Železnica Bar – Belehrad. National Geographic ju zaradil medzi 10 najkrajších európskych trás. Je menej známa a nemá cool meno ako Orient Expres, ale nie je obyčajná.
Spája Belehrad s jadranským pobrežím, pričom vedie krížom-krážom zákutiami Srbska a Čiernej Hory. Volajú ju aj zázrak techniky. Ako inak by si nazval 254 tunelov a 435 mostov na 476 kilometroch?
Pred príchodom do Čiernej Hory som o železnici, ktorú otváral prezident Tito, nepočula. Dieru v mojich poznatkoch zaplátali turisti, pre ktorých nebola tajomnou neznámou.
Jazdu nezabudnuteľným vlakom si vyskúšali a namotali ma rozprávaním o adrenalínovej ceste z Čiernej Hory na Slovensko, na ktorej ich zastihla utečenecká kríza v Belehrade, kde takmer uviazli. Avšak, to je na iný príbeh.
Železnica Bar – Belehrad a jej „dva“ vlaky
Mňa zaujalo rozprávanie o úžasných výhľadoch na 10 hodinovej ceste. O „sovietskej strele“. Vlaku s hrkotajúcimi vagónmi a zamatovými sedadlami zo 70. rokov minulého storočia.
Mašina a trasa, ktorou denne premáva, sa stala mojím dôvodom na cestu do Belehradu. Na zážitok som si musela počkať až do predposledného týždňa septembra, ktorý priniesol zľavy, ale odfúkol leto.
Vlak stál za čakanie. Alebo mám povedať dva vlaky? Vagóny boli natoľko rozdielne, že som len ťažko verila, že patria k sebe.
Niekoľko z nich bolo všetkými farbami postriekanou rachotinou, ktorá zrejme pamätala otvorenie trate. Vo vnútri tiež nevyzerali vábnejšie, hoci kupé so starobylým sťahovacím oknom bolo čisté.
Ďalšie vagóny boli moderné, klimatizované, s funkčnou zástrčkou. Ja som si vybrala rachotinu, ktorej staré okná boli otvoriteľné. Mohla som z nich visieť ako vlajka a fotiť.
V strede medzi týmito dvoma svetmi bol reštauračný vozeň. AKA fajčiareň zamestnancov s biednou ponukou nápojov a drobného občerstvenia. Ľudia fajčili aj priamo na chodbách, rovno pod značkou zákazu.
10 hodín zákutiami Čiernej Hory …
Vlak(y) vyrazil(i) z mestečka Sutomore o deviatej. Načas. Prvých pár minút a kilometrov bola tma. Striedal sa jeden tunel za druhým. Vrátane tunela Sozina, ktorý je najdlhší v Čiernej Hore.
Po niekoľkých kilometroch sme prefrčali popri Skadare, najväčšom sladkovodnom jazere Balkánu, a pri ňom ležiacich ruinách pevnosti Lesendro. A hurá do hlavného mesta Podgorica.
Scenéria sa začínala meniť až za Podgoricou, asi po hodine cesty. Konečne sme boli „mimo civilizácie“ a razili si cestu parádnymi čiernohorskými pohoriami.
Vlak plnou parou stúpal koľajnicami a zdolával tunel za tunelom. V rýchlosti sa vedľa nás mihali hory a kaňon rieky Morača.
Šinul si to k dych berúcemu mostu Mala Rijeka (vo výške 200 m nad riekou). Najznámejší most na trase bol kedysi najvyšším železničným mostom na svete. Pri ňom začala najkrajšia a najdramatickejšia časť trate.
Po oboch stranách sa ukazovali impozantné hory, týčiace sa takmer k nebu. Pod nami nebolo nič, len rieka vinúca sa kaňonom. Odtiaľ až po najvyšší bod celej trasy, mesto Kolašin, sme pozerali s otvorenými ústami.
Z Kolašinu vlak rýchlo klesal k mestu Bijelo Polje, k poslednej zastávke v Čiernej Hore. Čakala nás pasová kontrola, rovnako ako pri obci Prijepolje, kde kontrolovala srbská strana.
…a Srbska
Na hraniciach stojí kláštor Kumanica. Pochádza zo 14. storočia a je zasvätený sv. Gabrielovi. Vyskočila som spraviť pár fotiek a paranoidne som sa obzrela, či sa vlak nepohýna.
Od kláštora vlak sledoval kaňon rieky Lim, ktorá preteká tiež Čiernou Horou. Dá na nej i raftovať. Na adrenalínový zážitok vyrazíš z dedinky Kamena Gora, ktorú vlak tesne míňa.
Je známa domčekmi nazývajúcimi sa Kućeri. Sú to rekonštruované drevené príbytky pastierov zo začiatku 20. storočia. Dnes v nich bývajú najmä turisti.
Vlak pokračoval smer Zlatibor. Rieka Lim nefritovej farby a jej kaňon sa ukazovali pomedzi tunely, ktorých bolo hádam viac ako na druhej strane hraníc.
Napriek tomu mi scenéria nedovolila odložiť foťák. Vtedy si pozornosť vypýtal mobil.
SMS od operátora ma vítala v Bosne a Hercegovine. A my sme tam ozaj boli. Prešli sme asi 10 kilometrov popri obci Štrpci. Vlak nezastavil, ani nás nezdržali žiadne hraničné formality, preto si to málokto všimol.
Ďalej sme leteli 6 kilometrovým tunelom Zlatibor, rútili sa pri odľahlých dedinách rovnomenného regiónu. Jeho centrom je mesto Uzice, obkolesené zelenými kopcami.
Počas 2. svetovej vojny malo veľký význam. Bolo centrom Užickej republiky, územia oslobodeného od nemeckých okupantov.
Po prejazde cez rieku Gradac trasa začínala viesť mestami a predmestiami. Zástavba sa ešte zvýšila za mestom Valjevo. Vtedy sa začalo stmievať.
V tme sa mihali svetlá miest a nakoniec i mostu Ada. Dávali jasné znamenie, že sme takmer v Belehrade.
Rady a postrehy z cesty zo železnice Bar – Belehrad
- Po návšteve Belehradu som sa vracala tou isto trasou naspäť nočným vlakom. V otrasných starých kupé bola zima a zvláštni ľudia. Absolvovať dlhú trasu dvakrát je jedna z horších možností.
- Ak ideš z Čiernej Hory a zaujíma ťa len výhľad, nie Belehrad, odvez sa len po Kolašin a naspäť. Tie najkrajšie úseky ti neuniknú. Srbská strana je síce zelenšia, ale nedá sa porovnať s dramatickými úsekmi Čiernej Hory.
- Vlak od covidu nepremáva pravidelne, v roku 2024 dokonca avizujú nejaké prestupy na zastávke Bijelo Polje. Rátaj tiež s meškaním.
- Jednosmerný lístok na trase Bar – Belehrad stojí od 21 €. Občas sa objaví akcia a zaplatíš 10 €. Prirátaj si miestenku, ktorá je v hlavnej sezóne, piatok, sviatok a víkend nutná.
- Na trase premávajú v oboch smeroch dva vlaky – denný a nočný, ktorý je vybavený spacím vagónom. Viac informácií o aktuálnych cenách a časoch nájdeš na srbskom alebo čiernohorskom webe.
- Vo vlaku je nevyspytateľná teplota. Staré kupé prefukovalo. Kúrilo sa v každom druhom. Pre zmenu príliš, takže teplota bola medzi -5 a + 50. Svoje spravilo ročné obdobie. Vo vyšších polohách je už koncom septembra dosť chladno. Lepšie je ísť v lete. V každom prípade si pribaľ mikinu, dobré topánky a ponožky. Pri fotení z okna využiješ v horách aj rukavice a čiapku.
- Zabaľ si jedlo a pitie na celú cestu. V denných vlakoch bol „jedálenský vozeň“, ale mizerne zásobený.
- Zástrčky (1 na kupé) sa v staniciach a tuneloch vždy vypnú. Tunelov je viac ako 400, preto si pribaľ powerbank.
- Využiješ vreckovky a nejaký dezinfekčný prostriedok na ruky. WC nie je nič moc.
