Františka Ferdinanda poznáme ako muža, ktorého zastrelenie viedlo k svetovej vojne. Ňou skončila vláda mocnej panovníckej rodiny Habsburgovcov, kam zavraždený arcivojvoda patril. Vieme, že ich vyhnala do exilu.
Ako trávili posledné dni, týždne a mesiace, kým Rakúsko opustili? Ako prežili posledné Vianoce na pôde krajiny, ktorá bola od nepamäti ich domovom?
Odpovede nielen na tieto otázky sa dozvieš, ak navštíviš zámok Eckartsau.
Zámok Eckartsau navštíviš aj na bicykli, ale len v sezóne
Eckartsau nie je, na rozdiel od obcí Marchegg a Hainburg, s Bratislavou priamo spojený autobusom ani vlakom. Ak by si predsa chcel ísť verejnou dopravou, môžeš tak spraviť s prestupom v Hainburgu.
Lepšie však bude, ak sadneš do auta. Od Bratislavy je vzdialený len cca 31 kilometrov a hneď vedľa zámku je parkovisko.
Dobrou alternatívou pre aktívnejších je bicykel. K zámockému parku vedie Dunajská cyklotrasa (EuroVelo 6). Takisto zdoláš asi 31 kilometrov (jedným smerom). Bicyklovanie je vďaka rovine nenáročné, a keďže budeš z veľkej časti prechádzať po cyklocestách aj bezpečné.
Či už na bicykli alebo autom, od zámku Eckartsau môžeš prejsť ešte pár kilometrov do Orth an der Donau. Obec, kde sa tiež nachádza krásny zámok, je vstupnou bránou do Národného parku Donau-Auen.
Radím však, aby si sa na výlet vybral v sezóne. Kým zámocký park je otvorený celoročne, zámok pozýva na návštevu od konca marca do začiatku novembra. Do vnútra môžeš vstúpiť len v rámci prehliadky so sprievodcom, na ktoré sa odporúča online rezervácia.
Vo vybraných termínoch (raz za mesiac) sa konajú prehliadky v slovenčine. Inak bývajú v nemčine, no bezplatne si môžeš požičať brožúru so slovenským textom.
Eckartsau a jeho kúzelné sály tiež bývajú dejiskom rôznych podujatí, najmä koncertov. Často sa tu konajú aj svadby, veď ho niekoľkokrát vyhlásili za najkrajší svadobný zámok v Rakúsku.
Poľovnícke baroko
Predchodca zámku Eckartsau vyrástol v Moravskom poli (pre Rakúšanov Marchfeld) v 12. storočí. Uprostred kúzelných dunajských lužných lesov ho dal postaviť rod Babenbergerovcov. Dnes po ňom neostali stopy, ani veľa informácií. Vieme, že do 17. storočia si jeho pohostinnosť užívali rôzne šľachtické a grófske rodiny.
Práve vtedy sa na mieste „objavil“ vodný hrad, kedysi obklopený vodnou priekopou. Sídla, kam vstupovali cez drevený most, sa ujal František Ferdinand Kinský. Kúpil ho a budovu, ktorá vtedy pripomínala stredovekú obrannú pevnosť, chcel premeniť na elegantný a reprezentatívny zámok.
Keď vstúpiš dnu a vystúpiš po ozdobenom schodisku, ti bude jasné, že sa mu to podarilo. Dych ti vyrazí najmä slávnostná sieň na prvom poschodí. Nebudeš vedieť, či sa pozerať na pôsobivé lustre, prepracované sochy alebo na nádhernú stropnú maľbu.
Zapozeraj sa dobre a všimneš si v dielach nielen v sále antické mýty a motívy. Sprievodca ťa upozorní, že sa všade „pretŕča“ Diana, rímska bohyňa lovu. Nie je to náhoda. Zámok bol v prvom rade poľovnícky. Na tému poľovníctva, lovu, mytologické postavy s ním súvisiace či lovecké nástroje a trofeje narazíš za každým rohom.
Nie sú len v sále, kde sa kedysi konali bále a recepcie urodzených šľachticov. Na zámku Eckartsau organizovali i poľovnícke podujatia. Zúčastňoval sa ich aj vzácny hosť – cisár František Štefan I. Lotrinský, manžel „osvietenej“ Márie Terézie. Záľuba v poľovaní a nadšenie z množstva zveri v okolitých revíroch ho „donútila“ zámok kúpiť.
Zaujímavosťou je, že cisárska rodina sa z Viedne priamo do Eckartsau doplavila loďou. Dnes to po regulácii toku Dunaja už možné nie je.
Zámok Eckartsau po smrti panovníčky zažil temné obdobie. Habsburgovcom ostal, no nasledujúca generácia sa o lov nezaujímala. Budovu, ktorá bola často prázdna, ponechali napospas osudu. Skazu dokonali časté povodne a pobyt v zámku sa stal až nebezpečným.
Následník trónu priviedol splachovací záchod, elektrinu i cisára
Po období skazy sa budovy ujal František Ferdinand d’Este. Síce nikdy nesadol na trón, no spustošený zámok Eckartsau premenil na úžasné vidiecke sídlo. Bol nadšenec do „moderných“ technológií.
Počas prehliadky si všimneš niektoré veci, ktoré boli na tú dobu vskutku vyspelé. K izbám panstva napríklad patrili fantasticky vybavené kúpeľne. Ich súčasťou bol sprchovací kút či splachovacia toaleta. Podľa sprievodkyne funguje dodnes. Luxusom bola i vaňa zabudovaná do podlahy.
Významným krokom bola elektrifikácia zámku. František Ferdinand pri nej prihliadol aj na estetickú stránku, čo dokazuje fakt, že sa nikde nepotkneš o kábel. Všetky zabudovali tak, aby neboli viditeľné. Pozoruhodne nenápadné sú aj vypínače, ktoré dokonale ako chameleón splývajú s prostredím.
Vidno, že sledoval, čo sa vo svete vynálezov deje, veď dal použiť žiarovky v historických lustroch ani nie 20 rokov po ich vynájdení. Vďaka nim sa v miestnostiach objavili textilné tienidlá, už totiž nehrozilo, že by vzbĺkli.
Pri inováciách a zveľaďovaní sídla ostal arcivojvodovi čas na veľkú lásku. Nemyslím len manželku Žofiu, kvôli ktorej sa vzdal nároku na trón, ale najmä lov. Jeho úspechy (za život zabil vraj až 275 000 zvierat) pripomína chodba so zbraňami, trofejami a fotografiami.
Usmieva sa z nich i nemecký cisár Wilhelm II., ktorý sem prišiel na veľmi úspešný lovecký výlet. V Eckartsau si užíval len 6 rokov predtým, ako sa celý svet vrútil do hrozivej vojny.
Na poslednej večeri mocných Habsburgovcov
Osud chcel, aby bol sám František Ferdinand „odstrelený“. Zomrel v Sarajeve rukou atentátnika. Sled udalostí viedol k rozpútaniu I. svetovej vojny, v ktorej Rakúsko „prehralo“ monarchiu a stalo sa republikou.
Vtedajší cisár Karol I. s manželkou Zitou si pobalili saky-paky a opustili Schönbrunn. Len s niekoľkými zamestnancami sa usadili na zámku v Eckartsau. V luxusnom sídle, no v skromných podmienkach, na aké neboli vôbec zvyknutí, vyčkávali, či sa situácia ešte neotočí v ich prospech.
Síce si užívali slobodu a čestvý vzduch v rozsiahlom parku, no vytrápil ich nedostatok paliva aj španielska chrípka.
I keď o tom ešte vtedy netušili, v Eckartsau strávili posledné Vianoce na rakúskej pôde. V knižnici zámku ozdobili stromček, personálu odovzdali drobné darčeky, vychutnali si slávnostnú večeru a absolvovali polnočnú omšu v zámockej kaplnke.
Ukazovalo sa však, že zámok ako bezpečné útočisko stačiť nemusí. Radikálna politická situácia a silnejúce reči proti cisárovi naznačili, že najlepším riešením bude Rakúsko definitívne opustiť.
A tak sa 23. marca 1919 po 700 rokoch stali Habsburgovci v Rakúsku minulosťou. Posledný raz sa spolu v zámku Eckartsau navečerali. Stôl v jedálni je dnes prestretý aj s jedálnym lístkom tak, ako bol v osudný deň. Po večeri sa ešte omšou rozlúčili s kaplnkou a zo zabudnutej železničnej stanice Kopfstetten sa vyparili.
Hoci v exile, Karol stále veril, že sa na rakúsky trón vráti. Nikdy sa to však nestalo.
Zámok Eckartsau mal o niečo krajší osud. Po 2. svetovej vojne bol veliteľstvom sovietskej okupačnej zóny. Síce ho úmyselne nezdevastovali, no i tak bol v zlom technickom stave. Vďaka rozsiahlej renovácii ho však dnes môžeme obdivovať v plnej kráse.
