dychu i z iného dôvodu. Nevedela som, kam sa pozrieť skôr. Či si vychutnávať pohľad na opátstvo, jeho majestátnosť, architektúru a vežičky. Alebo rozbehnúť obdivovať výhľad do nekonečna.
No neskôr som sa pustila chodbami popod klenuté oblúky a popri nekonečnom stĺporadí benediktínskeho opátstva. Chrámu a nedobytnej pevnosti, na ktorej sa spája románsky a gotický štýl. Druhou cestou, kde zeleň vystriedala kamene, som sa vydala naspäť na hlavnú ulicu. No po pár hodinách som mala pretĺkania sa dosť. Vymotala som sa z turistického šialenstva a išla krásu obdivovať s úctyhodnej vzdialenosti.
Zaujímavosti o Mont Saint Michel:
- Hradby vybudovali proti novej zbrane – kanónu. A fungovali. Hoci Angličania obsadili zvyšok Normandie, opevnený ostrov im (ani nikomu inému) do rúk nepadol.
- Takisto je odnepamäti pútnickým miestom. Hoci pútnici to v minulosti mali náročnejšie. Dnešná prístupová cesta neexistovala a museli čakať na odliv. Bola to neľahká úloha i vďaka faktu, že St. Michel má vraj najvyšší rozdiel medzi prílivom a odlivom v Európe.
- Prvá cesta spájajúca ostrov s pevninou bola vybudovaná koncom osemdesiatych rokov. Tá ale zahatala tok vody a Mont St. Michel sa stal súčasťou pevniny. Tí, čo navštívili kláštor kedysi, si isto všimli autá, ktoré parkovali priamo pod ním.
- Parkovisko pod hradom je ale minulosť. Dnes na mieste starej cesty stojí elegantný most, ktorý umožňuje pohyb vody, a zachováva ostrovný charakter jedného z najkrajších kútov Európy a dedičstva UNESCO.
Mont Saint Michel prakticky a (ne)turisticky
⇒ Na vlastnú päsť sa sem nechodí najjednoduchšie. Ak prichádzaš loďou do prístavu Le Havre, môžeš využiť ponuku lodných výletov. Ak ťa zaujíma história, choď so sprievodcom. Ak chceš mať voľný čas a o minulosti si prečítaš, stav na výlety ponúkajúce transfer a voľný čas.
⇒ Na vlastnú päsť sa dá na ostrov dostať pešo, na bicykli, autom alebo vlakom. Všetky informácie nájdeš veľmi podrobne rozpísané na tejto stránke.
⇒ Ostrov počas odlivu obklopujú pláže do vzdialenosti viac ako 10 kilometrov. Mnohí sa tam púšťajú za nevšednými uhlami na fotky. Neodporúčam zabehnúť priďaleko, aby si nedoplatil na rýchle a nebezpečné prílivy. Pláže sa dajú objaviť so sprievodcom. Ako na to zistíš v infocentre pri parkovisku.
⇒ V súčasnosti je parkovisko a zastávka autobusov cca 2.5 kilometra od obce. Na trase premáva bezplatná kyvadlovú doprava i koče. Najkrajšie je ale k hradu prejsť.
⇒ Pútnická obec má menej ako 50 obyvateľov a láka už takmer 3 milióny návštevníkov ročne. Davom sa úplne vyhnúť nedá. Najlepšie je necestovať v lete, počas školských prázdnin a cez víkendy, hlavne tie predlžené. Menej ľudí býva tradične neskoro na jeseň, v zime a skoro na jar. Čo sa týka časov, dobrou voľbou je návšteva neskoro popoludní (asi po 15.00 hod.) Alebo skoro ráno. Výletné autobusy a veľké skupiny sú v mestečku medzi 9.30 a 4.00.
⇒ Mont Saint Michel je prístupný celý rok. Sú ale i dni, kedy cesta zmizne a je opäť ostrovom. Ak ho chceš vidieť takto alebo mať istotu, že nemusíš do dediny plávať, pozri si rozvrh prúdov.
⇒ Obec nemá otváracie hodiny ani vstupné. Ďalšie atrakcie, ako múzea či Abbaye du Mont Saint Michel sú platené. Vstup do Abbaye du Mont Saint Michel je 10 EUR pre dospelých a je zadarmo pre občanov EÚ alebo trvalých občanov Francúzska do veku 25 rokov. Lístky sa predávajú pred vchodom do opátstva. Alebo on-line, aby si nemusel čakať v rade.
⇒ Veľa ľudí mi odporúčalo ochutnať miestnu špecialitu, „omeletu pútnikov“. Pri pohľade na plnku ma prešla chuť. Pár našich turistov si ale chválilo reštauráciu La Mère Poulard. Pozor, je poriadne drahá.
⇒ Celkovo som ale na reštaurácie, a ich ceny a kvalitu, veľa chvály nepočula. Zhodli sme sa, že najlepšie spravili tí, čo si zbalili piknikový kôš.
