V roku 2024 som až na Manámu či Casablancu nespravila výnimočný exotický objav. Skôr ma vítali krajiny, kam vyrážame bežne, ktoré už wow efekt nespôsobia.
Ešteže som pôsobivé lokality našla i v tom „obyčajnom“ Grécku, Španielsku, Chorvátsku či dokonca na Slovensku.
Nevieš, kam vyraziť na cesty? Isto ťa inšpirujú moje top miesta roku 2024.
Getxo, Španielsko
Pobrežné mesto na severe Španielska som prvýkrát navštívila už v roku 2023.
To sme však odtiaľ rýchlo ušli do Bilbaa. Baskická metropola, najmä oblasť okolo Guggenheimovho múzea, má isto svoj šarm. Napriek tomu ma Getxo dostalo oveľa viac.
Hitom pre mňa bol Biskajský most. Klienti, ktorých som sprevádzala, rýpali, že som ho tak veľmi chcela vidieť, až sa zmenil itinerár plavby, aby som mohla.
Čím je most výnimočný?
Je gondolový. Ľudí, zvieratá aj zopár áut prepravuje transbordér, gondola, kabínka, zavesená zospodu konštrukcie mostu. Aj nás odviezla z jedného brehu na druhý.
Most takisto nadchol rozmermi. Je 45 metrov vysoký, 160 metrov dlhý a jeho konštrukcia zasahuje hlboko do ulíc.
Tie ma zase dostali svojou architektúrou – prepychovými vilami a majestátnymi domami s rozľahlými záhradami, v ktorých kedysi žila baskická elita.
Kontrastom k nim bol Puerto Viejo de Algorta. Rybárska dedina si zachovala tradičný baskický ráz s úzkymi dláždenými uličkami a bielymi domami na prudkom svahu.
Pozerajú na more, popri ktorom a kúzelnom pobreží raz prejdem alebo prebicyklujem až do Francúzska.
Žilina, Slovensko
Síce trávim veľa času v zahraničí, no od pandémie dostáva viac priestoru aj Slovensko a okolie. Preskúmala som Bratislavu, Trnavský kraj či Žilinu.
Práve mesto na severe krajiny ma oslovilo najviac.
Má nádherné centrum, čo dokazuje najmä pohľad cez fontánu na Hlinkovom námestí, ale tiež farebné budovy námestia Mariánskeho.
Pod ním, na mieste, kde sa konajú parádne podujatia, sa ukrývajú gotické pivnice. Pôvodne boli meštianskymi domami, lenže od ich výstavby v stredoveku sa námestie zdvihlo tak, že sa dostali pod zem, pod iné stavby.
Nad budovami sa zase majestátne dvíha Burianova veža, zvonica, z ktorej je na Žilinu parádny pohľad.
Vidno z nej, vo veľkej diaľke, aj hrad Lietava, jednu z našich najrozsiahlejších zrúcanín na vysokom vápencovom brale.
Navštívila som ho, rovnako ako Budatínsky hrad, ktorý prepožičal priestory múzeu s pútavými výstavami.
Zaujímavé sú i ďalšie miesta pri Žiline ako hrad Strečno, lom Nezbud či Stratený budzogáň. Na tie si hádam nájdem čas o rok.
Koskinou, Grécko
Medzi top miesta roku 2024 musí patriť aj grécka lokalita, ktorých som opäť navštívila viac.
Na dlhšie ma privítal Rodos, populárny ostrov, kde dovolenkuje aj veľa Slovákov. Zdalo sa mi teda, že už nemá čím prekvapiť.
Mňa napriek tomu dostal. Tým, že aj tam, v obci Archangelos, varia pivo. Ešte viac ma prekvapilo Koskinou, malá dedina v kopcoch.
V jej úzkych a kľukatých uličkách som narazila na domy namaľované pestrými farbami a zložitými vzormi. Striedajú sa stavby jasno zelené, modré, žlté i červené.
Ich nádvoria zdobia mozaiky a popínavé rastliny, pod ktorými pospávajú mačky.
Inak v obci, najmä cez deň a mimo sezóny, nestretneš ani nohy. Radšej ju navštív podvečer (a bližšie k letu), prejdi sa a vyskúšaj lokálnu špecialitu v príjemnej taverne, ktorých je tam niekoľko.
Ostrov Chalki, Grécko
V mojom obľúbenom Grécku ešte ostanem.
Počas môjho 2-týždňového aprílového pobytu na Rodose som stihla aj dva ďalšie ostrovy – populárne Symi a tajomné Chalki. Leží asi hodinu a niekoľko minút plavby od Rodosu.
Žije tam cca 330 ľudí, čo z neho robí najmenší obývaný dodekanský ostrov.
Pri vystupovaní z trajektu ma vítala príjemná „hlavná“ dedina. Jej farebné domčeky sa odrážali na priezračnej vode.
A to nebolo všetko, čo si pre mňa Chalki pripravilo, čím sa zaradilo medzi top miesta roku 2024.
Jeden z najkrajších pohľadov, aké som kedy obdivovala v Grécku sa mi ukázal z výšky, od hradu Maseoniko Kastro a z kľukatých ciest, ktoré k nemu vedú. Mimo sezóny som na nich stretla akurát kozy.
Podobne to bolo aj pri veterných mlynoch. Blízko nich som objavila kúzelnú pláž Ftenagia, ktorá vyzerá ako z katalógu dovoleniek v Karibiku.
V sezóne by som si priamo pri nej dala nejakú špecialitu z mora, lenže aj tam bola v apríli taverna zatvorená.
V roku 2025, keď sa chystám na ďalšie grécke ostrovy, si na mimosezónne uzávierky a obmedzenia musím dať pozor.
Aké ostrovy to budú? Ešte neviem, ale isto sa inšpirujem u Janky z blogu Travelhacker, ktorá pripravila a skúsila niekoľko itinerárov na grécky island hopping.
Shetlandy, Škótsko
Aj moje top miesta roku 2024 ukazujú, že milujem teplo. Opäť som sa teda, až na dni strávené doma, vyhýbala chladnejším destináciám ako čert krížu.
V lete som sa však opäť vrátila na Island, cez ktorý sme sa plavili na Shetlandy.
Na mieste, kde sa Atlantik a Severné more stretávajú, leží odľahlé súostrovie Shetlandy patriace Škótsku. V najsevernejšej oblasti Veľkej Británie ho tvorí asi 100 ostrovov.
Medzi 15 z nich, kde trvalo žijú ľudia, patrí i ostrov Mainland, ktorý sme preskúmali. Vydali sme sa krížom-krážom cestami, na ktoré sa zmestí iba jediné auto.
Popri pastvinách a cez zelené údolia sme prešli do obce Scalloway s príjemným múzeom, ktoré rozpráva o živote v oblasti aj o hrdinstvách jej obyvateľov za vojny.
Pekným zážitkom bolo tiež stretnutie s odolnými shetlandskými poníkmi či prechádzka „metropolou“ Lerwick. Nadchli ma jeho lodberries, kamenné domčeky priamo pri mori, od ktorých sa otvárali čarovné scenérie.
Casablanca, Maroko
Casablancu som poznala len v spojení s filmom, ktorý som nikdy nevidela. Naň spomína a odkazuje, hoci sa v meste ani v krajine vôbec netočilo, aj malá tematicky zariadená reštaurácia.
Rick’s Café som nestihla, za to som mala možnosť obdivovať veľkolepú mešitu. Ikonická stavba síce ostala zahalená v hmle, no aj tak nadchla svojou výzdobou i technologickými vychytávkami.
Má napríklad strechu, ktorá sa dá otvoriť.
Chrám je jedným z vynikajúcich príkladov kontrastu Casablancy. Na jednej strane moderného mesta, kde sa okolo mrakodrapov preháňa električka.
No a na tej druhej je typická koreninami prevoňaná Afrika. Miesto s hlučnou a šialenou dopravou, extrémne otravnými predavačmi a nehygienicky pôsobiacim mäsom na trhu či chaosom v nielen úzkych uličkách.
No so živou atmosférou, za ktorou by som rada vrátila.
Malaga, Španielsko
V Malage som nebola prvýkrát. Návšteva pred pár rokmi však bola krátka, uštvaná a upršaná. Mesto na juhu Španielska ma neočarilo.
Nemalo šancu.
Tú druhú využilo naplno.
Malaga ma privítala príjemne hrejúcim slnkom, ktoré pozývalo na pláž. Hoci bola krásna, prednosť dostala prechádzka cez rozľahlý (nielen) palmový park do historických uličiek.
Kroky viedli k majestátnej katedrále, rímskemu divadlu a do pevnosti Alcazaba.
V rozsiahlom maurskom opevnení, ktoré patrí v Španielsku k najzachovalejším, som si pripadala ako v rozprávke z Tisíc a jednej noci.
Malaga ma tiež očarila výhľadmi na prístav a celé mesto, ktoré sa ukážu z viacerých lokalít. Odhalia aj svoju modernú a umeleckú dušu.
Umenie má v Malage pevné miesto, veď sa tam narodil velikán Pablo Picasso. Cestu si našlo i do kuchyne, k jedlu.
Spoznala som to v reštaurácii Tasca láska. Vlastní ju Slovenka Zuzana, ktorá do tradičných andalúzskych chutí vniesla veľkú dávku kreativity aj časť domoviny.
Retz, Rakúsko
Rakúske mestečko Retz leží kúsok od českých hraníc. S farebnými meštianskymi domami, kamennými oblúkmi a mostmi si zachováva stredoveký šarm.
Za hranicami jeho historického centra, neprehliadnuteľného pre radnicu s vysokou vyhliadkovou vežou, sa zase ťahajú nekonečné vinice.
Áno, Retz je vinárske mestečko, a jeho najväčšou atrakciou je rozsiahly komplex vínnych pivníc. Je jedným z najväčších svojho druhu v strednej Európe.
Vínom rozvoniavajúce tmavé chodby sa kľukatia kilometre pod mestom. Rozprávajú, spolu s nadšenou sprievodkyňou a zaujímavými expozíciami, o všetkom, čo súvisí s vínom.
Jeho milovníkov nadchnú tiež pivničné uličky, na ktorých sú zoradené jednoduché kamenné pivničky.
Počas rôznych podujatí prepožičiavajú svoje priestory, aby v nich ľudia ochutnali lokálne špeciality, víno či nakúpili remeselné výrobky.
Často ich aj tematický ozdobia, ako to bolo počas tekvicového festivalu, kedy sa všetko nieslo v duchu tejto „strašidelnej“ jesennej lahôdky.
Ulice ozdobili stovky farebných tekvíc, z ktorých miestni vytvorili rôzne scénky. Festival bol plný vôní, hudby, príjemnej atmosféry. Chutil vynikajúcou tekvicovou polievkou či käsespätzle s tekvicou.
Bari, Taliansko
Taliansko patrí ku krajinám, kde som zatiaľ spoznala asi najviac krásnych miest. Vďaka plavbám som nemierila len do Ríma, Pisy či Florencie, no objavila som (u nás) menej známe klenoty.
Takým je určite Bari, ktoré poznáme najmä ako východiskový bod na výlety k bielym domčekom trulli v Alberobello.
Z Bari sa ľahko dostaneš aj do ďalších kúzelných malých obcí v okolí, no pár momentov sa oplatí stráviť i v uličkách metropoly Apúlie.
Nadchli ma tým, aké sú úzke. Ich vysoké domy, kde na balkónoch visela bielizeň a všetko možné, boli niekde tak blízko seba, že sa nedalo rozpažiť.
Takisto sú plné pamiatok a lokálneho života. Rušno je predovšetkým tam, kde miestne ženy ručne pripravujú orrechiette – cestoviny, ktoré pripomínajú uši.
O niekoľko sto metrov ďalej, v starom prístave, sa zase drsní chlapi vracajú z mora a necitlivo, trieskaním o kameň, spracovávajú ďalšiu lokálnu špecialitu – chobotnice.
Vraj aby bolo ich mäso jemné.
Je? To mi ešte ostáva zistiť, keď sa to tohto top miesta roku 2024 opäť vrátim.
Rab, Chorvátsko
K slovenskému moru som sa prvý raz odhodlala až po tridsiatke a teraz ho nemám dosť. Chorvátsko však spoznávam trochu ináč.
Nemierim k vode, kde sa na dva týždne vykvasím, a vyberám si aj menej populárne miesta či obdobie. Takto som spoznala priemyselnú Rijeku, Pulu a nielen jej amfiteáter či privítala rok 2025 na ostrove Rab.
Tento výlet, strávený v spoločnosti úžasných žien bol sladkou bodkou za starým cestovateľským rokom a zároveň parádnym štartom do roku nového.
Vďaka Veronike, Terke a Jane sme urobili niečo pre svoje budúce dobro a spoznali krásy neskutočného ostrova v príjemných teplotách a bez turistov.
Zistili sme, že Chorvátsko má okrem mora a pláží, ktoré sú, inak, na Rabe piesočné, aj neskutočné hory a prírodu.
Jej krásy sme si užívali naplno na polostrove Frkanj, v krase okolo Loparu či v rezervácii Dundovo. A niečo mi hovorí, že ich a ostrov, ktorý všetkými 10 patrí medzi top miesta roku 2024, nevidím naposledy.
