„Hodinky si prestavujeme 2-krát za rok. Na palube je to niekedy aj 4-krát za týždeň.“
Počas plavby sa cestujúci stretávajú s pre nich nezvyklým úkazom. Loď počas plavby prechádza rôznymi časovými pásmami, a preto sa posúva čas. Dopredu. A potom zase naspäť. Niekedy k tomu dôjde aj niekoľkokrát za pár dní.
Občas to býva dôvodom sťažností zmätených pasažierov. Raz som kvôli tomu bola účastníčkou až bizarnej konverzácie:
Pasažier: „Prečo musíte meniť čas?“
Ja: „Pretože Anglicko je v inom časovom pásme.“
Pasažier: „A to sa nemôžu prispôsobiť oni?“
Samozrejme, s radosťou si prestavia hodinky v Southamptone a všade, kam sa z tohto prístavu chodí na výlety a budú sa na deň hrať, že sú v stredoeurópskom časovom pásme.
Inteligentné zariadenie z teba na lodi ľahko spraví blbca
Na druhej strane, pasažierov celkom chápem. Mali sme itineráre, kde sa menil čas hádam denne. Človek, ktorý nie je zvyknutý na loď a je stratený v priestore, sa má ešte hľadať v čase.
A, paradoxne, moderné technológie nepomáhajú. „Inteligentné“ hodinky či mobily chytia po ceste signál z nejakej antény a si časovo v prdeli alebo v Brazílii.
Pamätám si, keď sme na troch zariadeniach mali tri rôzne časy.
I bizár, ktorý sme zažili pri plavbe cez Anglický kanál. Na jednej strane je Británia, na druhej Francúzsko, dve krajiny s rozdielnym časovým pásmom.
No a keď som prechádzala otvorenou palubou, po desiatkach metrov mi čas na mobil skákal o hodinu tam a naspäť. Podľa toho odkiaľ chytal mobil signál.
Tomu sa dá ľahko zabrániť, ak si na inteligentných zariadeniach vypneš automatickú zmenu času aj časového pásma.
Počas prechodu zo zimného na letný čas spravila väčšina všetko správne. Napriek tomu z nás hodiny, vrátane tých lodných spravili bláznov. Pritom sme o tom zo začiatku ani netušili.
Vstali sme, šli na raňajky a mierili na schôdzku s klientmi, mysliac si, že máme ešte kopu času. Dve panie som veľmi suverénne otočila, že im pomôžem vložiť peniaze za chvíľu, že si idem ešte po kávu
Lebo veď máme ešte pol hodinu do času, v ktorý sme sa dohodli. Až na lodnom bankomate sme si všimli, že je v skutočnosti o hodinu viac, a že sme vlastne „trochu“ meškali.
V ten deň prišla neskoro aj veľká časť posádky. Dvaja z hostí mali o hodinu menej až do neskorého večera. A nikto celkom nevedel vysvetliť, čo sa so zariadeniami stalo.
Loď vo vlastnom časovom pásme
Aby časových zmätkov nebolo málo, spoločnosť, s ktorou sa plavíme, sa rozhodla, že sa v niektorých destináciách nebude prispôsobovať lokálnemu času.
Pasažieri a posádka si neprestaví hodinky, a čas na lodi nie je rovnaký ako ten v destinácii .
Skúšali to napríklad v Tunise, kde bolo o hodinu menej než na palube. Počas pobytu vonku sme sa nesmeli pýtať domácich, koľko je hodín. Inak by sme mohli zmeškať loď.
Neposúvať čas podľa časového pásma v destinácii je bežnou praktikou niektorých amerických spoločností v Karibiku. Loď si zachováva rovnaký čas, aký je v Miami, hoci, napríklad, na ostrove Svätý Martin za letného času o hodinu menej.
V niektorých baroch v prístave o tom vedia, preto narazíš na tabule, ktoré pasažierov upozorňujú, aby si dali pozor.
Posádka nepozná ani dni v týždni
Keď si na palube niekoľko dní, krajina strieda krajinu a ty máš dovolenku, veľmi ľahko stratíš prehľad aj dátume a dňoch v týždni.
Členovia posádky, hlavne tí, ktorí sú na palube dlhšie, absolútne netušia a nezaujíma ich, či piatok alebo sviatok. Názvy ako pondelok či utorok sú zbytočné. Posádka rozlišuje dva dni v týždni – deň na mori a deň v prístave.
A keď sa niektorého opýtaš: „Aký je deň?“ Odpovie ti: „Reykjavík“, „Bergen“ či „Malorka“, podľa toho, kde práve kotvíme.
