Cez zamrežované okná sme pozerali do perfektne zariadenej a udržiavanej vily. Noviny na posteli a nedopitá fľaša rumu vytvárali dojem, že si majiteľ len niekam odskočil.
Ernest Hemingway je však dávno po smrti.
Jeho svet a „jeho“ milovaná Havana je tu stále. Stojí hotel, kde sa zdržiaval, kubánsky domov Finca Vigía i bary, kde rád popíjal.
Nechaj sa mnou a slávnym autorom pozvať na mojito alebo špeciálne daiquiri. Kam sa vydať po stopách Hemingwaya v Havane?
Havana a Hemingway
Hovorí sa, že „Starca“ zaviala do Havany vôňa rumu. Ostať ho „donútili“ priateľskí Kubánci, ktorí ti zo zvláštne vyzerajúcich vozíkov podajú churros, vyprážané platany alebo kokosovú zmrzlinu.
Nekonečná promenáda Malecon, miesto, ktoré patrí rodinám, milencom, nočným tanečníkom a rybárom. Prechádzky ulicami, kde vyrástli architektonické poklady.
Aj ten rum, ktorý tečie hádam i z kohútikov.
Ani sa nedivím, že sa Hemingway do Havany zamiloval a strávil tu takmer 22 rokov. Kubánske roky patrili k jeho najproduktívnejším.
Neraz vyhlásil, že Kubu miluje a cíti sa tam ako doma. Kuba i jej obyvatelia vystupovali v jeho príbehoch. Krajine, ktorá ho poznala ako Papa, venoval svoju Nobelovu cenu za literatúru.
Niet divu, že nechcel odísť.
Musel.
Odišiel, nikdy sa nevrátil a krátko po odchode z Kuby spáchal samovraždu.
Polemiky o dôvodoch prenechám literátom a historikov. Niektoré z jeho tajomstiev ti odhalím prostredníctvom miest, ktoré preňho niečo znamenali.
Hotel Ambos Mundos
Štýlová Art Deco budova stojí uprostred starej Havany. Rovnako ako Hotel National vyzerá, akoby zamrzla v čase. V 30. rokoch, o čom okrem iného svedčí i originálny výťah z tepaného železa.
Hotel Ambos Mundos, hoci je ružový, by si zrejme minul. Hemingwayovi verní o ňom však veľmi dobre vedia.
Bol miestom, z ktorého počas prvých rokov v Havane vyrážal za dobrodružstvom. Z izby číslo 501, kde pracoval i na diele Komu zvonia do hrobu.
Síce je Hemingway preč už desaťročia, no ak nahliadneš dnu, budeš mať pocit, že sa len vybral na mojito. V izbe naňho stále „čaká“ jeho písací stroj, okuliare na čítanie, topánky i cestovný kufor.
Veľmi sa nezmenil ani výhľad z okna, ktorý pri písaní obdivoval. Pozeral sa na katedrálu, vlajku vejúcu na pevnosti Morro a prístav, kde občas kotvila jeho loď Pilar.
Ešte krajší je pohľad z najvyššieho poschodia budovy, kde je reštaurácia. I tu majú mojito, no s tým v La Bodeguite sa nedá porovnať.
Izba 501 je už pekných pár rokov múzeom. Kedysi stálo vstupné toľko, koľko Hemingway platil na noc – cca 1,50 USD. Dnes je to už isto viac.
Finca Vigía
Hemingway strávil v hoteli Ambos Mundos dlhý čas. Napokon mu izba 501 začala byť pritesná. A zrejme mu chýbal skutočný domov.
Našiel ho v štvrti San Francisco de Paula, pár kilometrov od centra Havany. Vo vile, kde žil dlhých 20 rokov. Počas nich „doma“ napísal niekoľko kníh, vrátane nezabudnuteľného diela Starec a more.
Milovaná Finca bola jeho pokojnou oázou.
Dnes je poriadne rušným miestom. Na parkovisku pod domom zastavujú farebné kabriolety a autobusy plné turistov.
Nevidím sa, Finca Vigía patrí k najobľúbenejším múzeám Kuby a top miestam, kam sa vydať po stopách Hemingwaya v Havane. Každý chce nahliadnuť, ako spisovateľ žil.
I my sme nakúkali cez okná a predstavovali si, ako stojí pri písacom stole a pracuje.
Spoločnosť mu robili jeho lovecké trofeje – vrátane obrovskej kože medveďa, či zbierka platní, v ktorej dominoval jazz a klasická hudba.
A knihy. Všade, kam sa pozrieš, sú knihy. Hemingwayovu knižnicu vraj tvorilo až 9000 kníh a rukopisov.
Nahliadnuť môžeš i do veľkej spálne, kde je dodnes posteľ s časopismi. V kúpeľni si zase všimni miesto, kde si zapisoval hmotnosť a jaštera vedľa zrkadla.
Určite prejdi aj cez krásnu tropickú záhradu, plnú mangovníkov, banánovníky a kvetov. Dnes v nej „kotví“ rybárska loď El Pilar, na ktorej vyrážal loviť marlíny.
Blízko nej odpočívajú jeho psi Black, Negrita, Linda a Neron.
O tom, ako sa domov spisovateľa dostal do kubánskych rúk koluje viacero teórií.
Jedni vravia, že ho kubánska vláda vyvlastnila. Podľa iných jej vilu sám autor odkázal. Ďalší, že bola darom od manželky Mary Hemingwayovej.
Tak či onak, o vilu, jej zariadenie a poklady v podobe autorových poznámok, prvé verzie kníh, náčrt novely Starec a more sa Kuba a USA dlho naťahovali.
Dvere Hemingwayovho obydlia ostali roky zatvorené. Fincu Vigía napokon sprístupnili ako múzeum. Nahliadnuť do nej môžeš len cez otvorené okná a francúzske dvere.
Niektorí vravia, že je zakázané interiér fotiť. My sme sa s tým nestretli, a ani sme nemuseli nikoho podplácať.
My mojito in La Bodeguita…
Malý bar nájdeš v takmer zapadnutej uličke Calle Empedrado, len pár krokov od katedrály San Cristóbal. O jeho existencii svedčí len malá žltá tabuľa s modrým nápisom. A davy, ktoré sa valia von i dnu.
Mnohí z nich by sem nezablúdili, keby nebolo slávneho štamgasta.
Bar La Bodeguita del Medio bol jedným z obľúbených Ernesta Hemingwaya. Chodil sem rozjímať. A piť výborné mojito, ktoré sa tu vraj zrodilo, a tečie potokom dodnes a nonstop.
Chuť bieleho rumu s čerstvou mätou a limetkovou šťavou si vychutnáš v stiesnenom, hlučnom priestore. Zavalenom ľuďmi a cigarovým dymom.
Má však svoje čaro.
Vďaka živej hudbe, kope fotografií, čmáraníc, podpisov celebrít a starých nápisov, medzi ktorými sa vyníma dobre známa hláška: „My mojito in La Bodeguita, My daiquiri in El Floridita“, zarámovaná nad barom.
…My daiquiri in El Floridita
Miesto si Hemingway zamiloval v čase, keď býval v Hotel Ambos Mundos. Veď ho mal na desať minút chôdze. Po dávku svojho „jedu“ prichádzal i z „ďalekej“ Finca Vigía.
V La Floridite Hemingwaya stretneš i dnes. Veľa ti toho nepovie. V kúte, kde kedysi rád sedával, dnes sedí jeho socha.
Pripi si „s ním“ s nápojom, ktorý tu stále podávajú. Volá sa Papa Doble a je to daiquiri s dvojitým rumom a bez cukru.
El Floridita býva rovnako natrieskaná (budeš rád, ak postojíš pri bare) ako Bodeguita del Medio, ale je viac fancy.
S „dobovým“ nábytkom, čašníkmi v naškrobených košeliach a červených sakách a živou kapelou ťa zoberie nielen po stopách Hemingwaya v Havane, ale aj do rokov päťdesiatych.
La Floridita a La Bodeguita sú najznámejšie Hemingwayove bary, ale nie jediné.
Spisovateľ popíjal i v Dos Hermanos. Tento bar je v Havane jeden z najstarších, rekonštrukcia ho však obrala o „hemingwayovskú“ atmosféru. Pozná ho menej turistov a je prázdnejší.
Ďalším je Sloppy Joes v Havana Vieja. Kedysi bol populárny najmä medzi (americkými) celebritami. Lenže ho zničil požiar, po ktorom ho museli rekonštruovať. Je znovu otvorený, no už dávno nie taký obľúbený.
Cojimar, z ktorého vraj pochádza „skutočný“ starec
Hemingway bol spisovateľom, ale i rybárom. Často vyrážal na more na svojej Pilar, ktorá kotvila v malej dedinke a rušnom rybárskom centre Cojimar.
Malebnú, tradičnú obec tvorí snáď len jedna úzka ulica a prístav, kde kotvia rybárske lode. No turistov, vydávajúcich sa po stopách Hemingwaya v Havane, je tu omnoho viac než domácich.
Z Cojimaru totiž pochádzal kapitán lode Pilar a Hemingwayov verný kamarát Gregorio Fuentes.
Práve on mal byť inšpiráciou pre Santiaga z knihy Starec a more. Deduško, ktorý sa dožil 104 rokov, sa tým i sám chválil.
V Cojimare sme už Pilar, Hemingwaya, a ani Fuentesa nenašli. Stále tam stojí La Terraza, miesto, kde sa po rybačke Hemingway zastavil.
Reštaurácia je turistická a býva plná. Nakukni do zadnej miestnosti, kde sú vystavené fotografie. Alebo ochutnaj kokteil Georgio Fuentes s blue curacao, triple sec, ľadom, cukrom, citrónom a rumom.
