Železnica Bar – Belehrad: krásy i praktické tipy

Železnica Bar – Belehrad: krásy i praktické tipy

Železnica Bar – Belehrad. National Geographic ju zaradil medzi 10 najkrajších európskych trás. Je menej známa a nemá cool meno ako Orient Expres, ale nie je obyčajná. Spája Belehrad s jadranským pobrežím. Vedúc krížom-krážom zákutiami Srbska a Čiernej Hory. Hovoria jej aj zázrak techniky. Ako inak by si nazval 254 tunelov a 435 mostov na 476 kilometroch?

Pred príchodom do Čiernej Hory som o železnici, ktorú otváral prezident Tito, nepočula. Dieru v poznatkoch zaplátali turisti, pre ktorých nebola tajomnou neznámou. Jazdu nezabudnuteľným vlakom si už vyskúšali. A mňa namotali rozprávaním o adrenalínovej ceste z Čiernej Hory na Slovensko, počas ktorej ich v Belehrade zastihla utečenecká kríza a takmer tam uviazli. Ale to je už na iný príbeh.

Rieka Morača

Železnica Bar – Belehrad a jej 2 vlaky

Mňa zaujalo rozprávanie o úžasných výhľadoch na 10 hodinovej ceste. O „sovietskej strele“. Vlaku s hrkotajúcimi vagónmi a zamatovými sedadlami zo 70. rokov minulého storočia. Až sa mašinka a trasa, ktorou denne premáva, stala dôvodom na cestu do Belehradu. I keď som si na ňu musela počkať až do predposledného septembrového týždňa. Čo prinieslo zľavy, ale odfúklo leto.

Vlak za to stál. Alebo mám povedať dva vlaky? Vagóny boli natoľko rozdielne, že som len ťažko verila, že patria k sebe. Pár bolo všetkými farbami postriekanou rachotinou, ktorá zrejme pamätala otvorenie trate. Ani zvnútra nevyzerali vábnejšie, hoci kupé so starobylým sťahovacím oknom bolo čisté.

Čiernohorské scenérie

Ďalšie vagóny boli moderné, klimatizované, s funkčnou zástrčkou. Ja som si vybrala rachotinu, ktorej staré okná boli otvoriteľné. A mohla z nich visieť ako vlajka a fotiť. V strede medzi týmito dvoma svetmi bol reštauračný vozeň. AKA fajčiareň zamestnancov s biednou ponukou nápojov a drobného občerstvenia. Fajčilo sa aj priamo na chodbách, rovno pod značkou zákazu.

10 hodín zákutiami Srbska a Čiernej Hory

Vlak(y) z mestečka Sutomore vyrazil(i) o 9tej. Načas. Prvých pár minút a kilometrov bola tma. Jeden tunel za druhým. Vrátane tunela Sozina, najdlhšieho v Čiernej Hore. Po niekoľkých kilometroch sme prefrčali popri Skadare, najväčšom sladkovodnom jazere Balkánu, a pri ňom ležiacich ruinách pevnosti Lesendro. A hurá do hlavného mesta Podgorica.

Skadarské jazero

Až po hodine cesty, za Podgoricou, sa scenéria začínala meniť. Konečne sme boli „mimo civilizácie“ a razili si cestu parádnymi čiernohorskými pohoriami. Vlak plnou parou stúpal koľajnicami a zdolával tunel za tunelom. V rýchlosti sa vedľa nás mihali hory a kaňon rieky Morača.

Až k dych berúcemu mostu Mala Rijeka (vo výške 200 m nad riekou). Najznámejší most na trase bol kedysi najvyšším železničným mostom na svete. Pri ňom začala najkrajšia a najdramatickejšia časť trate.

Po oboch stranách bolo vidieť impozantné hory, týčiace sa až k nebu. A pod nami nič, len rieka vinúca sa kaňonom. Odtiaľ až po najvyšší bod celej trasy, mesto Kolašin, sme pozerali s otvorenými ústami.

Most Malá Rijeka

Z Kolašinu vlak rýchlo klesal k mestu Bijelo Polje, k poslednej zastávke v Čiernej Hore. Čakala nás pasová kontrola. Tu aj pri obci Prijepolje, kde kontrolovala srbská strana.

Na hraniciach stojí kláštor Kumanica. Pochádza zo 14. storočia a je zasvätený sv. Gabrielovi. Vyskočila som spraviť pár fotiek a paranoidne som sa obzrela, či sa vlak nepohýna.

Kláštor Kumanica

Od kláštora vlak sledoval kaňon rieky Lim, ktorá tiež preteká Čiernou Horou. Dá na nej raftovať. Z dedinky Kamena Gora, ktorú vlak tesne míňa. Je známa domčekmi nazývajúcimi sa Kućeri. Sú to rekonštruované drevené príbytky pastierov zo začiatku 20. storočia. Dnes v nich bývajú turisti.

Vlak pokračoval smer Zlatibor. Rieka Lim nefritovej farby a jej kaňon sa ukazovali pomedzi tunely, ktorých bolo snáď viac, ako na druhej strane hraníc. Napriek tomu mi scenéria nedovolila odložiť foťák. Vtedy si pozornosť vypýtal mobil.

SMS od operátora ma vítala v Bosne a Hercegovine. A my sme tam ozaj boli. Prešli sme asi 10 km popri obci Štrpci. Vlak nezastavil, a ani nás nezdržali žiadne hraničné formality, takže si to málokto všimol.

Ďalej sme leteli 6 kilometrovým tunelom Zlatibor, rútili sa pri odľahlých dedinách rovnomenného regiónu. Jeho centrom je mesto Uzice, obkolesené zelenými kopcami. Počas 2. svetovej vojny malo veľký význam. Ako centrum Užickej republiky, územia oslobodeného od nemeckých okupantov.

Po prejazde cez rieku Gradac trasa začínala viesť mestami a predmestiami. Zástavba sa ešte zvýšila za mestom Valjevo. Vtedy sa začalo stmievať. V tme sa mihali svetlá miest. A nakoniec i most Ada. Jasné znamenie, že sme takmer v Belehrade.

Most Ada

Rady a postrehy z cesty

» Po návšteve Belehradu som sa vracala tou isto trasou naspäť. Dá sa to naplánovať aj lepšie. Prichádzajúc z Čiernej Hory ísť cez Budapešť domov. Alebo vyrážajúc z Belehradu odletieť z Čiernej Hory, vydať sa do Albánska. Skrátka, možností je veľa. Absolvovať dlhú trasu dvakrát je jedna z tých horších.

» Ak ideš z Čiernej Hory a zaujíma ťa len výhľad, nie Belehrad, nemusíš prejsť celú trasu. Srbská strana je zelenšia, ale ťažko ju porovnať s dramaticky sa meniacou Čiernou Horou. Odvez sa po Kolašin a naspäť. Tie najkrajšie úseky ti neuniknú.

» Jednosmerný lístok na trase Bar – Belehrad stojí 24 €. Občas sa objaví akcia a lístok stojí 10 €. Ak je výstupná (alebo nástupná) stanica Bar. Plus cena miestenky. V hlavnej sezóne, v piatok, sviatok a víkend je miestenka nutnosť.

» Na trase premávajú v oboch smeroch dva vlaky – denný a nočný, ktorý je vybavený spacím vagónom. Viac informácií o aktuálnych cenách a časoch nájdeš na webe.

» V hlavnej sezóne rátaj s meškaním, najčastejšie je to kvôli pasovej kontrole na oboch stranách hraníc. Možno si stihneš pozrieť kláštor na srbskej hranici.

» Vo vlaku je nevyspytateľná teplota. Staré kupé prefukovalo. Kúrilo sa v každom druhom. Pre zmenu príliš, takže teplota bola medzi -5 a + 50. Svoje spravilo ročné obdobie. Vo vyšších polohách je už koncom septembra dosť chladno. Lepšie je ísť v lete. V každom prípade si pribaľ mikinu, dobré topánky a ponožky. Ak chceš fotiť z otvoreného okna, využiješ aj rukavice a čiapku.

» Zabaľ si jedlo a pitie na celú cestu. V denných vlakoch je jedálenský vozeň, ale mizerne zásobený.

» Zástrčky (1 na kupé) sa v staniciach a tuneloch vždy vypnú. Tunelov je vyše 400. Takže si prihoď aj powerbank.

» Využiješ vreckovky a nejaký dezinfekčný prostriedok na ruky. WC nie je nič moc.

Inšpiráciu na zaujímavé miesta v Belehrade nájdeš v článku “Belehrad z rýchlika. Alebo aj za týždeň.” 

Nápady, kam sa vybrať na Balkáne, nájdeš v týchto článkoch:

Pridaj komentár

Jana Kristeková

Závisláčka od cestovania, ktorá sa plaví svetom na palube zaoceánskeho kolosu. A píše o tých naj miestach a momentoch, na ktoré pri tom narazila.