Dovolenka v Grécku je najmä o slnku, mori, parádnych plážach, vynikajúcom jedle či tancovačkách v milých tradičných obciach.
Zriedkavejšie v krajine poznávame mestá, a ak áno, mierime do Atén. A možno ešte do Solúna. Musím priznať, že Atény sa mi až tak nepáčili.
Oveľa viac ma dostalo mesto, od ktorého som to vôbec nečakala. Už pred cestou som počula, že Rhodes Town je krásny a historický, no výsledok bol oveľa veľkolepejší.
Venovala som mu 3 dni a niekoľko večerov, aby som ho spoznala čo najlepšie. V článku nájdeš prehľad miest, ktoré som navštívila, vyskúšala, alebo som to mala v pláne.
Ak hľadáš (historické) fakty, ušetrím ti čas. V texte chýbajú, no poradím ti, kde ich nájdeš.
Takisto ti odporučím miesta, ktoré nevynechať a upozorním ťa, na čo si dať pri ich návšteve pozor. Skrátka, ponúknem ti môj nadšený a občas aj kritický pohľad na Rhodes Town.
Mestské hradby
Rhodes Town dali opevniť rytieri Rádu svätého Jána začiatkom 14. storočia. V tomto prípade je časový údaj ozaj podstatný, pretože podčiarkuje, ako dlho už hradby stoja a napriek tomu vynikajúco vyzerajú.
Stále je nimi obohnané celé historické centrum, stále sú brány aj bašty v plnej historickej kráse. Výraznejšie je odtrhnutá akurát Brána svätého Pavla.
Opevnenie som obišla niekoľkokrát, aby som si ho obzrela z každého uhla. Dá sa zvonku obísť prakticky celé a obdivovať zhora.
Najviac sa mi páčil úsek od Brány svätého Atanázia (Saint Athanasios Gate) po Palác veľmajstra Rhodských rytierov.
Turisti venujú viac pozornosti prednej strane a jej bránam, ktorými vchádzajú do uličiek starého mesta. Má to logiku, je to bližšie z prístavov, kde im kotví loď, aj z novej časti mesta, kde ich veľa býva.
Takisto odrádza, že park pri opevnení na niektorých miestach neudržiavajú, a nie každému sa chce vyhýbať žihľave. Je to však pekný pohľad obohatený o zaujímavosti z informačných tabúľ.
Na veľa miestach som mohla vstúpiť bránou do ulíc, ale aj do priekopy, nad ktorou sa z oboch strán dvíhali vysoké múry. Ňou už vedie vychodená cestička s upraveným okolím, ktorou sa aj domáci radi prechádzajú.
Takisto prechádza po celom obvode hradieb, pod ktorými som bola ako mravec a pozerala sa s otvorenými ústami do výšky. Aj v tomto prípade sa mi veľmi páčil rovnaký úsek, plus obe strany okolo paláca.
Lenže ani tým sa možnosti skúmania hradieb nekončia. Na vnútorných múroch, ktoré obklopovali priekopu, som si všimla otvory, ktoré odhalili ešte vnútornejšiu časť hradieb.
Samozrejme, nie do každej môžeš bezpečne vliezť. Skúsila som to blízko Brány svätého Atanázia, odkiaľ, čo som zistila až neskôr, vedie k ďalšej úrovni cestička.
Na hradby
Na iných miestach sa zase dá na hradby vyliezť. Mne sa to podarilo pri Bráne svätého Pavla, niekde v okolí brány d’Amboise a pri prístave Kolona, odkiaľ vedie cesta na vežu De Naillac.
Na prechádzku priamo po hradbách som vyrazila od Paláca veľmajstra.
Za drobné vstupné som prešla až k bráne Kokkini (ňou sa dá vystúpiť, ale nie vstúpiť), kde sa ukázal nádherný výhľad na centrum aj moje obľúbené časti hradieb.
Bašty, brány a vysoké múry som zase mohla skúmať z výšky.
⚠️ Sklamal ma trochu antinávštevnícky prístup. Prechádzať po hradbách sa môžeš denne, ale len od 12:00 do 15:00, kedy najviac pečie. Lístky sa dajú kúpiť v pokladni Paláca, čo sa dozvieš, až keď vystojíš radu pri vstupe na hradby.
Palác veľmajstra Rhodských rytierov
Kedysi administratívne centrum Rádu rytierov svätého Jána je najvýraznejšou pamiatkou na slávnych obyvateľov mesta. Je to majestátna pevnosť, ktorú zazrieš z nejedného miesta Rhodes Town.
Na výnimočnosti jej neuberá ani fakt, že ju značne zrekonštruovali. Pôvodnú stavbu totiž z veľkej časti zničili, preto ju tesne pred druhou svetovou vojnou obnovili.
To, do akej miery presnú obnovu ide, nechám na historikov.
Palác som si išla pozrieť aj zvnútra. Najmä nádvorie a dlhé kamenné a mramorové schodisko, ktoré viedlo do palácových miestností, boli hodné veľkolepého sídla.
Vo vnútri som prechádzala miestnosťami so zbierkou stredovekého nábytku. Veľa (možno až priveľa) priestoru dostali podlahové mozaiky z rôznych častí Grécka.
Palác tak skôr ako múzeum uchováva zbierky, než hovorí o svojej histórii.
Kým text som našla ku každej mozaike či exponátu, v celej budove napríklad nebolo jedinej informácie o pôvodnom využití miestností. Možno preto, že neboli pôvodné.
⚠️ Lístky do Paláca sa dajú kúpiť aj online. Odporúčam ti možnosť využiť v sezóne a doobeda, najmä v prípade, že v prístave mesta kotví výletná loď
Staré mesto Rhodes Town
Obranné múry chránia historické centrum Rhodes Town. Zo súčasnosti do minulosti som prechádzala cez bašty, točité schodiská a mohutné kamenné brány.
Stredoveké uličky sú prevažne pešou zónou. Napriek tomu som neraz uskakovala pred rachotiacim skútrom. Raz to dokonca bolo aj s ministolíkom v úzkej ulici, kam natlačili vonkajšiu časť baru.
V labyrinte ulíc sa zachovali stavby z dávnych dôb, no dnes už má väčšina z nich úplne iné využitie. Najčastejšie hostia obchody so suvenírmi, bary, reštaurácie aj butikové hotely.
Z výšky na ne dohliada niekoľko podnikov s terasou aj veža Roloi. Na živé centrum sa z nej dá pozrieť až do večerných hodín, v prípade, ak je veža otvorená.
Blízko nej, od Paláca veľmajstra, sa tiahne Ulica rytierov, hlavná tepna, ktorá spájala sídlo vládcu s pôvodnou nemocnicou rytierov.
Ulice a námestia blízko veže a paláca veľmajstra sú najrušnejšie. Radšej venuj pozornosť uličkám, ktoré vybiehajú z tej Rytierskej.
Alebo sa vyber preskúmať zadnejšie časti, kam toľko turistov nezablúdi. Na zašitých miestach som objavila mačky, aj príjemný podnik, ktorý reklamuje najlepšie mojito v Rhodes Towne.
Naozaj chutilo výborne, hoci som nečakala, že nájdem pestrofarebný kubánsky bar Todo Bien s Che Guevarom v „stredoveku“. Vlastní ho domáci. Prečo? Lebo má proste rád Kubu.
Prístavy Rhodes Town
Rhodes Town má niekoľko prístavov. Niektoré akurát slúžia svojmu účelu – aby tam ľudia vystúpili a nastúpili na lode. Iné sú tiež príjemným miestom na prechádzku.
Kolona
Ako prístav Kolona, odkiaľ jednou cestou prejdeš k veži De Naillac. Druhou sa dostaneš k miestu, kde kotvievajú obrovské výletné lode.
Lode zaujímavé nie sú, no drevená cesta, ktorá k nim vedie, už áno. Rada som sa tadiaľ prechádzala cez deň aj za tmy. Na jednej strane som mala vlniace sa more, na ktorom sa hojdali lode, druhou sa tiahli obranné múry.
Mandraki
Ešte viac ma zaujal prístav Mandraki. Na hladine sa pohojdávajú veľké aj malé lode, turistické ponorky i pirátske koráby.
Čím rozbehnutejšia sezóna, tým viac stánkov sa pred nimi objaví, aby z nich predávali najrôznejšie výletné plavby.
Ak sa pozrieš cez stožiare, uvidíš sa za loďami črtať kamenné stavby. Veterné mlyny. Pôvodne ich tam v 14. storočí postavili 18, dnes ostali len tri. Navyše, ani nie sú všetky kompletné.
Napriek tomu pre mňa boli jedným z najobľúbenejších miest Rhodes Town. Často pri nich nebolo ani nohy, dalo sa tam len tak posedávať a pozerať na more a okolie.
Popri nich vedie dlhá promenáda k ďalšej obrannej stavbe – pevnosti Saint Nicholas. Dnes baštu a maják postavili v 15. storočí, aby chránila vstup do prístavu. Škoda, že aktuálne nie je prístupná.
Dobre sa na ňu pozerá od veterných mlynov, pri ktorých sa z druhej strany ukazuje veža De Nailac a vlny prudko narážajúce na pobrežie. Pevnosť nie je poslednou atrakciou na tejto strane mesta.
Ešte ďalej sú na vysokých stĺpoch sochy jeleňa a lane. Sú symbolmi ostrova Rodos, ktoré majú obyvateľov chrániť. Vraj proti hadom.
Oblasťou sa príjemne prechádzalo večer, keď je celý prístav krásne osvetlený. Aj v diaľke sa črtal svietiaci Palác.
Nádherný tu musí byť východ slnka. Kvôli tomu si však musíš privstať. V oboch prípadoch si dones nejaké občerstvenie, bar je iba na začiatku promenády.
Pláže Rhodes Town a Monte Smith
Grécko má niektoré z najkrajších pláží sveta. Skôr ich však nájdeš odhľahlejších kútov ostrovov, nie pri hlavných mestách.
Napríklad ma nenadchli pláže Heraklionu na Kréte, Zante na Zakynthose, ani v „metropole“ Korfu. Lepšie to je na Kose a v Rhodes Town.
Jeho pobrežím sa tiahne dlhočižná, na niektorých miestach piesočnatá, inde kamenistá pláž Elli. Podľa spisovateľa Lawrenca Durella je to najkrajšia pláž v Stredozemnom mori.
No, pán buď inde v Stredomorí nebol, alebo si zabudol okuliare. V apríli, keď som na Rodos prišla, bola pláž obsypaná bordelom, chaluhami, rákosím, proste všetkým humusom, čo more vyplavilo cez zimu.
Postupne ju však vyčistili a rozložili ležadlá.
Napriek tomu, že Elli podľa mňa medzi top grécke pláže nepatrí, je to príjemné miesto na strávenie pekného dňa na slnku.
Pláž je organizovaná, plná farebných slnečníkov a ležadiel. Lemujú ju taverny, bary, reštaurácie aj hotely. Zabaví ťa tu pestrá ponuka vodných športov, aj tých na súši. Napríklad je tam volejbalové ihrisko.
Ak sa chceš kúpať, vyber sa na východnú stranu. Na západe ostrova celoročne fúka, čo naznačí aj názov časti pláže – Windy Beach.
O kúsok ďalej je zase Sunset Beach, meno, ktoré vystihne najväčšie kvality tejto časti Rhodes Town.
Ak sa na západ slnka rád pozeráš, určite sa pred jeho začiatkom vyber cez časť Ialysos až k svätyni Archanjela Michaela Panormitisa, patróna ostrova. Keď tu už budeš, navštív aj svätyňu.
Ja som prišla na to, že na oblasť sa stojí za to pozrieť aj z výšky. Kúsok nad jaskyňou sa dvíha Monte Smith. Pohľad z kopca na mesto je proste parádny.
Stúpajúc hore popri pobreží som celú cestu híkala. Ako najlepšie sa mi zdalo miesto, ktoré je na Google mape ako Rhodes Western Shoreline Viewpoint.
Antické časy mesta Rhodes Town
Akropolou sa nazýva stavba v najvyššom bode mesta. Kedysi ju mali nielen Atény či Lindos, ale tiež Rhodes Town. Jeho akropolu postavili na vrchu kopca v 2. a 3. storočí pred naším letopočtom.
V tomto čase to bol skutočne kolosálny komplex s viacerými svätyňami, verejnými budovami, monumentálnymi chrámami a dokonca aj podzemnými priestormi.
Dodnes však prežili len jeho zvyšky – pár stĺpov a kameňov, ktoré matne naznačia dávnu veľkoleposť.
Napriek tomu ide o dôležitú a peknú historická lokalita. Nadchlo ma aj malé divadlo Odeion, kde ostalo len niekoľko miest na sedenie a orchester.
Na juhovýchodnej strane kopca zase stával starobylý, 210 metrov dlhý štadión. Doteraz objavili iba západné a severovýchodné rohy. Stále uvidíš naznačené dráhy, po ktorých sa občas niekto prebehne. Aj na pravé poludnie.
⚠️ Komplex je síce z centra ďalej, no bola tam infraštruktúra v podobe toaliet a reštaurácie. Všimla som si aj búdky na predaj lístkov, hádam nebude v sezóne nálezisko platené.
Throne Of Helios
Sprievodca mi počas prvého výletu odporúčal zaujímavú možnosť, ako sa zoznámiť s históriou ostrova. Je ňou 9D kino, vraj prvé v Európe.
Pripútali ma do sedačky, nasadili okuliare a počas asi 45 minút mnou triasli, desili ma svetelnými a zvukovými efektmi, poliali vodou.
Všetko iba preto, aby som sa cítila ako hlavná postava vo filme o dejinách ostrova, ktorý bežal na obrazovke. Bolo to fajn, páčilo sa mi, že jazykovo menej zdatní si môžu zvoliť češtinu.
Atrakcia je však skôr pre deti, 13 eur by som nabudúce radšej využila inak. Napríklad na pivo v podniku Beerõkouto.
