02. Po pracovnej dobe

02. Po pracovnej dobe

Zaoceánske výletné lode sú vraj perfektnou príležitosťou vidieť svet. A ešte za to dostať zaplatené. Ďalšie postrehy zo života na lodi ti prezradia, či je to skutočne tak.

Čítaj ďalej a dozvieš sa okrem iného aj to, či má posádka vôbec nejaký voľný čas, a ako ho najčastejšie trávi. I to, aká posádka sa na lodi zišla.

1. Keď práca na lodi neznamená len prácu

Veľkú časť života na lodi trávime v kancelárii. No s voľným časom to nie je až také tragické. Máme dni s trojhodinovými smenami popretkávané dvojhodinovými pauzami, ktoré stačia akurát na jedlo a sprchu. Ale i také, kedy máme šesť hodín voľna vkuse. To, kde trávime naše voľné chvíle závisí od toho, či sme v prístave alebo na mori.

2. S výhľadom na ľadovce, aj na vodopády

Veľmi obľúbeným „oddychoviskom“ je v oboch prípadoch naša otvorená paluba. Je z nej skutočne neskutočný výhľad. Najmä v momentoch, keď sa plavíme mestom, fjordmi alebo popri vodopádoch.

Výhľad, pre ktorý stojí za to o pol noci vonku mrznúť. Aj tí, čo sa nedostanú z lode majú možnosť vidieť aspoň z diaľky strašidelnú osadu Pyramiden či ľadovec.

Špicbergy o polnoci s ľadovcom v pozadí

3. V začmudenom bare, i v posilňovni

K dispozícii máme bar a diskotéku, kde sa cez deň chodí fajčiť a kávičkovať. A večer zabávať. Na tematické párty alebo karaoke. O blaho zamestnancov sa stará vedenie aj organizovaním osláv pri príležitosti rôznych národných udalostí.

Napríklad nedávno to bola (nielen) pre personál z Madagaskaru oslava ich dňa nezávislosti. Diskotéka i jedáleň sa odeli do červeno-zelenej. Odznela hymna i príhovor kapitána. Pochutili sme si na tradičných špecialitách.

Torta k dňu nezávislosti Madagaskaru
Madagaskar oslávil deň nezávisloti i na lodi. Najdlhšie trvalo photo session s kapitánom i tortou, ktorá bola ešte po 2 hodinách nedotknutá.

Do baru tiež chodievame hrávať spoločenské hry. Na palube je tiež ping-pongový stôl (legenda hovorí, že sa po večeroch konávajú i turnaje) a stolný futbal. Skutočný futbal sa síce na tejto lodi hrať nedá, ale prekvapujúce množstvo ľudí chodí cvičiť do celkom slušne vybavenej posilňovne. Dokonca i v tých najdivnejších časoch – o pol 1 v noci.

Bar pre posádku na lodi

4. Život na lodi je občas jedna veľká party

V tíme spoločne oslavujeme narodeniny, naše dvoj, trojmesačné „výročia“. Lúčime sa s odchádzajúcimi. Skrátka, dôvod ísť „von“ sa nájde vždy. A najviac sa ich nejakým „zázrakom“ nájde predposledný deň plavby. Deň pred tým ako sa menia turnusy. Býva dosť náročný a nezriedka končíme po polnoci. Napriek tomu ešte vyrážame „von“. Ani sa nečudujem,  že nasledujúci, najrušnejší deň tím vyzerá, akoby sa chystal na kasting do Walking Dead.

Vždy si za to nadávame, ale na šľahačkovú vojnu a na to ako, sme s gitarou v bare spievali tímovú hymnu “As long as you love me” od BSB, budeme isto dlho spomínať.

5. V spojení so svetom

Takmer každý trávi voľno i na internete. Skúsenejší kolegovia teraz už s úsmevom spomínajú na časy, keď jediná možnosť, ako sa spojiť so svetom bolo wifi v prístave alebo v nejakej kaviarni. A ani to sa nedalo úplne všade.

Veď v niektorých fjordoch je to ešte teraz problém. Dnes už je, minimálne u nás na severe Európy, satelitné pripojenie. Až na niektoré miesta, na ktorých žijú len soby, funguje stabilne. Ale z jeho ceny sa ti pravdepodobne spraví zle – 6 GB stojí 80 eur. I keď pred týždňom boli 3 GB za 80 eur.

Dnes, aka v roku 2018, je to zase o niečo lepšie vďaka výhodnejšiemu európskemu roamingu. Nemusí to byť slovenský, lacnejšie a s väčšími dátovými balíkmi sú napríklad nemecké alebo britské SIM karty. 

6. Mimo oceľového „väzenia“

Nikto sa s tebou nebude hádať, ak povieš, že si najradšej užívame voľné hodiny čo najďalej od lode. Vybehneme len tak do mesta, na “skutočné” jedlo, nórsky drahú kávu alebo pivo.

Akékoľvek sú naše hobby, kdekoľvek naše voľno trávime, vzácnym časom neradi plytváme. Preto si mnohí platia chyžnú, niekoľkí i človeka, ktorý im perie.

Most v nórskom Tromse.
Tromso po pracovnej dobe – fotka, kvôli ktorej som si skoro zaplávala.

7. Miesta, o ktorých sa mi ani nesnívalo

Pracujem ako „tour escort“ a mám šancu dostať sa z lode i počas pracovného času. Chodiť na exkurzie je jednou z mojich „povinností“. A pokiaľ všetko prebieha hladko, môžem si výlet užívať.

North Cape, najsevernejší bod Európy. Vodopády Islandu. Pozorovanie veľrýb. Flaambahn. Špicbergy a jazda arktickým motorovým člnom, na ktorom som takmer zamrzla. Som na lodi dva mesiace a toto všetko, a mnohé iné, som zatiaľ stihla.

Arktický motorový čln na Špicbergoch
Arktický motorový čln na Špicbergoch.

Nie na každej lodi je to pravidlom. Nie všade si užívajú výhody veľkého tímu, kde aspoň polovica môže ísť na exkurziu. Od novej kolegyne viem, že ich bolo málo a boli radi, že sa dostali raz za čas. A takisto nie každý má manažéra, ktorý rozdeľuje výlety „rovnomerne“, aby mal každý možnosť vidieť tie najkrajšie miesta.

North Cape
North Cape - úplne prvý výlet z lode v čase, kedy ešte mrzlo.

8. Panoramatická

Je väčšina našich výletov. V mestách sa zdržiavame krátko, zopár hodín. Nie toľko, aby sme ich spoznali do detailov. Často nimi prechádzame autobusom s krátkymi foto zastávkami. Aj preto mám rada lodné výlety i tých pár, kde trávime dlhší čas vonku.

Nórska krajina uprostred fjordu.
Nórsko - neskutočné i cez sklo.

9. Pestrofarebná posádka

Spoločnosť, pre ktorú pracujem, sa pýši tým, že má posádku z celého sveta. Na všetkých ich lodiach momentálne pracujú ľudia z 93 krajín. Na „mojej“ lodi je okolo 1380 členov posádky. 1380 unikátov.

Už dlho tvrdím, že turistické odvetvie  je občas prehliadkou najrôznejších individualít a i podivností. A o práci na lodi to platí dvojnásobne. U nás je prekvapivo veľa umelecky nadaných. „Spevákov“ stretneš na chodbách i vo výťahu. Občas niekto dáva zaujímavé tanečné kreácie pri naberaní jedla.

Za podivné sa ale nepovažuje, keď ide niekto niekde sám. Napríklad večer do baru alebo do mesta. Nie všetci si totiž užívajú výhody veľkého tímu. Nie vždy majú voľno viacerí naraz. A nikto nie je ochotní vzdať sa možno jedinej šance niečo vidieť, alebo si oddýchnuť pri pive len preto, že s ním nikto nejde.

Nórska príroda.
Niekedy mi dobre padne ísť von sama, len s fotoaparátom.

10. Pre mladých a slobodných?

V porovnaní s tým, čo poznáš z „našich“ dovolenkových rezortov, kde delegátov robia hlavne študenti, a animátori sú často ešte mladší, je na lodi o niečo vyšší vekový priemer. Hoci sa časy menia a dostať sa na loď nie je také náročné, spoločnosti stále uprednostňujú ľudí so skúsenosťami. A tak tvoria gro zamestnanci nad 25 rokov. Samozrejme sú aj výnimky, čo potvrdzujú pravidlo. Jeden z mojich kolegov má za sebou už 4 kontrakty. A to má len 23.

11. Keď je pracovný deň ako rokovanie OSN 

V tíme je nás 16 z asi 10 krajín. Rakúšanka, Taliani, Ukrajinec, Kubánka. Nie je veľkým prekvapením, že občas býva najväčšou výzvou nepoškrtiť sa. A keď konečne tím fičí ako perfektne nastavený stroj, jednej zo súčiastok skončí zmluva a nahradí ju nová.

12. Prvá a (jediná) Slovenka na lodi

„Ste prvá Slovenka, ktorú sme kedy na lodi stretli.“ veta, ktorú nepočúvam len od každého slovenského či českého turistu, ktorý ma objaví, ale i od mnohých členov posádky. Toľko sa nás zišlo na pohovore, že sa mi nechce veriť, že nikdy žiadneho iného Slováka nestretli. Aj keď, na tejto lodi som ozaj jediná.

Zaujíma ťa ako vyzerá moja loď, ako bývame a koľko pracujeme? Chceš vedieť, prečo si občas pripadáme ako v skautskom tábore? Sleduj príbehy zo života na lodi alebo cestuj loďou po svete na FB.

Nenašiel si odpoveď na svoje otázky? Spýtaj sa v komentároch.

 

Ďalšie príbehy z podpalubia:

Pridaj komentár

Jana Kristeková

Závisláčka od cestovania, ktorá sa plaví svetom na palube zaoceánskeho kolosu. A píše o tých naj miestach a momentoch, na ktoré pri tom narazila.