Zmrzlina, nočná zábava i cintorín. Preskúmaj štvrť Vedado

Zmrzlina, nočná zábava i cintorín. Preskúmaj štvrť Vedado

Nie je to tak dávno, čo som týždeň za týždňom vystupovala z lode „zaparkovanej“ priamo „vo vchode“ do Starej Havany. Kúsok od nej leží ďalšia štvrť, čo by bol hriech minúť. Živé a moderné Vedado, ktoré ťa zláka na zmrzlinu. Aj na cintorín.

Habana Vieja a Vedado sú dve najznámejšie štvrte Havany. Jedna z nich je dušou kubánskej metropoly, tá druhá jej živým srdcom. Ja som tieto obľúbené časti mesta vnímala ako dokonalé protiklady.

Keď Vieja dávno stíchne a zhasne, Vedado len začína žiť na plné obrátky. Zatiaľ čo Vedado ma (na prvý pohľad) architektonicky až tak nenadchlo, Vieja je historický poklad. Dominujú jej dláždené námestia, z ktorých vybiehajú úzke uličky, kde ťa dostane koloniálna architektúra.

Pre Vedado je zase typická kozmopolitná elegancia polovice 20. storočia. Je to skôr funkčná obytná štvrť. Domy sú usporiadané do mriežok, ktoré rozdeľujú široké bulváre. Skoro ako v Paríži.

Bulváre vedú až k mega námestiu Plaza de la Revolución, z ktorého si môžeš Vedado užiť z výšky.
Prečítaj si viac o námestí Plaza de la Revolución a ostatných dôležitých "plazách" Havany

Ak sa pýtaš, ako si čo najviac užiť Vedado, odpoveď je rovnaká, ako pri Starej Havane. Pešo! Prechádzať sa ulicami, „mriežkou“, pomedzi domy. Navštíviť miesta, kde pochopíš, prečo Vedado vyzerá práve takto. Kde sa dozvieš, že je už od nepamäti centrom obchodu.

Že bola kedysi známa skôr ako štvrť v „chápadlách“ mafie, ktorá prosperovala i vďaka korupcii a hazardným hrám. A hoci sú dnes kasína diskotékami a hotely skôr historické raje, „mafiánska“ minulosť na teba na niektorých miestach poriadne dýchne.   

Parque John Lennon, kde na jednej z lavičiek sedí socha bývalého člena skupiny Beatles. Občas je bez okuliarov, pretože mu ich stále kradnú.

Miesta, ktoré v štvrti Vedado neobíď:

El Cementerio de Cristóbal Colón

V Havane sme sa často prechádzali pri rozpadnutých budovách, a rozmýšľali, kto v nich asi žije. Často sú to ľudia, ktorí žobrú alebo z odpadu vyrábajú suveníry pre turistov, maľujú i hrajú na ulici. Tí najchudobnejší dostávajú poriadnu facku na Kolumbovom cintoríne. Na mieste, ktoré ukazuje až zvrátenú stránku Kuby a neskutočný rozdiel medzi tými čo majú a nemajú peniaze.

„Pochované“ sú tam milióny dolárov. Koncom 19. storočia, keď ho založili, asi nikto nepredpokladal, že bude jedným z najvýznamnejších cintorínov sveta. Dnes je to obrovský labyrint ulíc a uličiek. Majú už takmer 30 kilometrov. Odpočívajú tam 2 milióny duší, vrátane niektorých najdôležitejších osobností Kuby. Okrem Kolumba, toho „vrátili“ do Sevilly. A Castra, pre ktorého bolo miesto až príliš pompézne.

Veď vyzerá ako honosná vonkajšia galéria. Nájdeš tu viac ako 500 mauzóleí, kaplniek a rodinných hrobiek. Pritiahnu pozornosť rozmanitými štýlmi od renesancie, cez neo-klasiku, art deco až po zvláštnosti. Ako pamätníky pre športovcov – obrovský šachový kôň venovaný šachovému šampiónovi, či dvojité domino. Všetko je to pastva pre oči, ktoré milujú umenie.

Neprehliadnuteľný je pamätník pre hasičov, ktorí zomreli v katastrofálnom požiari mesta v roku 1890.

» Na cintorín sa platí vstupné – je to pár CUC. Zahŕňa asi hodinovú prehliadku so sprievodcom, ktorý ti ukáže niektoré z najvýznamnejších hrobiek a mauzóleí. Vyhraď si na to tak dve hodiny.

» Pamätaj, že turistická atrakcia je stále cintorín. Vyžaduje sa tu ticho. Navyše sa stretneš i s ľuďmi, čo prišli na hroby alebo pohreb. My sme práve pohreb zastihli. Pár ľudí bolo v čiernom, nahodení. Iní si čierny oblek, špeciálne na pohreb, dovoliť nemohli. Prišli v tom, čo mali. „Vyobliekaní“ v kraťasoch a žabkách „kričali“ medzi parádnymi hrobmi.

Coppelia

Počas prechádzky štvrťou Vedado si všimni rady na rohu ulíc 23 a L. Čakajú pred Coppelliou, najslávnejšou zmrzlinárňou na Kube. Z domácich ju pozná asi každý. A neunikla ani pozornosti turistov. Je „dieťaťom“ Fidela Castra, ktorý si vysníval miesto, kde by si všetci Kubánci mohli dovoliť zmrzlinu. A tiež chcel prekonať vtedy najlepšiu americkú značku.

Copellia sa vo svojich začiatkoch pýšila vynikajúcou kvalitou, veľkým výberom chutí a nízkymi cenami. Na tie časy Havančania spomínajú s nostalgiou. Dnes máš na výber často „až“ tri príchute – zväčša čokoláda, vanilka alebo jahoda.

Popularita ale ostala a na zmrzlinu, podávanú so sladkou polevou na dne pohára, drvenými arašidmi na vrchu a malou sušienkou, stoja ľudia i hodiny v rade.  

Mládež sa stretáva pri kine Yara a spolu vyrážajú na zmrzlinu
Blízko je i „živá pamiatka“ - Havanská univerzita, najstaršia na Kube

Malecon

Už od havanského prístavu sa popri rozbúrenom tiahne promenáda Malecon. So svojimi 8 kilometrami sa zdá byť nekonečná. Malecon je pre Havančanov asi všetkým. Považujú ho za ideálne miesto na rodinné prechádzky, rande i poriadny žúr.

V horúcu noc sa promenáda zaplní tisíckami ľudí, ktorí si užívajú kúzla noci za malý peniaz. Nakúpia snacky, rum i pivo, púšťajú si hudbu z prenosných reprákov. A bavia sa, až kým nad hladinou mora nevykukne slnko.

Malecon podčiarkuje to, čo sa hovorí o Vedade. Že čo sa týka akcie a nočného života, je Vedado absolútne centrum. Má množstvo rozmanitých podnikov, ktoré zahrajú po chuti asi každému. Takisto si tam ale prídu na svoje milovníci umenia v rôznych formách. Vo Vedade nájdeš niekoľko kín, vyrazíš na balet alebo predstavenie. Tiež sa tam konávajú sa festivaly.

Alebo pozerajú do diaľky, smerom k americkým brehom a vytúženej slobode. Kubánci tam dokonca chodia chytať ryby alebo sa vykúpať. Po uličkách Starej Havany ma Malecon očaril asi najviac. Nachodila som po ňom hádam desiatky kilometrov. Na každom metri som zastavila, aby som si užila šum na jar poriadne divokého mora a pohľady na všetky strany. Zo všadiaľ sa na mňa usmievalo niečo, čo stálo za fotku.

Či sa rozhodneš ísť po vlastných alebo uháňať s vetrom vo vlasoch vo farebnom kabriolete, míňať budeš farebné koloniálne domy. Ťažko skúšané morskou soľou vo vzduchu, ktorá ich ničí. Preto potrebujú opraviť takmer každý rok.

Mnohé z nich sú hotely, apartmány, reštaurácie a zarábajú. Majitelia na opravy peniaze majú. Tie, v ktorých sa „len“ býva, sú na tom každý rok horšie. A pridávajú sa k vysokému počtu budov v Havane, ktoré sa dožili havarijného stavu.

Hotel National

Na Malecone neprehliadnuteľne vytŕča ďalší „hrdina minulosti“. Otvorili ho v 30. rokoch. V čase, keď Kuba bola hlavnou destináciou pre amerických cestovateľov. Už z diaľky očarí svojou eleganciou a starobylou nádherou. Dnes je symbolom histórie, kultúry a kubánskej identity.

Vraj ho postavili z peňazí mafie, ktorá sa tam aj stretávala. No nelákal len mafiánov. Ubytovaní v ňom boli králi, kráľovné a filmové hviezdy, osobností z umenia, vedy a politiky. Winston Churchill,  Frank Sinatra,  Alexander Flemming. Sály hotela lemujú mená a tváre celebrít, ktorých kroky v pasážach nasleduješ.

Dnes ťa zoberie do minulosti. Nielen svojím interiérom, ktorý sa asi nikdy nezmenili. V hotelových záhradách nájdeš múzeum venované kubánskej raketovej kríze z roku 1962. Vystavené sú tu protilietadlové zbrane, Castrove obranné systémy zo Zátoky svíň. Prístupná je i rozsiahla sieť tunelov pod hotelom.  

Navyše, záhrada je jedným z najkrajších miest na drink. Vďaka svojej polohe na kopci Taganana a uprostred Vedada, centra Havany, očarí parádnym výhľadom na Havanský prístav, more a mesto.

» Do hotela sa (údajne) platí vstupné 5 CUC. Od nás nikto nič nechcel. A nemôžem povedať, že by sme vyzerali ako hostia.

» Ak sa chceš dozvedieť viac o histórii hotela, Kuby a mafii, choď na prehliadku, ktorá vyráža z lobby o 10:00 od pondelka do soboty.

Do Vedada sa dostaneš zo Starej Havany po vlastných, cesta ti potrvá asi hodinu. Taxíkom je to za pár minút. Cenu si zjednaj. My sme za pomaranč platili 10 CUC jednosmerne.

Ešte nemáš dosť Havany? Preskoč na dalšie články o tomto kúzelnom meste:

Pridaj komentár