„Občas bývajú aj inteligentné technológie proste poriadne blbé.“
Stalo sa to ešte v čase, keď som pracovala na výletnej lodi na exkurziách.
Predávala som výlety staršiemu manželskému páru. Rýchlo si vybrali a už stačilo len vydať lístky. Tu však nastal zádrhel.
Nahádzala som údaje do systému a vytlačila doklad, no pri kontrole sme zistili, že kým pani má lístky v poriadku, na tých pánových sa vynímalo slovo infant, teda batoľa.
Hovorím si, šmykla sa mi ruka, nahodím ešte raz. Vytlačila som lístky opäť a pozerám na rovnaký bizár.
To už pán začína šomrať, že čo sa to deje. Nič nikde nefunguje a už predtým nemohol čerpať svoj nápojový balíček. Vraj mu nemôžu dať alkohol kvôli veku.
Vtedy mi zablikala kontrolka a otvorila som jeho osobné údaje. Záhada sa razom vyriešila.
Do systému sa zle natiahli dáta z cestovného pasu a pán mal podľa neho presne nula rokov. Vlastne sa ešte ani nenarodil.
Inak nie, na lístok batoľaťa by cestovať nemohol. Tie totiž chodili na výlety zadarmo, no nemali nárok na sedadlo. Museli sedieť rodičom na kolenách.
Nebolo teda zbytočné tlačiť lístok pre batoľatá, keď aj tak neplatia? Ver, že nie. Zistili sme to celkom krutým spôsobom.
Raz sme to zanedbali, nedávali sme detských „neplatičov“ do systému poriadne a na Islande sa nám to vypomstilo. V severskej krajine totiž museli mať batoľatá v autobuse autosedačku.
Lenže detí do troch rokov bolo v systéme menej ako v skutočnosti, a teda autosedačky chýbali. Touroperátor dokázal problém vyriešiť, no výlety odišli s poriadnym zdržaním.
