07. Zo života na lodi: Omyly naše podpalubné

07. Zo života na lodi: Omyly naše podpalubné

Je verejné tajomstvo, že sprievodcovia a delegáti, lodní i suchozemskí, si veľmi radi uťahujú z turistov. Z toho, čo vyviedli alebo vypotili.

No predstav si, my lodní delegáti/tour escorti, sme tiež ľudia omylní. Občas sme schopní takej somariny, že sa ti zastaví mozog. Alebo rozmýšľaš, či sa nezastavil nám.

Príbehy o (našich) podpalubných omyloch ťa presvedčia, že sa v práci niekedy vôbec nenudíme.

Túto časť príbehov zo života na lodi si môžeš aj vypočuť:

O Špicbergoch a turistike bez stromov

Cestovné kancelárie majú katalóg s dovolenkami, my na lodi máme katalógy (v niekoľkých jazykoch) s výletmi v prístavoch. S programom, cenami a lákadlami, z ktorých si klienti vyberajú.

Ak sa v nich vyskytnú nepresnosti, pasažieri sa sťažujú. Raz nám zablúdila chyba do nemeckého katalógu. A vieš, že Nemci si dávajú extra pozor na detaily.

Sľubovali sme v ňom, že počas túry na Špicbergoch uvidia účastníci výletu veľa stromov. Lenže drsné a nehostinné súostrovie v Severnom ľadovom oceáne o stromoch ani nechyruje.

Rýchlo sme pochopili, že chybu treba ihneď opraviť. Ľudí, ktorí si výlet už kúpili, sme o nepresnosti museli informovať. Začali sme ich obvolávať.

Niektorých sme zastihli telefonicky, iným sme nechali v kajutách odkaz, aby sa zastavili u nás na recepcii. Aby sme im oznámili, že zajtra na výlete neuvidia stromy.

Soby sa pasú na uschnutej tráve na Špicbergoch. Za sobmi sú hory.
Že by tie stromy zožrali soby?

O zatúlanom e-maili 

Jeden večer pred náročným prístavom bol veľmi rušný. Boli sme radi, keď sme konečne opustili kanceláriu. Ešte sme si v bare ani nestihli pivo objednať, a už nám zvonili telefóny.

„Neposlali ste dôležitú prezentáciu,“ hromžila manažérka. Bola veľmi nahnevaná, adresát ju totiž zobudil s výčitkou, kde je sľúbený materiál. Po dlhom presviedčaní, že sme všetko poslali ako sme mali, sa napokon uložila na spánok.

Ráno sme šli skontrolovať, kde sa nešťastný e-mail mohol stratiť. A zistili sme, že sme si ho poslali na svoju vlastnú adresu.

O nevynaliezavom sprievodcovi

Jednou z povinností tour escorta (=delegáta na lodi) je chodiť na výlety. Niekedy chodíme kontrolovať, či ide všetko podľa plánu a katalógu. Inokedy, keď je málo jazykovo zdatných sprievodcov, musíme tlmočiť z angličtiny do nemčiny, francúzštiny, taliančiny.

V žiadne krajine a meste nemáme povolené sprevádzať. Môže len lokálny sprievodca s certifikátom. Čiže, ak sme už výlet a nejaké miesto tlmočili viackrát, a „všetko vieme“, stále nemôžeme vykladať. O výklad sa stará lokálny sprievodca a my tlmočíme.

Aspoň sa tak musíme tváriť, keby prišla kontrola. V autobuse je to ľahké, tam kontrola nehrozí. Pri vychytených pamiatkach, akými sú mayské ruiny Altun Ha na Belize, je to ťažšie a riskantnejšie.

Presvedčila sa o tom aj naša ruská kolegyňa. Výlet absolvovala 50-krát. Jasné, že výklad robila sama. Certifikovaný lokálny sprievodca sa okolo nej len motal, keby prišla kontrola.

Raz tá situácia nastala. Naša Ruska kontrolórov zahliadla už z diaľky, a hovorí sprievodcovi: „Rýchlo mi niečo povedz“. „Dnes vyzeráš ozaj výborne,“ odpovedá sprievodca, ktorý sa veľmi nevynašiel.

Mayská pyramída obrastená zelenou trávou, po ktorej behajú turisti v pláštenkách
Mayské ruiny Altun Ha na ostrove Belize. Turisti ich majú radi, tlmočníci sprievodcov už menej

O pirátovi z Karibiku

Povedal by si, že pri kancelárskej práci ti žiadne riziko nehrozí. O tom by vedeli rozprávať všetci, ktorým sa už podarilo streliť si do prsta zošívačkou. A kolega, čo takmer prišiel o oko.

A to len počítal lístky.

Lístky na výlety, ktoré vyberáme od pasažierov pri nástupe, máme rozdelené podľa autobusov. Nech vieme, koľko bolo v každom autobuse dospelých, detí, batoliat,… Aby sa nám nepomiešali, dávame okolo nich gumičky.

No a keď kolega lístky počítal, a tie gumičky skladal, jedna praskla a strelila ho do oka. Bol pár dní pravým pirátom z Karibiku s čiernou páskou na oku.

Celkom príhodné, keďže sme vtedy jazdili karibský itinerár.  

O kufroch, ktoré si zaplávali

Batožina sa ti cestou na loď môže stratiť, zašpiniť, poškodiť…Že sa utopí, to by si asi nečakal. Ale aj to sa na lodi môže stať.

Kufre nakladajú cez vchod, otvor, takú dieru v lodi, ktorá je pár metrov nad zemou. Loď nie je nalepená na mólo úplne, takže je to aj nad vodou. Pod tým otvorom je natiahnutá sieť, keby sa niekto netrafil.

Raz sa pretrhla a kufre si zaplávali.

Inokedy sieť ani nenatiahli. A práve vtedy pracovník nezvládol riadenie vysokozdvižného vozíka a kufre vyklopil rovno do oceánu. Niektoré vytiahli dlhými palicami, iné zachraňovali potápači.

Batožina sa nakladá pohyblivým pásom do podpalubia zakotvenej lode
Takto nejako sa nakladá batožina na loď. Niekedy sa používa pás, niekedy vysokozdvižný vozík. Vždy by pod otvorom mala byť sieť.

O tom, ako vynaliezavosť blbému kožu zachránila

Isto aj ty poznáš ten pocit. Strážiš ako oko v hlave dôležité papiere alebo si na nejaký zdrap poznačíš číslo, ktoré si týždeň zháňal. Potom ho chvíľu neriešiš a zabudneš, že existujú.

Spomenieš si, až to číslo potrebuješ, alebo ho zháňa šéf. Vtedy ti zapne, že si “cenné papiere” asi pred hodinou vyhodil s ostatným bordelom na stole.

Ako sa to stalo kolegovi. Aj by papiere vylovil z koša, no, samozrejme, smeti medzi tým zobrali. Ostalo mu jediné, cez pol lode naháňal upratovača, aby písomnosť vyhrabal z odpadkov.

O otázkach, ktoré urazia

V niekoľkých prístavoch sme mali výlet helikoptérou. Hostí sme museli rozdeliť tak, aby sa čo najlepšie využila jej kapacita. Aby sa helikoptéra nepreťažila, a ani nevzlietla poloprázdna.

Potrebovali sme k tomu zistiť kombinovanú hmotnosť párov, ktoré sa na výlet prihlásili. Na prvý pohľad jednoduchá úloha. Kolega ju ale podcenil a vyriešil negentlemansky:

„Dobrý deň, pani Dicke, tu je Ivan z exkurzií, prosím vás, koľko vážite?“ Tiež by som mu tresla telefónom.

Telefonické faux-pas sa podarilo aj mne. Vytočila som číslo, aj adresáta. Po tom, čo telefón niekoľkokrát zazvonil, sa ozvalo tlmené: „Halo“. „Dobrý deň, pán Sauerkraut, tu je Ja…“

Nestihla som sa ani predstaviť, a už vysvitlo, že hovorím s nie veľmi nadšenou PANI Sauerkraut.

Farebné drevené domy pri vode. Pred nimi kotvia menšie lode. V pozadí je zeleň.
Pohľad na farebný Bergen je z helikoptéry veľmi obľúbený

O výletných stratách a nálezoch 

Sprievodcovia sú rôzni. Isto si sa o tom presvedčil i sám, ak si už niekedy na sprevádzanom výlete bol. Niektorí dajú do toho všetko, pri ďalších sme boli radi, že nám počas pešej prehliadky nepostrácali polovicu turistov.

Na takýchto expertov som si vždy dávala extra pozor. Bolo totiž jasné, že ak kašlú na hostí, na mňa, doprovod a kontrolu, by sa vykašlali úplne.

Kolegyňu takto zabudli na námestí vo Valencii, bez ďalšej odišiel autobus z Ríma.

Mňa a pár ľudí, ktorých som čakala, lebo nestačili, našli v uličkách Mdiny ostražití pasažieri. Narozdiel od sprievodkyne si všimli, že sme zmizli.

Múry starobylej ulice, o ktoré sa opriera mladá blond žena. V pozadí je vchod do domu
Mdina je ako labyrint, stratiť je sa tu veľmi ľahké
Rímsky Panteón, pohľad spredu na jeho stĺpy. V jeho okolí sú húfy turistov.
Sprievodcovia, ktorí si dokážú ustrážiť turistov v tomto rímskom zmätku, majú môj rešpekt

Nikdy som ale neostala zabudnutá na území nikoho, ako sa to stalo mojej poslednej manažérke.  Bolo to niekde v Nórsku, ak si dobre pamätám, šli na Preikestolen.

Výletníci sa odviezli sa malým trajektom. Na druhom brehu ich čakal autobus, ktorý ich mal dopraviť k začiatočnému bodu túry. Turisti klasicky nepočúvli, že majú ísť hneď do autobusu. Rozpŕchli sa fotiť a na provizórne toalety.

Kým naša šéfka, vtedy ešte vyplašený tour escort, ktorý dohliadal na priebeh výletu, hľadala posledných pasažierov, oni sa vrátili do autobusu. A autobus odišiel.

Ona ostala stáť na prázdnom parkovisku, jej mobil ostal na sedadle. Vedela, že musí reagovať rýchlo. Keď videla prechádzať motocykel, nezaváhala ani sekundu.

Neznámeho motorkára, ktorý bol viac vyplašený ako ona, si stopla, a pustili sa naháňať autobus.

Dobehli ho.

A teraz si predstav útle žieňa, ako takmer veje na motorke, jednou rukou sa urputne drží motorkára a druhou máva o dušu spasenú, aby si ju niekto v autobuse všimol.

Všimli si ju.

Drevené domy s trávnatou strechou pri vode v Skanzen Sunnmore v Nórsku
Múzeum nórskej dediny a pár kilometrové bludisko okolo typických dreveníc. Najskôr hľadal sprievodca pasažiera. Potom som ja hľadala sprievodcu.

O ukradnutom modeli lode

K výletom občas patria aj sťažnosti. Niekedy, keď sa pokazí autobus, vynechá sa časť programu alebo sprievodca podá veľmi zlý výkon, môžu účastníci zájazdu dostať naspäť peniaze.

Stane sa ale, že ich sťažnosť je subjektívna, napríklad sa im miesto výletu nepáčilo alebo sedeli na “zlej” strane autobusu, kde videli menej.

Síce im vtedy peniaze nevrátime, no snažíme sa ich aspoň potešiť. Pošleme im nejakú drobnosť ako poďakovanie za spätnú väzbu. Bývajú to jahody v čokoláde. Fľaša šampusu. Pamiatkový model lode.

Tie sa nám minuli. Vyslali sme teda kolegyňu k hotelovému manažérovi, ktorý mal mať pár škatúľ v skrini v kancelárii.

Čo ju motivovalo zobrať zo stola JEHO vystavený (a nezabalený) model, nevieme. No museli sme ho vrátiť. 

Zaujíma ťa život na mori? Ďalšie podpalubné dobrodružstvá nájdeš v kategórii zo života na lodi a občas aj na FB.

 

Ďalšie príbehy z podpalubia:

Pridaj komentár

Jana Kristeková

Závisláčka od cestovania, ktorá sa plaví svetom na palube zaoceánskeho kolosu. A píše o tých naj miestach a momentoch, na ktoré pri tom narazila.