Už to budú pomaly dva mesiace, čo brázdim severnú Európu na zaoceánskej lodi. Známych i neznámych zaujímajú príbehy zo života na lodi. Ako to tam vyzerá. Ako všetko funguje. Je to možnosť vidieť svet a dostať za to zaplatené? Alebo skôr oceľové väzenie, z ktorého niet úniku?
1. Zaoceánska loď je naozaj obrovský plávajúci hotel
Alebo rovno plávajúce mesto. Je tu všetko. Veľké divadlo, kde sa konávajú predstavenia. Bazén so šmýkačkami. Niekoľko reštaurácií každého druhu. Kasíno. Luxusné odchody podobné (hlavne cenovo) tým na letisku.
To všetko je pre hostí. Pre posádku sú tieto priestory tabu. Denne nimi prechádzame, ale naše mince vo vyhrávajúcich automatoch (našťastie) končiť nemôžu. Máme ale možnosť jedávať v bufete pre hostí i chodiť do divadla na show. A len nedávno sme „povinne“ šli na najvyššiu otvorenú palubu sledovať fjordy.
Sú tu tiež priestory, kam zase nemôžu pasažieri. Okrem kajút má posádka svoju posilňovňu, práčovňu, jedáleň, obchod i diskotéku. Otvorenú palubu s bazénom, ktorý má počas severoeurópskej sezóny asi také využitie ako sánky v lete na Slovensku. Otvorená paluba je ale jedným z miest, kde spravíš najkrajšie fotky. Tiež sa tu dobre chytá internet.
2. 333 metrov a 18 poschodí
Presne taká veľká je loď, na ktorej sa momentálne nachádzam. Prvý deň som sa stratila snáď 50 krát. Ešte aj teraz, po niekoľkých týždňoch, nachádzam nové trasy k miestam, kam chodím denne. A rovnako často sa ocitám na miestach, na ktorých mám len matné zdanie, kde vlastne som.
3. Stratení v priestore, ale i v čase
Celkom bežne sa stáva, že zaspíme v jednom časovom pásme a zobudíme sa v inom. Hodinky počas plavby občas posúvame niekoľko krát. A posun času o hodinu späť býva jediný dôvod, prečo prichádzajú španielski turisti kamkoľvek načas.
Takisto netušíme aký je deň. Pondelok, utorok, …, tu neexistujú. Poznáme akurát deň na mori a deň v prístave. Na otázku: „Aký je zajtra deň?“, odpovedáme Reykjavík, Bergen, Tromso…., podľa toho, kde práve kotvíme.
4. Skutočné svetlo, kyslík a životný priestor je občas luxus
Zaoceánske lode sú podobné ako nákupné centrá. Všetko je uzavreté, vysvietené a klimatizované. Kajuty pre personál sú bez okien, rovnako i chodby. V kancelárii okno je, ale otvoriť sa nedá. Počas dní na mori sa na každom metri potkýname o hostí, ktorí nemôžu von. I o aktivity, ktoré sa ich snažia zabaviť.
5. 12 pracovných hodín
Slovné spojenie, ktoré sa na výberovom konaní skloňovalo najčastejšie. V skutočnosti je to, aspoň v mojom oddelení, výnimkou. I keď tento čas zvyčajne pokoríme prvý a posledný deň plavby. Alebo keď sa celý deň ťaháme ako spomalený film a večer zistíme, čo všetko sa nestihlo.
Inak sa pracuje 8-11 hodín. Občas 7, raz aj 5. Závisí to od plavby. Nórske bývajú jednoduchšie. Miesta, ktoré už dobre poznáme, sa opakujú. Island je náročnejší. Výlety sú často vypredané už cez internet, čo prináša sťažnosti hneď na začiatku.
Neteší nás ani nedostatok inak než anglicky hovoriacich sprievodcov. Hlavne teda fakt, že ich musíme nahrádzať. I preto sa hovorí, že je severoeurópska sezóna najnáročnejšia. Napríklad v Stredomorí majú vraj dovolenku.
6. V zrýchlenom móde
Hlavne tých, ktorí na lodi len začínajú občas zmetie lavína. Nový člen tímu sa zaúča doslova za behu. Musí absorbovať rýchlo. Nikto nemá pri svojich povinnostiach čas niekoho vodiť za ručičku.
Nebol to ani mesiac, čo som nevedela a nemohla sama tlačiť lístky na výlety. A zrazu chodili noví kolegovia po radu za mnou. Že to môže byť aj horšie, mi potvrdila nová kolegyňa, ktorá prišla z lode, kde ich bolo tak málo, že fungoval systém „choď a urob“.
7. Od prvej sekundy až do posledného dychu
Úplne prvý deň na lodi je hektický. Nemáš čas ani vybaliť, a už utekáš po uniformu. Musíš sa rýchlo zorientovať, aby si bol schopný dostať sa sám do kajuty. A na pracovisko, pretože už v ten deň s tebou v počítajú.
Pracuje sa aj predposledný deň, hoci o pár hodín menej, aby si sa stihol pobaliť a absolvovať všetky pred odchodové procedúry. Tí, ktorí vyloďujú vo „svojom“ meste, majú „šťastie“, že makajú ešte aj v deň odchodu. Takto dopadol nemecký kolega, ktorý v Hamburgu vyskakoval pomaly z pohýnajúcej sa lode.
8. Ako býva posádka?
O ubytovaní pre posádku som sa pred nástupom na loď napočúvala až až. Veľa z toho pozitívne nebolo. Po nalodení ma čakal príjemný šok. Kajuta je síce bez okna, ale na najvyššej pre posádku možnej palube, ďaleko od hučiaceho motora.
Veľkosťou ma veľmi neohúrila, za to nová kolegyňa bola úplne nadšená. Na lodi, odkiaľ prišla, mali izby polovičné a, rovnako ako tu, pre dvoch.
Samozrejme, „privilegovaní“ ako kapitán bývajú sami. A na 12. poschodí, blízko mostíka, v kajutách ako pre hostí. Samostatné izby si užívajú aj dôstojníci a hlavy oddelení. Tí sú s nami na štvrtej palube, ale majú aj okno.
Takou zaujímavosťou, a pre mnohých osinou v zadnej časti, je pravidlo, že páriky môžu spolu bývať len ak sú manželia.
