Nehody sa stávajú vo vzduchu, na cestách a nevyhýbajú sa ani moriam. Incidenty sa, našťastie, zriedka končia tragicky. Ich príčinou niekedy býva stret s nejakým objektom.
Médiami neraz preletela správa, že ten objekt bola iná loď, pre kompletný trapas aj tej istej spoločnosti. Inokedy sa kolosu do cesty priplietlo mólo. Stalo to aj nám na ostrove Roatán.
Pomaly sme sa blížili k pobrežiu, no väčšina zamestnancov netušila, kde sme, keďže sme nemali čas čumieť z okna. Loď meškala, a teda bolo dosť práce.
Ja som práve vyzdvihovala materiál z tlačiarne na 4. palube, keď zrazu prišla rana. V sekunde za ňou nasledoval signál pre poškodenie.
Čo má vtedy posádka robiť?
Stačí ostať na 4. palube alebo vyššie a pokračovať v činnosti.
Jasné.
Niektorí ľudia sa rozpŕchli ako splašené husi. Našli sa i takí, čo dokonca behali so záchrannými vestami. A imigračný dôstojník aj s notebookom, lebo však ho nenechá na palube v prípade opustenia lode.
Dobre.
Vtedy nám už touroperátori na pevnine posielali na mobily videá nášho „veľkolepého“ príchodu do prístavu.
Ako sa ukázalo, prístav bol tým, do čoho loď nabúrala. Neboli sme v nebezpeční, len trápne slávni, pretože video z incidentu dodnes behá po internete.
Vidno, ako sa loď veľkou rýchlosťou valí do prístavu, zrejme neschopná spomaliť pre technický problém. Pokus znížiť rýchlosť spustením kotvy nevyšiel.
Kotva sa zachytila medzi loď a mólo a zafungovala ako otvárač na konzervu.
Vážne poškodenie sme, našťastie, nemali. Zakotvili sme, a kým si pasažieri užívali pláže Roatánu, diera zmizla a my sme mohli pokračovať v ceste.
Mólo opravovali oveľa dlhšie, čím sme na nasledujúce mesiace obmedzili prevádzku našej aj iných lodí.
Paradoxne, väčší prúser nás čakal v nasledujúcom prístave, na Belize, kde sme veľmi neskoro zakotvili, a k tomu nás poriadne zdržali imigračné procedúry.
