Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? Tieto miesta kričia “áno”

Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? Tieto miesta kričia “áno”

Stovky slnečných dní a pláže. A potom ešte viac pláží. I preto je ostrov Cyprus, alebo skôr jeho južná strana, u nás čoraz obľúbenejšia.

Čo ale Severný Cyprus? Čo okrem kasín, turistických letovísk a tureckej armády si pod týmto názvom prestavíš? Išiel by si?  

Ja som od Severného Cypru veľa nečakala. No za tých pár mesiacov ma poriadne prekvapil.

Každý týždeň som objavila dôvod, prečo sa oplatí Severný Cyprus navštíviť. Či už to bola chutná kuchyňa, fascinujúca história a pamiatky, ktoré pripomínajú zmes kultúr, čo sa na ostrove, a na jeho severnej časti, vystriedali.

Miesta, pre ktoré sa oplatí navštíviť Severný Cyprus (obsah):

1. Famagusta (Gazimağusa)

Miesto, kde som sa ocitla tvárou v tvár celej, občas bohatej a inokedy poriadne krutej, histórii (Severného) Cypru. Niežeby ostatné mestá mali inú minulosť, no tu sa mi jej obdobia zdali najviac „čitateľné“.

Za jeden deň, strávený vo Famaguste a jej okolí, som cestovala v čase. Od zlatých antických čias Salamisu po skazu, ktorú prinieslo rozdelenie ostrova, viditeľnú najmä vo Varoshi.   

Nálezisko Salamis
Mesto duchov Varosha

Turisti, ktorých som sprevádzala, zakaždým híkali nad tým, koľkými rukami Cyprus za svoju existenciu prešiel. Ono to ani inak byť nemohlo. Cyprus vždy lákal svojich susedov ako sexoš od vedľa. Pretože ten, kto kraľoval ostrovu s výbornou polohou na križovatke obchodných ciest, kraľoval biznisu.

Aj vďaka Famaguste, ktorá sa rozvinula v jeden z najvýznamnejších prístavov Stredomoria. Prosperovala najmä za vlády Lusignanov.

Keďže nemali hlboko do vrecka, podporovali okrem rozvoja mesta aj stavbu kostolov. Medzi nimi vynikla gotická Katedrála sv. Mikuláša, postavená podľa vzoru katedrály v Remeši. Bola klenotom Stredomoria, korunovačnou katedrálou a miestom posledného odpočinku kráľov.

Spoznáš v budove ešte katedrálu?

Benátske opevnenie

Takisto dali postaviť Otelovu vežu, s ktorou sa spája veľa príbehov. Podľa jedného z nich sa miestom a dejinami ostrova inšpiroval Shakespeare vo svojej hre Otelo.

Veža mala obranný význam. Vylepšili ju benátski nasledovníci, ktorí ju upravili na delostreleckú pevnosť a vybudovali hradby. Ich obranný systém s niekoľkými vstupnými bránami, dlhý 3 kilometre, sa zachoval v neuveriteľnom stave.

Benátske múry sú dnes prístupné pre turistov. Môžeš na ne vyliezť, prechádzať sa po nich a obdivovať výhľad. Z vrcholu sa ti ukážu ulice a námestia starého mesta. Jeho kúzelné pamiatky, ale aj ruiny kedysi dôležitých stavieb, ktorých vo Famaguste nie je málo.

Ani mohutné hradby, ku ktorým ešte patrila priekopa, nedokázali zastaviť Osmanov. Teda, asi by ich zastavili, ale obyvatelia by bez zásob pomreli.

Posledná nedobytá pevnosť benátskeho Cypru padla v dlhom boji, ktorý stál veliteľa Mustafu Pašu 50 tisíc mužov a syna. Veliteľa Benátčanov Marca Antonia Bragadina to stálo kožu. Stiahli ho z nej zaživa.

Mešita Lala Mustafa Paša (pôvodne Katedrála sv. Mikuláša)

Dobyvatelia Famagustu upravili na svoj obraz. Najviac to schytala katedrála Lusignanov. Kresťanský chrám sa zmenil na mešitu. Veže padli, miesto nich vyrástol minaret. Hrobky vyprázdnili, oltáre zbúrali a všetky fresky zatreli na bielo.

Architektúra a fasáda ostali nedotknuté a budova má stále čaro. Ostáva jednou z najkrajších stavieb celého Cypru a dokonalou ukážkou gotiky. Hoci už nesie meno mešita Lala Mustafa Paša.

Kúsok stavby zakrýva obrovský figovník, ktorý stojí pred hlavným vchodom. Vysadili ho v čase, keď postavili chrám.

Varosha

Po Osmanoch prevzali moc Briti. S nimi prišlo ďalšie obdobie rozkvetu. Famagusta sa začala rozrastať aj za hradbami. Rozvíjala sa štvrť Varosha, kde prichádzalo najmä grécky hovoriace obyvateľstvo.

Premenila sa na atraktívne letovisko s luxusnými hotelmi, ktoré prezývali „Cyperské Monte Carlo“. Lákalo turistov zo západnej Európy, aj celebrity ako Sophia Loren.

Bohužiaľ, medzi turecky a grécky hovoriacimi stranami to už v tom čase vrelo. Na prevrat a snahu pričleniť Cyprus ku Grécku reagovalo Turecko. Jeho armáda ostrov čiastočne obsadila a prevzala na obsadenej časti kontrolu.

Varosha na okupáciu ostrova, ktorý stáročia čakal na zjednotenie, kruto doplatila. Keď turecká armáda začala obsadzovať Cyprus, grécky hovoriace obyvateľstvo z Varoshe ušlo na juh.

Čakali, že sa vrátia, takže si brali len to najnutnejšie. Doslova nechali všetko ležať, aj jedlo na stoloch, a utekali. Ostali po nich prázdne domy, hotely, školy, obchody s tovarom, pred ktorými stoja autá.

Prázdne ulice, dnes s popraskaným asfaltom, zarastené kríkmi, zakonzervované časom. A oplotené ostnatým plotom a strážené vojakmi.

Napraviť si náladu a chuť môžeš v cukrárni Petek. Ochutnaj typickú zmrzlinu Maraş Dondurma a tie najsladšie baklavy.

Výlety v blízkosti Famagusty:

Salamis

Staroveké grécke mesto leží asi 16 km od Famagusty. Kedysi bolo dôležitým obchodným centrom, ktorého rozlet ukončili prírodné katastrofy a nájazdy.

Slávne dni dnes pripomínajú masívne rímske stĺpy na mieste, kde bývalo cvičisko. Pekne zachovalá je i kúpeľná časť, kde tu a tam na stenách objavíš fresky. Alebo divadlo s kapacitou 15 000 sedadiel a parádnym výhľadom.

Na prechádzke ti budú robiť spoločnosť bezhlavé sochy

Kláštor sv. Barnabáša

Je zasvätený patrónovi Cypru, sv. Barnabášovi. Okrem kostola, ktorý je dnes múzeom ikon, je tu i jeho hrobka a archeologické múzeum.

2. Nikózia a Lefkoşa

Nikózia leží len 70 km od Famagusty. Ďaleko nie je ani historicky. Tiež sa tadiaľto prehnali všetky národy, ktoré som spomenula vyššie. I tu každý z nich niečo vybudoval, pribudoval, zmenil, priniesol, ale aj zničil.

Až tak ma nezaujímalo kade všade po Nikózii chodili Križiaci, Benátčana a Briti, a čo všetko postavili. Dostal ma fakt, že Nikózia je posledné rozdelené hlavné mesto na svete.

Ak si sa bez tejto informácie dočítal až sem, vedz, že Cyprus je rozdelená krajina. Má dve časti. Cyperskú republiku na juhu, kde sa hovorí po grécky. Uznáva ju celý svet a je členom EÚ.  A Severocyperskú tureckú republiku na severe. Uznáva ju Turecko. Nie je v EÚ, a dokonca ani na všetkých mapách.

Uprostred je pás územia nikoho. Nárazníková zóna OSN. Poznáme ju ako Zelenú líniu, lebo ju na mapu nakreslili zeleným perom.

Narazila som na ňu pri prechádzke mestom. Šla som celkom dobre vyzerajúcou ulicou a zrazu som sa ocitla pri ruinách. Opustené domy a obchody, s dierami po guľkách v stenách, strážili vojaci so samopalmi (na nich som foťákom nemierila).

Na území nikoho uviazlo aj medzinárodné letisko Nikózie, ktoré je dnes opustené a prísne strážené. Najbližšie letisko Cyperskej republiky je v Larnake. Odtiaľ sa do Nikózie dostaneš autobusom.

2 svety Cypru a Severného Cypru spájajú hraničné prechody, kde budeš potrebovať cestovný pas. Jeden z nich je na nákupnej ulici Ledra v Nikózii.

Sú si podobné architektonicky, inak sú ako oheň a voda. Hovoria rozdielnym jazykom, platia rozdielnymi menami (Euro a turecká líra), vejú tu iné vlajky. Ani meno nemajú rovnaké (Nikózia a Lefkoşa). Oba svety sú ale krásne. Tým svojím spôsobom.

Sever (Lefkoşa)
Juh (Nikózia)

Lefkoşa (Severný Cyprus)

„Turecká“ strana, ktorá ma ako Európanku fascinovala viac, mi pripomínala obrovské trhovisko. Voňal tu čaj a koreniny od výmyslu sveta. Obchodíky a stánky boli plné „zaručene pravej“ kože a „originálneho“ oblečenia svetových značiek.

Miesto bolo viditeľne špinavšie, hlučnejšie, živelnejšie. Atmosférou priam lákalo na prechádzku. Je jedno, kadiaľ som sa vybrala, vždy som skončila pri stavbe Büyük Han.

Moju najobľúbenejšiu časť Nikózie i Lefkoşe postavili Osmania ako Karavanserai (hostinec) pre pocestných. Do jeho srdca umiestnili mini mešitu s fontánou na umývanie sa pred modlitbou.

Hostel dávnych čias

Briti z budovy spravili väzenie, no napriek tomu dnes priťahuje pohľady ako umelecké centrum. Má niekoľko galérií a workshopov, obchodov so suvenírmi.

Najväčším lákadlom je vôňa kávy a čerstvého (syrového) boreku z kaviarne Sedirhan. Vždy som sa sem tešila na perfektnú (tureckú) kávu, silnú a hustú (a poriadne sladkú, ak si nedáš pozor). Alebo na osviežujúcu domácu limonádu s citrónom, rozdrvenou mätou a ľadom.

Kúsok za Büyük Hanom je Sulejmanova mešita s prvkami gotiky. Podobne, ako vo Famaguste, i toto bola kedysi výstavná a korunovačná katedrála Luisignanov. V jej príjemnom okolí sa striedala krásna architektúra, ktorá mi pripomínala rozprávky Tisíc a jednej noci, s barikádami a ruinami.

Za pohľad na tejto strane Nikózie stojí ešte Benátsky stĺp a veľmi pekná Kyrénska brána.

Kyrénska brána
Benátsky stĺp

Prejdi sa aj po romantickej Arapahmet. Pôvabnej osmanskej štvrti s malou mešitou.

Zo všetkých chrámov sa niekoľkokrát denne rozlieha volanie muezína.

Arapahmet

Nikózia (Cyprus)

Počuť ho až na druhú, „grécku“ stranu. Práve tam som objavila typickú európsku metropolu. Prechod hranicami bol vždy kultúrny šok. Zrazu som sa ocitla v modernom a čistom meste.

To, že bolo kedysi súčasťou arabského sveta ukazovala len klasická osmanská architektúra obchodnej ulice Ledra. Lemujú ju obchody aké poznáš aj z bratislavskej Obchodnej ulice, kaviarne a známe fastfoody. Ani tu ale nechýbajú pamiatky a zaujímavé miesta.

Páčilo sa mi múzeum Leventis, kde môžeš sledovať príbeh ostrova už od neolitu. Na troch poschodiach ťa čaká najstaršia a najlepšia zbierka archeologických artefaktov v krajine. Vďaka nej tisíce rokov mýtov a legiend začne dávať zmysel. Dá ti perspektívu, ktorú potrebuješ, aby si pochopil Cyprus.

Neobišla som ani obchodný dom Debenhams. Nešla som nakupovať, ale obdivovať 360-stupňový výhľad. Na 11. poschodí je vyhliadka – Shacolas Tower Museum & Observatory. Ukázala sa mi celá Nikózia. I vlajky na Kyrénskom pohorí.

Turecká a Severocyperská vlajka. V tme svietia.

Celkom pekné je i námestie Faneromeni, ktoré bolo centrom ešte jednotného mesta. Dodnes tu stojí pravoslávny kostol a škola. Priamo z námestia, a vlastne z celej Ledry, vybiehajú tajomné úzke uličky. Nájdeš v nich kaviarničky a zašité obchody so suvenírmi.

Áno, je tam čo robiť. Ale nemotaj sa len po Ledre. Ak zájdeš o niečo ďalej, zistíš, že aj Nikózia je opevnená hradbami. Nie sú také výnimočne zachovalé a jedinečné do výhľadu ako tie vo Famaguste, ale sú pekné.

Skús pohľadať aj cyperský pivovar s pivom podľa českej receptúry. Daj mi vedieť, ako bolo. Ja som ho totiž našla len na Instagrame.

https://www.instagram.com/p/B1bfblQHFfQ/?utm_source=ig_web_copy_link

3. Kyrénia (Girne)

Famagusta je historická. Nikózia rozdelená. Aká je Kyrénia? Turistická. Alebo nákupná. Napriek tomu, alebo práve preto, na mňa spravila dobrý dojem.

Pod horou Besparmak (=5 prstov) som našla na prvý pohľad nezáživné, obyčajné mesto. Tam, kde ma vyhodil autobus bolo malé námestie, obchody, reštaurácie. Účel, kúpiť SIM kartu, splnilo. Ale že by ma dostalo? 

Ešteže som mu dala šancu. Ďalej v uliciach jej neveľkého starého mesta sa miešala občas zanedbaná minulosť a turistická súčasnosť. Cestou som našla pár pamiatok, krajšie náznaky dávnych dôb.

No viac si pamätám živú atmosféra Kyrénie, ktorá je ako (ďalšie) trhovisko. Medzi hotelmi, reštauráciami, a pre Severný Cyprus tak typickými kasínami, si našli miesto stánky a obchody.

Objavila som v nich pestrú paletu chutí a vôní. Do nosa ti udrie hlavne vôňa sladkého lokumu a korenia, ktoré sa miešajú s vôňou kávy z malých kaviarní.

Prístav v Kyrénii

Takto „zariadené“ neširoké ulice ma viedli až do prístavu. Z kopca, pri mešite Ağa Cafer Paşa, som schádzala pôvodným a poriadne vražedným schodiskom. Dávaj si tam pozor.

Viem, o čom hovorím. Vytkla som si tam, cestou na lodný výlet, členok. Neviem, čo bolo lepšie. Že som celý večer po lodi skákala na jednej nohe. Alebo, že ma moji turisti cestou k busu podopierali. Ja som totiž ten výlet sprevádzala. Aspoň nikto nemôže povedať, že by výlety so mnou boli nudné.  :=D

Ak nechceš dopadnúť ako ja, môžeš to obísť po novšej ceste Küpdemir.

Kyrénsky prístav - lode a bývalé karobové sklady

Aj tak spomínam na prístav ako na najkrajšiu časť Kyrénie. Vždy bol rušný. V minulosti sa z neho vyvážalo čierne zlato – karob. Karobové sklady sa zmenili na reštaurácie a kaviarne. A obchodníkov vystriedali turisti.

Prechádzali sa dláždenými ulicami vedľa jácht a drevených (pirátskych) lodí, ktoré mali v ponuke moju obľúbenú aktivitu – lodné výlety.

Plavili sme sa pozdĺž pobrežia, užívali si pohľad na medovo-sfarbenú pevnosť a rušný prístav, ktoré sa nám vzďaľovali. Až úplne zmizli. A na šírom mori sme si vychutnali obed a kúpanie.

Pohľad z lode na vzďaľujúcu sa pevnosť a prístav

Na lodi sme boli aj počas osláv “Dňa mieru a slobody.” Pripadá na 20. júla. Zatiaľčo južná Cyperská republika vtedy smúti, na severnej strane ostrova sa oslavuje, napríklad vojenskými parádami.

Na 20. júla totiž pripadá výročie tureckej okupácie a rozdelenia ostrova.

Kyrénska pevnosť

Na pevnosť som bola neraz pozrieť aj z blízka, prešla som k nej pešou zónou pozdĺž prístavu.

Postavili ju, na obranu, ešte Byzantínci, no nimi to nekončilo. Každý z ich nasledovníkov jej niečo dal i vzal.

Má obdĺžnikovú štruktúru a 4 rohové veže. Je najstaršia a najlepšie zachovalá pevnosť ostrova. Nevidno to len z vonku, ale i vo vnútri. Pri skúmaní obrovského priestoru za hradbami som objavila cisternu, hrobku, kaplnku, výstavnú sieň i byzantský kostol.

Top je vrak lode, ktorá stroskotala pri pobreží Kyrénie ešte za panovania Alexandra Veľkého. Na obdiv je vystavená z každej strany. Je fascinujúce, že také staré obchodné plavidlo sa zachovalo ešte aj spolu s nákladom.

Vínne amfory ostali neporušené

Ďalším vrcholom je prechádzka po hradbách. Vysoko nad zemou môžeš sedieť na mohutných múroch. Pozerať na prístav v tvare podkovy a na rybárske lode, ktoré sa hojdajú na vode. A na šíre more. 

Letné večery v Kyrénii

Ani historickou lekciou lákadla Kyrénie nekončia. Toto mesto som, ako jediné, objavila i v noci. Od hlučného suseda, letoviska Ayia Napa, má ďaleko, no po zotmení sme sa nenudili.

Najmä v lete sa ukázala ako fajn miesto, kde si na terase, či v bare pod holým nebom, užiješ drink a pohľad na vysvietený prístav.

Vyraziť môžeš aj na plážovú párty. Obľúbenou lokalitou je Escape Beach Club.

Chceš vedieť, kde sú na Cypre tie najkrajšie pláže?

Escape Club a jeho pláž je dobrou voľbou aj cez deň. Lákajú ťa i ďalšie, možno aj prírodnejšie pláže? Niekoľko inšpirácií nájdeš v článku "Sprievodca cyperskými plážami: Ktoré sú tie naj?"

Kyrénska pevnosť za tmy
Večerná plavba

Výlety v blízkosti Kyrénie:

Hrad Hilarion

Poznáš ten pocit, keď sa vyrútiš zo zákruty a pred tebou sa objaví niečo veľkolepé? Ja som ho zažila dvakrát. Vo Francúzsku, keď sme sa blížili k Mont St. Michel. A na Cypre, keď sa mi pred nosom prvý krát zjavil hrad Hilarion, ktorý sedí na kopci v Kyrénskych horách.

Hovorí sa, že Disney podľa neho vymyslel hrad pre Spiacu krásavicu (alebo Snehulienku, ani naši lokálni sprievodcovia sa nevedeli dohodnúť).

Pôvodne byzantský kostol sa “vypracoval” na jeden z 3 križiackych hradov na severe Cypru. Lusignanovci ho premenili na 3-úrovňový hrad (dolný, stredný, horný) a spravili z neho letnú rezidenciu kráľa.

Dodnes sú všetky úrovne pospájané stovkou strmých kamenných schodov. Výstup na vrchol po nich nie je prechádzka, no najdôležitejší cyperský hrad sa ti za námahu odmení výhľadmi.

  • Stúpanie je poriadna makačka, ak už musíš ísť v lete, choď skoro ráno.
  • Odporúčam si zobrať so sebou vodu a dobré topánky. Áno, to, čo mám na nohách ja, sú žabky. Nie, tu som si členok nevytkla.
  • Ďalšie dva križiacke hrady, Buffavento a Kantara, sú tiež atraktívny cieľ. Síce sú z nich už len ruiny, ale takisto lákajú výhľadmi. A výstupom, ktorý preverí tvoju kondíciu.
Hrad Hilarion a jeho výhľady

Bellapais – dedina a opátstvo

Kúzelná horská dedinka pri Kyrénii má za chrbtom hory a pred nosom more. Tvorí ju pár úzkych ulíc s budovami, ktoré pôsobia dosť staro.

Niektoré z nich prepožičali svoje priestory butikom a remeselným obchodom s tradičnými suvenírmi. V iných ti navaria alebo ponúknu šálku tureckého čaju. K tomu zväčša podávajú aj úžasný výhľad.

Najväčším lákadlom je tu gotické opátstvo z 13. storočia. Hoci bolo poškodené a je v troskách, jeho krása ostáva. Neprehliadnuteľné a poriadne fotogenické sú hlavne jeho kamenné oblúky. Krásu opátstva ešte podčiarkne výhľad na okolité dediny a tyrkysové vody Stredozemného mora.

4. Guzelyurt

Mesto, ktoré leží asi 45 km od Nikózie, nie je typickou turistickou destináciou. Skôr sa dá povedať, že oň turisti zakopnú, len keď sa stratia.

A to je veľká škoda. Guzelyurt je verný svojmu názvu, ktorý v preklade znamená „Krásne miesto.“ Dokonale vystihne mestečko a najmä jeho okolie, kde sa rozprestierajú nekonečné citrónové a pomarančové háje.

Sú tu také populárne a chutné, že v meste dokonca slávia festival pomarančov. Pochutnať si na sladkom ovocí a posedieť si pred domom z pomarančov môžeš v júni.

Centrum najúrodnejšej oblasti Severného Cypru sa okrem ovocia pýši aj nejakými tými pamiatkami. My sme sa zastavili pri kostole Ayios Mamas. Vnútri je múzeum ikon, kde nájdeš aj jednu bizarnosť – obraz sv. Mamasa na levovi.

Na pobreží Güzelyurtského zálivu sme navštívili aj starobylé Soli. Nálezisko nie je veľké, ale je príjemné. Boli sme tu úplne samé. A v pokoji sme mohli obdivovať zvyšky antického gréckeho mesta. Najviac mi v pamäti utkveli nádherné mozaiky a zrekonštruované rímske divadlo, ktoré bolo vytesané do skaly.

A prefrčali sme obcou Korucam. Je to jediná dedina Maronitov na severe Cypru. Väčšina obyvateľov tu žije z poľnohospodárstva a takmer nič tu nie je. Kde inde by som sa ale vyfotila na traktore?

Na záver ešte jedna fotka z jazera pri Guzelyurte.

Ešte pochybuješ, že sa oplatí navštíviť Severný Cyprus?

Poznáš tam iné pekné miesta? Zdieľaj ich s nami.

 A potom si prečítaj ďalší článok:

Pridaj komentár