Vilnius: 4 tipy, čo si užiť v meste a vonku z mesta

Vilnius: 4 tipy, čo si užiť v meste a vonku z mesta

Pri návšteve mesta Vilnius ma na prvý pohľad očarilo historické centrum, súčasť UNESCO, a prekvapilo množstvo kostolov. To sú ale miesta, ktoré sa neobchádzajú.

Ja ti priblížim tri veci v meste, a jednu kúsok od neho, ktoré ti odhalia aj iné tajomstvá Litvy a jej metropoly.

Užupis a jeho netradičné umenie

Nikdy som neprišla na chuť galériám, kde obrazy bezducho pozerajú zo stien. Ešte menej ma dostali rôzne historické príbytky, zariadené nábytkom, ktorý využíval ešte Napoleon. Umenie si ku mne ale dokáže nájsť cestu vo forme, ktorá nepatrí k najbežnejším.

Aj preto sa mi zapáčil Užupis. Miesto, kde farebné, atypické umelecké diela zdobia inak šedé ulice. Kreácie, ktoré vdychujú život do tejto zvláštnej republiky.

Áno, prekročením mosta vstúpiš do republiky s vlastnou ústavou. Recesistický „mini štát“ je “od zvyšku mesta” oddelený tabuľou. Mostom, z ktorého visí hojdačka. A riekou, kde pláva kus plastu. Umelecká inštalácia.

Chceš sa pohojdať? Stačí sa prebrodiť studenou vodou.

„Hranice“ bez problémov prekročíš kedykoľvek. Až na jeden deň v roku. Na 1.apríla republika oslavuje svoj deň nezávislosti. Okrem iného aj kontrolami na hranici. Ak chceš pečiatku, nezabudni si pas.

Pečiatkujú už aj denne na miestnej pošte.

Od chodenia a obdivovania užupiského umenia si môžeš oddýchnuť v príjemných kaviarňach a reštauráciách. Svoje miesto si tu našiel pivný raj Šnekutis. Fajn je aj reštaurácia vedľa rieky, kde sa stretáva miestny “barparlament”. V Užupise sa konávajú sa aj zaujímavé street food trhy.

Socha Ježiša – backpackera a anjel, ktorý sa vyliahol z vajca. Aj to je umenie Užupisu.

Pivná kultúra a výborné pivo

Pobaltské republiky som si nikdy nepredstavovala ako pivné. Opak je však pravdou. V Litve je pivo dokonca najpopulárnejší nápoj. Tradícia jeho varenia siaha až do dávnej minulosti. Udržiavajú ju malé rodinné pivovary, ktoré si ako oko v hlave strážia svoje „tajné receptúry“.

V posledných rokoch minipivovary pribúdajú. Ich produkty si čoraz ľahšie nachádzajú cestu do barov vo Vilniuse i v ostatných mestách.

"Nalieváreň" Šnekutis

V Litve mi zo všetkých troch pobaltských krajín pivo chutilo najviac. Miestne „zlatisté moky“ sú skôr sladšie, aromatickejšie, nie je v nich toľko chmeľu. Ak skôr miluješ klasické svetlé ležiaky – “plzničky“, nemusí ti chutiť. Litovské pivá sú tiež silnejšie ako naše alebo české.

Objavujú sa aj v netradičných príchutiach akou je medová alebo „trávová“. Najlepší sa mi zdal Jovaru Alus, jeho medová aj klasická verzia.

K pivu v Litve patria aj špeciality – placky alebo vyprážaný chlieb s cesnakom. A fakt chutia lepšie, než vyzerajú na mojej fotke.

Litva dlho viedla alkoholický rebríček, a tak sa aj tu pristúpilo k úprave zákona, ktorý okrem iného obmedzuje predaj alkoholu v obchode. V pracovných dňoch a sobotu je to od 10.00 do 20.00 hod., v nedeľu len od 10.00 do 15.00 hod.

KGB Múzeum

História ma baví. Aj keď býva niekedy poriadne krutá. Taká bola i v Litve. A vlastne vo všetkých troch baltských krajinách. Každá z nich si svoje dejiny pripomína v mnohých múzeách. Najviac na očarili príbehy múzeí KGB, sovietskej okupácie, okupácie. Volajú ich rôzne, no sú v zásade o tom istom.

Podobné múzeum som Talline som nestihla. To v Rige bolo pre zmenu v rekonštrukcii, a voľne prístupná expozícia bola dosť oklieštená. Takže to nakoniec, logicky, vyhral Vilnius.

Ťažko túto atrakciu nazvať najkrajšou. Skôr brutálnou. Vrchné poschodia sa ešte „miernia“. Venujú sa histórii, opisu udalostí, ktoré sa odohrali za nadvlády Sovietov a nacistov.

Dokumentujú ju staré texty, ale aj vybavenie, oblečenie, ukážky remesiel a umenia, ktorým sa obyvateľstvo venovalo v pracovných táborov. Do čias KGB ťa prenesú kancelárie, sieň „slávy“ i odpočúvacia technika.

Iný uhol pohľadu na nie tak dávne udalosti sa ti naskytne v suteréne múzea. Tam bolo a je väzenie. Našťastie, dnes len v podobe zrekonštruovanej chodby, väzenských ciel, samotky a kúpeľní.

Tak verne zobrazené, že prechádzajúc tmavým suterénom má človek pocit, akoby chodil medzi duchmi. A to si sa ešte nedostal do exekučnej miestnosti, ktorú tí, čo do nej prichádzali, opustili úzkym otvorom. Premietané video v nej je na vlastnú zodpovednosť.

Von z mesta Vilnius: Trakai

Ak by som si mala vybrať miesto, kam sa na Pobaltí ešte vrátim, ktoré sa mi páčilo najviac, bol by to práve Trakai. Miesto, kde v lete stráviš parádny deň.

Neveľká dedina leží asi 30 km od Vilniusu, v rovnomennom národnom parku. Trakai bol stredovekým hlavným mestom Litvy. O historický šarm neprišiel. Živý ho udržiavajú jeho mestské festivaly.

Trakai formovala aj jeho karaimská menšina, odporúčam ochutnať ich kibinai.

Samotná dedinka je príjemná. Tvorí ju pár pôvodných drevených domčekov, ktoré hrajú všetkými farbami. Navyše je takmer zo všetkých strán obkolesená vodou.

Na nej sa hojdajú lode a “plávajú” desiatky ostrovčekov. Niektoré sú pospájané drevenými mostami, na iné akurát doplávaš. Máš na ne perfektný výhľad na prechádzke alebo pikniku pri vode.

Počas sezóny si tu môžeš za pár eur požičať vodný bicykel alebo drevenú loďku. Previesť sa na ostrovy, okolo hradu. Pohľad naň z jazera je najkrajší.

Klenotom dediny Trakai je rovnomenný hrad. Stojí na jednom z ostrovov, ktorý je so zvyškom spojený mostom. Už z diaľky vidno jeho vysoké červené hradby, ktoré ukrývajú tajomstvá stredovekého života. I v historickom múzeu.

Jazero a oblasť je najkrajšia, keď ho osvetľuje zapadajúce slnko. A vznášajú sa nad ňou balóny.

Do dediny Trakai sa dostaneš vlakom alebo autobusom z Vilniusu. Cesta trvá cca 30-45 minút. Lístky na autobus kúpiš na autobusovej stanici vo Vilniuse alebo priamo od vodiča. Stoja približne 1,8 € (jednosmerne).

Chystáš sa do Vilniusu alebo na Pobaltie a potrebuješ poradiť aj s praktickejšími vecami? Prečítaj si môj článok ako cestovať na Pobaltie šikovne a lacno. 

Ďalšie miesta Pobaltia, Škandinávie a Európy:

Pridaj komentár