Snehové búrky, mínus 25 stupňov, žiadna viditeľnosť. Okolo teba sú len ľadovce a zamrznuté fjordy. A ľadové medvede, ktorých tu je viac ako ľudí.
To je jedna z tvárí, ktorú ti ukáže miesto u nás známe ako Špicbergy.
Aké sú tie ďalšie? Čím sú Špicbergy zaujímavé?
1. Zem bez zákona, no bez konfliktov
Súostrovie Špicbergy leží na polceste medzi pevninou Nórska a Severným pólom.
Od nepamäti, od momentu, keď si zem na ceste do Číny všimol na konci 16. storočia Willem Barentsz, prichádzali ľudia z mnohých krajín chytať ryby, loviť i fárať.
Ostrovy sa stali spoločnou medzinárodnou zemou a zdrojom surovín. Boli územím bez zákona a súdov, kde boli napriek tomu spory a konflikty výnimkou.
Volanie po zmene sa objavilo kvôli baníctvu a potrebe mať výhradné právo na zem a ložiská minerálov.
Bezvládie napokon ukončilo vyjednávanie po 1. svetovej vojne. Schválili ním Špicberskú dohodu, ktorá prisúdila ostrovy v Severnom ľadovcovom oceáne pod absolútnu suverenitu Nórska.
2. Suverenita s podmienkami
Nórsko však nedostalo Špicbergy len tak. Dohodli sa na podmienkach, ktoré platia i dnes.
Zabezpečujú krajinám, ktoré dohodu podpísali, rovnaké práva. Týkajú sa vstupu a pobytu, rybárstva, lovu, prírodných zdrojov i výskumu. Môžu byť obmedzené, ale nikdy nie na základe národnosti.
Veľmi dôležitou súčasťou dohody je podmienka, že ostrovy sa nemôžu využívať na vojenské účely. Nestoja tam žiadne základne, ani pevnosti, chráni ich len pobrežná stráž.
Krajiny sa tiež zaviazali, že sa budú snažiť, aby mali ľudia na lokalitu len minimálny vplyv. Ide predsa o výnimočný kus sveta a ekosystém.
Pod prísnou ochranou sú preto mnohé rastliny a zver. Chráni sa tiež kultúrne dedičstvo, ktoré sa zachovalo ešte z čias, kedy na ostrovy prvýkrát vstúpila ľudská noha.
Jednou z top pamiatok je už neexistujúca osada Pyramiden, ktorá podľa National Geographic patrí medzi najstrašidelnejšie miesta na svete.
3. Doba ľadová chráni naše plodiny
Všetko je „nahé“, takmer nič tu nerastie. Aj v lete sa musia soby k potrave doslova prebojovať. Viac ako polovicu územia pokrývajú ľadovce.
Všade je po celý rok poriadna zima. Aj preto sú Špicbergy jedným z mála miest na planéte, kde ešte človek nestihol zanechať hlboké stopy.
Paradoxne, práve nehostinnú lokalitu si ľudia zvolili, aby sme tam mali uskladnené milióny semien. Reprezentujú každú dôležitú odrodu plodín, ktorá je v súčasnosti dostupná.
Sklady v teplote okolo -18 °C ich chránia pred vymiznutím.
Súostrovie zároveň magicky priťahuje najmä vedcov a výskumníkov. Špicbergy sú živým laboratóriom. Môže za to ich strategická poloha na začiatku Severného ľadového oceánu.
Vďaka nej sa dajú skúmajú prúdy ovplyvňujúce klímu, aj geologické štruktúry, ktoré umožňujú odhaliť tajomstvá skorých období našej zeme.
Ľadovce sú zase zdrojom poznania z doby ľadovej. Z blízka sa dajú odhaliť tiež tajomstvá polárnej žiary a na život bohatých morských oblastí okolo súostrovia.
4. Kráľovstvo ľadových medveďov
Existuje živočích, ktorému sa v zajatí snehu a ľadu darí ozaj dobre. Ľadových medveďov je na Špicbergoch okolo 3000, viac ako ľudí.
Radi sa „vozia“ na ľadových kryhách, no vyskytnúť sa môžu v akejkoľvek lokalite.
Pobehujú po celom súostroví bez akýchkoľvek obmedzení a vôbec nie sú hanblivé. Stane sa, že si to namieria aj do osád.
Preto domáci opúšťajú príbytky výhradne s puškou. Aj my sme na túru na kopec za mestom Longyearbyen vyrazili s ozbrojeným sprievodcom.
Ale pozor, to, že niekto zbraň má, neznamená, že môže medveďa len tak zastreliť. Zviera je prísne chránené a už jeho rušenie či prenasledovanie je trestný čin.
Usmrtenie medveďa vyšetrujú pomaly ako vraždu. Strelec musí dokázať nielen, že to bolo v sebaobrane, ale i to, že vykonal všetky povinné „protimedvedie“ opatrenia.
5. Najsevernejšie plne fungujúce mesto
Longyearbyen vybudovali ako banícku základňu. Zrejme nikdy nepredpokladali, že narastie do takých rozmerov. Lenže postavili letisko, vďaka ktorému už mesto nebolo ani v zime izolované.
Jeho obyvatelia si začali užívať také samozrejmosti ako dennú tlač a čerstvé potraviny namiesto konzerv.
K baníkom sa časom presťahovali ich rodiny, a zrazu nastal dopyt po škole, pošte, odchode, banke, kaviarni.
Dnes je Longyearbyen rodinná komunita, kde žijú ľudia z viac ako 40 rôznych krajín. Komunita so službami, ktoré často prekonajú i v tie odľahlých oblastiach nórskej pevniny.
Nájdeš tu všetko vrátane najsevernejšie položeného bankomatu, univerzity, komerčného letiska a pivovaru.
Takisto je mesto plne funkčnou základňou pre turistov, ktorí navštevujú Špicbergy a východiskovým bodom výprav na severný pól.
6. Pestrofarebné domy uprostred mesačnej krajiny
Červené, modré, žlté. Domy v týchto farbách zdobia mestečko Longyearbyen, ktoré by sa inak stratilo vo fádnej mesačnej krajine.
Pomáhajú odlíšiť obydlia od úbočí hôr, ktorých nahotu ešte zvýrazňuje nedostatok stromov a kríkov.
Pekné a farebné kombinácie nie sú náhodné. Určuje ich miestna samospráva. Longyearbyen je jedným z mála miest, kde si nemôžeš nafarbiť dom ako chceš.
7. Tam, kde je „zakázané“ narodiť sa a zomrieť
Longyearbyen má len maličký cintorín, kde sa prestalo pochovávať už pred viac ako 70 rokmi. Po prvé je poriadne náročné vykopať v zamrznutej zemi hrob.
Vedci tiež zistili, že v studených podmienkach sa telo nikdy nerozloží.
Obrovská zima ho zachová spolu s potenciálnymi vírusmi a baktériami. Ak mal mŕtvy nejakú chorobu, chlad patogény zakonzervuje, a ak nebodaj rozmrznú, uvoľnia sa do prostredia.
Samozrejme, žiadny zákon nedokáže rozkázať nepredvídateľnému koncu ľudského života. Zákaz pochovávania však už znie menej senzačne.
Ak niekto na Špicbergoch umrie, organizuje sa prevoz pozostatkov alebo spopolnenie. S oboma sa spája kopa byrokracie.
A prečo by sa na Špicbergoch nemali rodiť deti?
Nemocnica na to proste nie je vybavená. Pre matku i novorodenca by to bolo veľké riziko, preto musí žena pred pôrodom Špicbergy opustiť.
8. Ostrovy len pre zamestnaných
Mnohé, vrátane vecí každodennej potreby, sa musí dovážať letecky. To je predovšetkým v zime veľmi komplikované počasím a celoročne veľmi nákladné.
Aj to je jedným z dôvodov, prečo na ostrovoch môžeš dlhodobo ostať len v prípade, že študuješ alebo pracuješ.
Hlavné odvetvia, ktoré prinášajú príjmy na Špicbergy a zamestnávajú aj cudzincov, sú výskum a turizmus.
Podieľajú sa i na rozvoji súostrovia. Pre a vďaka vedcom, študentom a turistom sa buduje infraštruktúra, zlepšujú sa služby a komunikácia.
9. V snehovom pekle chýbajú cesty
Súostrovie pretkáva len asi 40 kilometrov ciest. Žiadne z nich nenájdeš mimo osídlení. Žiadne nespájajú Longyearbyen, Barentsburg (ruská osada so sochou Lenina) a Ny-Ålesund.
Prečo ich nevybudovali viac? Neoplatí sa im to, lebo by ich aj tak pre sneh nemohli využívať. V zime ho býva toľko, že vidíš sotva na 2 metre.
Vodičom vtedy uľahčujú situáciu červené tyče. Ak zmiznú a nahradia ich vyhĺbeniny na odtok snehovej vody, znamená to, že sa blíži jar.
Najobľúbenejším dopravným prostriedkom Špicbergov sú, hlavne od decembra do apríla, snežné skútre. Uvidíš ich aj v lete úplne všade. Na ostrovoch ich je viac ako 4000. Raz toľko ako stálych obyvateľov.
Nechýbajú ani ich predajne, servisy a požičovne. Sú na každom kroku, pomaly častejšie než u nás autoservisy.
Nie každý však dokáže skúter šoférovať. Celkom bežne sa stáva, že turistov a neskúsených študentov, „lovia“ aj s dopravným prostriedkom z ľadovej vody.
10. Klimatické zmeny ostrovom neprospievajú
Globálne oteplenie ovplyvnilo i Špicbergy. K lavínam pribudli zosuvy pôdy. Častejšie prichádzajú teplé zimy s dažďom.
Trpia tým hlavne soby. Pôda zamrzne, nedokážu si vyhrabať trávu a hynú hladom. Pokus presídliť ich na pevninu nevyšiel. Zažili kultúrny šok a pre veľké množstvo trávy hynuli. Tentoraz z prežratia.
11. Ach, tá prohibícia
Nórsko ani Špicbergy nemajú pozitívny vzťah k alkoholu. Je to pozostatkom z obdobia baníctva, kedy majitelia baní netúžili po tom, aby ich zamestnanci neobmedzene chľastali.
Aj dnes kúpia domáci obyvatelia alkohol len v špecializovaných obchodoch a na špeciálnu kartu. Navyše, majú limit koľko ho za mesiac kúpiť môžu.
Turisti ich môžu využiť tiež, len sa preukazujú letenkou. Pasažieri a posádka lodí majú smolu, tí si musia pijatiku doviezť.
To sa, samozrejme, nevzťahuje na alkohol v baroch a reštauráciách, ani v najsevernejšom pivovare sveta, kde varia pivo z vody z ľadovca.
12. Bez topánok
Aj u nás na Slovensku je zvykom vyzuť sa, keď vstupujeme do domu. Na Špicbergoch sa vyzúvajú úplne všade. V kostoloch, múzeách, reštauráciách, v turistickej kancelárii.
Ešteže majú pripravené papuče pre zimomravých.
Tradícia tiež siaha až k baníkom, do čias, kedy boli uprostred osady funkčné uhoľné bane. Vyzúvaním sa predchádzali tomu, aby si uhoľný prach naťahali do vnútra.
13. Tam, kde je takmer 4 mesiace tma
Špicbergy majú polárne dni a noci. Koncom októbra slnko klesne za horizont a potom ho dlhé 4 mesiace (takmer) neuvidíš.
V zime býva kompletná tma, ktorú pretína len svetlo mesiaca a farebnej polárnej žiary.
Opäť sa rozvidnie koncom februára. Slnko sa vráti s veľkou parádou – s oslavou Solfestuka. Začína sa na mieste dotyku prvými slnečnými lúčmi roka – pri starých nemocničných schodov, a trvá celý týždeň.
Vítajú ňou jasné obdobie, ktoré potrvá pol roka, až kým sa zase nevráti nekonečná tma.
A hoci mnoho ľudí trávi v súostroví iba letné obdobie, teda polárne dni, nájde sa i veľa takých, ktorí ostávajú cez temnú zimu. O tom, ako ju zvládajú, ti porozpráva kniha Biele.
